Cítim veľký hnev a aj odpor k svojmu otcovi
Ahojte baby už naozaj nevládzem po rokoch tyranizovania od vlastného otca....nikdy nám so sestrou neprispieval na krúžky každú korunu si pýtal od mamy naspäť aj blbé euro zopárkrát aj od nás so sestrou keď mal niekam pre nás prísť žiadna ochota len s takým fukotom a mrmlanim došiel vytykal to potom polroka že bol kdesi s nami a tak proste hrôza...celé detstvo len nadávky aj na mamu na sestru aj na mňa aké sme jebnuté že on je hlava rodiny a on sa musí poslúchať a takéto reči samozrejme ako som dospievala začala som k nemu cítiť odpor bolo mi nepríjemné byť s ním sama v byte keď boli všetci preč proste nechcela som s ním tráviť čas inokedy sa to aj zlepšilo bol milý a tak ale furt keď mu dám tú šancu že si poviem že predsa len to je môj otec je len jeden a keď tu raz nebude ma to bude mrzieť spraví znova niečo také celý život len počúvame akí sme jebnutí keď mama náhodou nešla do obchodu na rožky a nemal na raňajky tak pindal na celý byt až ma vždy zobudil aká je piča neschopná a takéto veci ja som už som z neho unavená on je pre mňa tak toxický človek nechcem aby mi šiel niekedy na svadbu bol pri narodení dieťaťa ak nejaké budem mať aby proste nebol pri žiadnych mojich dôležitých udalostiach lebo on nebol ani pri jednej mojej udalosti keď som ho potrebovala hrozne ma to bolí a píšem to so slzami v očiach ale chápala som ho celý život v akých žil podmienkach akí boli jeho rodičia ale on namiesto toho aby si z nich zobral príklad tak opakuje ich chyby ale už ho vlastne ani nechcem chápať a mať pre neho súcit keď dokáže povedať svojej dcére že chod do piče a takto on chce aby sa mu každý len prispôsoboval robí veci poza mamin chrbát kúpil auto na leasing celá výplata vždy šla len na jeho výdavky a byt asi 2x za život nám dal po 10 eur a to vážne nepreháňam nevychádzali mu totiž nič navrch jednu pôžičku prekrýval druhou a tak dookola ale keď si zmyslel že si kúpi veci na rybárčenie a zaplatí si doklady ktoré nie sú lacná záležitosť tak na to si dokázal odložiť ale len pre seba nám nič ani len na narodeniny kúpiť čokoládu on na to nie je a takéto veci som z toho celého sklamaná a je mi to ľúto ale ja ho k životu nepotrebujem a ani nechcem čochvíľa sa budeme s priateľom sťahovať ja pôjdem na VŠ a po víkendoch na brigády ale cítim sa aj zle že ho zavrhujem a mám výčitky ale ja už proste s ním nechcem mať nič spoločné.....bojím sa že si to raz budem vyčítať ale nemôžem sa premôcť....mali ste to tak niekto doma? Ako ste sa potom vedeli normálne s tým človekom baviť? Ja mu to žiaľ neviem zabudnúť....ja sa normálne pred cudzími ľuďmi aj zaňho hanbím neviem čo z neho vypadne má furt také blbé reči a trápny humor ja už ozaj toho človeka neznesiem celý život len krok a hádky proste som z toho smutná žiadny výlet nič ako rodina sme spolu nefungovali... Nechcem sa s ním už ďalej stretávať a nechcem ho pri mojich dôležitých udalostiach v živote myslíte že robím chybu?
Nie, nerobis chybu. Nikto nemoze za to, akych ma rodicov. Ja by som ho odstrihla uz davno. Cudujem sa,ze tvoja mama nechala takto vyrastat deti. Budes mat bez neho kludnejsi zivot, nemusis mat vycitky. Len sa musis odputat aj v hlave.
myslím že on svoju ulohu otca vôbec nechápe a ani nebude chápat , šancí dostal xy , iny nebude
kludne sa od neho odstrihni ako si kto ustelie bude spat, nikdy ste sa extra nezovpreli takže on mal volné pole pôsobnosti si robit čo chce a a ako chce
to čí píšeš kludne urob a uprimne chceš zažit aby to čo povedal počula aj tvoje dieta ?
to radšej nemat žiadneho deda , ked bude tak 10 rokov sám možno mu dopne ale fakt že možno
Ja som otca nevidela... Fuuu.. 10 rokov..
Detstvo bolo podobne ako ty..
A fakt sme sa nevideli, aj keď som vedela že bude na nejakej oslave u mojich starkých, šla som tam deň predtým alebo potom a dobre mi je takto..
Mám nádhernú rodinu, úžasného manžela a deti.
A nemám ani kúsok zle svedomie, práve naopak. Odkedy som mama, tak s pochopila, že tak ako sa on k nám správal, tak to okolo slova otec ani len nechodilo.
Ale necítim hnev, ani zášť. Úprimne ti píšem, že ja si na neho ani nespomeniem. Vymazala som ho, ako keby proste nebol... Nechcem dusiť v sebe nejaký hnev.. a načo ? .. nič by mi to nepomohlo, len by ma to trápilo...
Odporúčam ti to isté. Odíď a zabudni 🙏☺️
@negymama presne tak sa začal správať hlavne k mame tej bolo ľúto že jej ani ruku na meniny nepodal keď už jej teda nič nekúpil ani mu ani be katastrofa
@stanulienkat Žiaľ ešte tu žijem kým si nenašetríme na depozit aby sme mohli začať bývať inde keďže sa chceme prispôsobiť mestu VŠ tak to bude aj dosť ďaleko a je mi hrozne ľúto mami že tu s ním zostane proste hrozne ma to štve....žiaľ nemala kam ísť babka čiže jej mama je presne ako tato deti k nej nemali žiadny citový vzťah to bolo pre ňu len robota a pole atď ona bola celý život diktátor jej vlastné dieťa začalo volať mamou jej sestru lebo babka ( moja babka z maminej strany) proste tým deťom nič nedala ale mamina je po dedkovi také slniečko usmiate ale rokmi s tatom sa z nej stala unavená utahana žena ktorá by si zaslúžila lepší život ale ona by neodišla od neho si myslím.... Sama to mala s nami ťažké nezvládla by nás uživiť preto podľa mňa zostala a preto neodišla k mame lebo u nej by to bolo dosť podobné babka hrozne každého zhadzuje aký je neschopný aj pred návštevou čiže preto sa neznášajú navzájom preto sa naši zo spoločného bývania s maminymi rodičmi odsťahovali a dedko časom žial zomrel a s babkou osamote by sme to nikto povahovo tiež nedali tak to zostalo tak ako to je
@sara07 totižto ja som ho v istom veku začala neznášať tak okolo 17 bol taký dosť kritický vek a už som nezvládala jeho povahu a to že mi pohode povedal že choď do pi*e ( až teraz mi napadlo to vycenzurovať tak sa ospravedlňujem) mi nalomilo dosť vzťah s ním a už pri vyhrotených hádkach som mu povedala aj ja že je debil lebo na mňa to už celé doľahlo ako nedokáže počúvať ako všetkým pohŕda len to čo on povie je správne proste tyranizovanie ako v nejakom koncentráku tak som mu v nádeji že to možno pochopí týmto jeho plytkým spôsobom vykričala veľa veci aj ja lebo po tých rokoch som sa nevedela udržať rupli mi nervy za fakt malichernosti robí neviem aké drámy a kriky že už som si povedala stačilo ale všetko sa to zhoršovalo ale vyhrážky tiež nechýbali že mi niečo urobí keď si nezavriem hubu a tak to bolo bežné už aj sestre tak raz vyťal ked mala asi 16 rokov ale uznavam že bola hrozne moc drzá lenže on si nás tak vychoval tým aký bol sme proste ten odpor a vzdor už nevedeli držať pod kontrolou a ešte v puberte a potom sa to celé len stupňovalo už takže aj ja mám na tom podiel viny ale žila som v takom prostredí 20 rokov čo teraz čaká? On sám sa nevie správať a čaká že budem ticho a nevrátim mu úder? Absolútne ho nikdy netrápilo ako sa budeme cítiť keď nám hovorí také veci nie je mi autoritou a necítim rešpekt tak čo by som mu nemala niečo povedať? Už proste s ním strácam nervy a zdravý rozum...hovorí sa že deti sú zrkadlom rodičov ja som vraj už v škôlke nadávala lebo som to proste počula doma....snažím sa ale držať nervy no niekedy aj mne pretečie pohár trpezlivosti no snažím sa neísť v jeho šľapajach a bojím sa aby som raz takto neublížila aj svojim deťom len preto že som tak ja vychovaná a nebudem si uvedomovať nejaký nával zlosti a nebudem sa kontrolovať ako on....sme asi dosť podobné povahy a to mi je najviac ľúto
Ahoj, ak mas alebo v buducnosti budes mat nejake euro navyse tak velmi odporucam investovat do par terapeutickych sedeni, aby si spracovala tieto veci a neposuvala ich nevedomky dalej v rodine. Mala si ale stastie, ze si mala aj laskavu vychovu mamy a dedka ako som pochopila z toho co pises, to ti dalo zdravy zaklad na ktorom mozes stavat.
@ivca88 toto ma povzbudilo len to bude naozaj takže keďže jemu príde niekedy aj ľúto jeho konanie tak mi napíše sms-ku keď nie som doma asi mu to je menej trápne že ho to mrzí ako sa zachoval že nech mu to prepáčim vtedy sa rozrevem ako decko lebo viem že sú to keci ktoré sa nikdy nezmenia ale zároveň nedokážem ho odbiť a toto ma ubíja.....musím sa najskôr osamostatniť a potom asi budem musieť riešiť vnútri aj túto otázku no je to stále také živé všetky tie veci ktoré som ako malá chcela s ním zažiť ja som na ňom lipla proste v istom veku obľúbený rodič a strašne sa to všetko zmenilo je mi ten človek tak cudzí až mi to tisne slzy do očí a neviem ako to rozdýcha mama raz sme sa takto pohádaní nerozprávali týždeň asi a chodila za mnou že sa tato na mňa vypytoval a tak a mne to je tak ľúto lebo ho vidím zas v tom dobrom svetle že ma to vždy obmäkčí ale viem že už mi to prerastá cez hlavu proste už je toho na mňa veľa
@negymama aj tohto sa bojím že bude ovplyvňovať k takej agresii aj tie deti predsa len je to na jeho reakciách na všetko ozaj vidieť a ja si chcem vychovávať po svojom tak aby som im dala naozaj všetko čo do života budú potrebovať nie nejaké agresívne výlevy
@meluela možno to v budúcnosti zvážim ako sú veci ktoré ma trápia a tak ale nezamýšľam sa nad tým mám pocit že som sa zmierila s tým aký mám život a dokážem byť šťastná len dnes tá hádka vyústila až moc že keby mám kam balím si kufre a urobím razantný krok... Dokázala som prijať ozaj všetko aj celé detstvo to je za mnou sústredím sa budovanie vlastného života ale každý má občas dni kedy je dole a mne dnes tento ten žial urobil on tým kam má poposielal a čím sa povyhrážal....nemyslím si že to ale má súvis s tým ako žijem teraz že by mi to zasahovalo do života ale súkromia s partnerom len som po dnešnom dni začala zvažovať že sa úplne prestaneme kontaktovať a že to tak bude lepšie než aby ma tieto hádky pokladali na lopatky ja sa totiž nemám rada hádať zle znášam proste hádky krik a tak takže ma to zobralo viac ale nemám asi pocit že by som nespracovala veci už zažite len sa snažím to tu popísať aby baby vedeli lepšie pochopiť moje myšlienkove pochody pre ktoré som sa pre takýto krok rozhodla
Ja by som ti odporucila sledovať Katarinu Runa,je tak aj na fb, má strašne vela videli, veľmi veľa by si z toho pochopila...mala som to úplne podobne, ale teda iba slaby odvar z toho co ty, ale scenar rovanaky... mám čoskoro 32 rokov a myslim, že konečne zaciname mat vztah, dcera s otocom,po akom som vzdy tuzila...je tam este veľa práce,ale ja som uplne spokojna uz aj teraz...trvalo to niekolko rokov co som sa na neho hnevala,pokojne poviem aj 20...a za poslednych 7 rokov co som na sebe a vzťahu k nemu pracovala... zmenila som cely pohlad na seba,na neho a na svet a pisala niekolko listov, do ktorych som vlozila všetky emocie za cele tie roky...a nikdy ich neodoslala,spalila a ulavilo sa.mi zakazdym...je to na dlho,neda sa zo dna na den...ale stoji to zato 💜 ak chces kludneilzes napísať 🙂
Hlavne si nič nevycitaj a maj sa rada. Ak to dokážeš. Ak nie tak to trénuj a hovor si to nahlas. Napriek tomu že mi je zle keď myslím na otca prijímam sa a mám sa rada. Nespominaj na minulosť nemá to význam. Vypínaj myšlienky na minulosť s ním. Nijako ti nepomôžu. Nerozmyslaj o ňom nenos si ho v hlave. Ak ti s ním nie je dobre v jednej izbe, tak ho nenos ani v hlave. A už vôbec necít voči nemu nejaký pocit viny alebo ľútosti. Sú to len pocity ktoré ti nepomôžu skôr naopak. Mysli na prítomnosť. Keď ti napíše SMS s ospravedlnením tak stroho poďakuj. Reaguj v prítomnosti. Áno áno nie nie. Neprejavuj k nemu ani náklonnosť ani zlobu. Odpusť mu ale súčasne mu nebud nijako zaviazaná. Ak sa on k tebe začne správať dobre, opätuj jeho láskavosť. Buď láskavá ak je láskavý. Ak ale jediný krát ti nejako ublíži, bez emocii mu povedz že si nenecháš robiť zle otoc sa na opätku a hajde preč. Nevyhadzuj mu na oči minulosť. Drž sa iba prítomnosti. Jeho možno aj trápi niekedy že si odsral rodinný život ale o pár minút to môže byt inak. Nevidíš mu do hlavy aké ma myšlienky čo ho trápi. Či je psychopat alebo len jednoducho apatický vyhoretý človek ktorý nemá rad nikoho len seba. Pochopil som že tvoja mama je dobrák ale našla si takého tyrana ako bola jej matka. Kašli na to je to všetko minulosť a tú nezmeníš. Jediné na čo je dobrá je na vzatie si poučenia. Vieš aspoň aká nechceš byť a aká chceš byť. Nauč sa mať sa rada. Odnauč sa zaklínadlá ktorými ťa otec zaklial. To ako ti hovoril nechá na tvojom podvedomí a sebahodnoteni stopu. Ale aj nemusí. Ak ti iní ľudia v živote prejavili úctu tak veríš viac v seba a svoje schopnosti. A keď ťa niekto iný miluje je ľahšie mať rada samú seba. Opakuj si nahlas: mám sa rad a prijímam sa. A pravidelne. Je to veľmi dôležité. Máš život pred sebou teš sa z prítomnosti a buduj svoju budúcnosť prítomnosťou nie minulosťou. On ak sa zmení prijmi ho a odpustí. Nie je to ľahké. Ak sa voči tebe nezmení tak je to čisto jeho problém a ty s tým nič nemáš. Ked ti niekedy povedal že si pi. alebo je…tá to nehovoril o tebe. To hovoril o sebe. Teba sa to určite dotklo ale len preto lebo si nevedela že to nie je o tebe. Tvoja mama nemala odvahu. Škoda. Mám známu ktorá mala takého muža. Bil ju a potom kupoval prstene. Keď ju zbil na ulici šla na políciu policajti ho predvolali a on sa tam tváril ako vzorný milujúci manžel. Odišla od neho dala žiadosť o rozvod a vydržala naťahovanie sa o majetky. Vydala sa ma tretie dieťa s milujúcim mužom a je šťastná. Ona sa má rada. Sebavedomá a silná žena. Aj tak to trvalo kým sa na to odhodlala kým prišla posledná kvapka.
@zuzinapipina áno aj to je cesta. Odpustiť a spracovať tie rany. A mať sa rada.
@slovakboy ja myslím,ze to je jediná cesta, ktorá naozaj pomôže.
Autorka:
Skúšala som hocičo, veľakrát som mu vykricala, prečo ma tak nenávidí, prečo nemá so mnou taký vzťah ako s bratmi, prečo ma tak nemá rád,a podobne veci...nic nepomáhalo,chcela som mu zmeniť pohľad na mňa,bez toho aby som to najprv spravila sama...nefungovalo to...hnevala som sa , prečo mam takého otca, prečo nemám takého ako ine kamošky, prečo sa spolu vôbec nevieme porozprávať,aj keď máme veľa spoločných tém...a to nehovorím o tom, že som si pritiahla potom aj takého partnera do svojho života..najprv síce nepôsobil ako môj otec, s postupom času som si uvedomila, že mi spôsobuje presne takú bolesť ako otec.. ponižovanie. Poväčšine nám rodičia predávajú nejaké jedno primárne zranenie (je och asi 5 zakladnych) ak ich v sebe nevyriešiš, budú sa ti v živote stále opakovať. Treba to pochopiť, prijať, odpustit. Je to na dlho,ale ide to...mozno by som ešte napísala,ze mi pomohli knihy ako Šlabikár šťastia, kniha Alchýmia ženy, Miluj svoj život..a videá od Katariny,v jedinom napríklad rozpráva aj o tych primarnych zraneniach, ale aj video,kde rozpráva, že sme boli vychovavane v dobe neprítomných otcov...z mojej rodiny to veľmi sedí, musím povedať.drzim palace 💜
@zuzinapipina
@slovakboy
@zuzinapipina ďakujem veľmi pekne za rozpísanie sa a názory všetko som si prečítala pokúsim sa začať s tým pracovať aj keď neviem či sa naňho budem vedieť niekedy dívať inak...každé slovo pre mňa malo nejaký význam iné možno menej ale vážim si to a určite veľa tu z napísaného bude mať vplyv pri mojom rozhodovaní sa čo a ako ďalej so životom ďakujem
nerobis ziadnu chybu. poznam takych toxickych ludi...a aj keby veky zili a anjeli z neba im trubili ...v hlave maju len toxicitu, hnev a hlavne vela vela nadradenosti a arogancie. a toho sa nikdy nevzdaju, lebo to je jedine co uznavaju,... a to seba a svoje ego, svoju volu a svoje poziadavky. Bodka.
Ostatni ludia su len hovna , co im maju sluzit a hlavne ich posluchat. poslusnost je jedina vec, co si na druhych cenia, a ani to ich nerobi stastnymi, preto neustale hladaju na druhych chyby, coraz mensie a banalnejsie, za co by ich este mohli zdrbat.