Cítim sa unavená a záľuby som odsunula na druhú koľaj

20. jan 2022

V poslednom case som si toho na seba nalozila fakt vela, co sa tyka povinnosti a pritom som ani nemusela, chcela som, lebo stale mam vnutorny pocit, ze treba na sebe pracovat, makat, vzdelavat sa, napredovat. A zrazu som prestala vladat, prestalo ma to bavit, kazdy den sa citim unavena, a pristihla som sa pritom, ze uz ani nerobim to, co ma bavi, zase som na druhu kolaj odsunula moje zaluby. Nedavno som mala jeden pohovor, bol nesmierne narocny a aj cele posobenie v tej prace by bolo narocne a nevzali ma... Je to podobna profesia ako co robim, iba o dost narocnejsia, ale platovo cca rovnako, a zrazu som si tak uvedomila, ci sa to nemalo stat, aby som si konecne zacala aspon trosku uzivat zivot. Neviem xci ste to dakedy zazili, ze vam nieco nevyslo alebo ste si zrazu uvedomili, ze ste uplne zabudli na seba a ze asi treba zmenit priority 🙂 ak sa podelite, budem rada🙂

lujza123
21. jan 2022

Áno, veľakrát v živote sa mi už potvrdilo že keď niečo nemá byť (alebo to podvedome nechcem, aj keď vedome si myslím ze áno) tak to nejde aj keď sa na hlavu postavim a naopak to naozaj vhodné, dobre pre mňa ide akosi samo. Ci už v živote, práci, športe, vzťahoch.
Myslím si ze keď človek vyboci z rovnováhy v živote tak sa zrazu všetko stráca zmysel. Ako keď sa zenies za niečím, nejakým výkonom, dokazovanim si niečoho, ale zabúdas oddychovat, užívať si obyčajnú kazdodennost tak odchádza radosť zo života. Ani najlepší film si nevychutnas keď si unavená.

autor
21. jan 2022

@lujza123 napísané v 09:09, pekná myšlienka veľmi a povzbudilo ma to teraz veľmi, presne toto zažívam, že mám pocit, akoby som sa len hnala za niečim, čo akoby v skutočnosti možno ani nechcem, len chcem splniť nejaké očakávania spoločnoati 🙂