Čo by ste robili na mojom mieste?
Som matkou ročného chlapca, cca pol roka pred tým ako som nastúpila na MD, o korone ani slychu, mala som úžasnú prácu a v nej úžasnú kolegynu, stali sa z nás najlepšie kamarátky. Keď začala korona, ona si našla inú prácu, ale dennodenne sme si telefonovali, sem tam sa stretli. Byvame od seba cca 30km. Dodnes si vieme zavolať, sice už nie každý deň a taktiež to už nie su hodinové telefonaty, ale vieme všetko o sebe co sa aktualne v nasich životoch deje. Keď mal môj malý pol roka, oni sa zacali snazit o bábätko, ubehlo pol roka, zatiaľ bezuspesne, no a ja som otehotnela. Je mi jej ľúto, viem ako zle by sa citila, keby jej to poviem, vie ze o syna sme sa snazili rok, vie ako som bola z toho psychicky zničená, ako mi nerobilo dobre počuť alebo vidiet hentam tehotnu, hentam po porode, tam s malym babatkom. Mám jej to povedať, alebo to tajiť čo najdlhšie? Bojim sa toho aby sa nenahnevala, ze taku vec som jej nepovedala a tajila ked o sebe vieme vsetko, ale bojim sa jej to povedat, kvpli tej bolesti co bude opäť prežívať
pockals vy som do konca 1trimestra a potom jej to povedala. Ak dte take dobre kamaratky to pochopi, aj ked neocakavaj ze musi skakat 3 m od radosti. A ty ako kamaratks tiez potom respektuj ak by potrebovala odstup
Pises, ze ste dobre kamartky, ze viete o sebe vsetko. Nebolo by teda divne, ked jej to za nejakych nahodnych okolnosti povies v 6. mesiaci napriklad? Asi bude trocha pohnuta, ak sa snazia a nedari sa im, no hadam je aj natolko racionalna ze pochopi, ze to nie je tvoja vina.
Určite citlivo povedať čím skôr. Ak je dobrá kamoška, rýchlo to predýcha.
Rohodne jej to povedz. Neodkladaj to, cim viac to budes odkladat, tym to bude pre teba narocnejsie.
nepovedz a do konca života sa tvár, že máš len 1 decko 😂 alebo, že to druhé doniesol bocian
povedz jej to, ste kamarátky.. my sa tiež snažíme viac ako 2 roky, okolo nás medzitým x žien - kamarátok, kolegýň, príbuzných - otehotnelo.. a čo sa teraz zbláznim? áno, nevyhľadám žiadne baby shower party a podobné nezmysly, ani nechodím cielene opatrovať deti na víkend, neroztápam sa nad nimi a potom nedepkujem.. no normálne to tým ľuďom prajem, beriem to ako fakt... a my sa zatiaľ snažíme ďalej
Pol roka nie je vobec dlha doba zeby jej z toho malo prepnut ze inym sa dari a im nie, normalne jej to povedz .. maximalne pockaj do konca prveho trimestra. Normalne sa tes zo svojho tehotenstva,
Snažia sa len veľmi krátko takže podľa mňa ju to vôbec nevezme psychicky...ako ja som sa snažila o prvé dieťa v 40.tke, ale nikdy ma nenapadlo nenávidieť alebo byť nahnevaná na tehotné ženy, skôr naopak. Nechápem tomuto trendu, takže ak je normálna, určite by som jej to oznámila, ale až po ukončení 12.tt.
Ak ste naozaj také dobré kamarátky, ako píšeš a hovoríte si všetko, tak jej povedz všetko. Veď nemusíš o tom samozrejme hovoriť pol hodinu a opisovať ako sa vám to podarilo, len sa zdôveriť. Kamarátka pochopí a ty jej zas vieš byt oporou.