Cítim sa strašne osamelo
Ahojte,
v poslednej dobe sa cítim strašne osamelo a na všetko sama. A nevládzem už, dosť ma to ničí. Doma mám problémy, lebo mamina je smrteľne chorá, otec je pre mňa cudzí človek, ktorého celý život obchádzam. Je to čisté psycho. Sestry sa odsťahovali, majú vlastný život, no domov ani nezavolajú či netreba čosi. Mama je na tom zle, už aj psychicky, snažím sa pomáhať vo všetkom ako sa len dá, ale často si to vybíja na mne tým, ze vraj jej nikto aj tak nič nepomôže a pod. ..Bojím sa ako to pôjde ďalej. Už dávno chcem odísť z domu a osamostatniť sa.. no podnájom je drahý aby som ho ťahala sama. Našla som si k prvej práci ešte jednu. Aby som si niečo šetrila a aby som bola čo najviac preč z domu.
Mám veľa priateľov a kamarátok, občas sa s nimi stretávam, keď sú doma, no väčšina je zadaných, chodia na týždňovky a keď sú doma, tak logicky trávia čas s partnerkami, kamarátky sú takmer všetky vydaté, majú rodiny..alebo pracujú a žijú už inde. Aj preto väčšinu voľného času trávim sama. Jasné, že mám koníčky, rada si čítam, chodím do prírody, občas cvičiť, občas s kolegyňami na kávu vybehnem a pod. No neviem sa zbaviť toho pocitu osamelosti.
Rozhodla som sa nájsť si novú prácu, lepšie platenú, aby som sa mohla potom osamostatniť, ale trochu sa toho všetkeho bojím, je to pre mňa dosť stresujúce momentálne. Nemám rada zmeny a nemám nikoho, kto by pri mne stál, povzbudil ma aspoň.
Pokiaľ ide o vzťahy, tam je to tiež nanič. Od rozchodu s bývalým priateľom (po viac ako 6 ročnom vzťahu) to šlo akosi všetko dolu vodou. Vždy keď aj niekoho fajn stretnem, tak sa to po pár stretnutiach skonči. Prečo? Ani od jedného som sa pravý dôvod nedozvedela.. Jeden mi to ani nevedel zdôvodniť..proste sa neozval. Neskôr napísal, že nevie prečo..všetko bolo fajn..ale nevie... Vždy sa len dozviem aká som krásna, milá, dobrá, šikovná, inteligentná, pracovitá a všetko, čo by si muž želal, ale vraj si zaslúžim lepšieho a podobné kraviny.
Proste sa mi prestane ozývať. :( Teraz som tiež stretla jedného veľmi milého a sympatického muža. Aj sme sa stretli asi pred týždňom, všetko bolo fajn. Píšeme si, aspoň zatiaľ..len začínam nadobúdať tiež pocit, ze to smeruje k tomu istému scenáru.
Ani neviem, či čakám len povzbudenie, či nejakú radu , ak ste si niektorá podobným obdobím prešla, keď ste sa cítila po každej stránke osamelá, že čo Vám pomohlo ? Ako z toho von? Lebo to trvá už ozaj dlho takéto obdobie a neviem ako ďalej.
Ďakujem za každú radu, aj za ochotu 🙂
@susanne89, nezaťažuješ náhodou kamarátov svojimi problémami? Muži nehľadajú ustarostené dievčatá, majú radi veselé, bezproblémové... 🙂 Skús nájsť odpoveď na to, prečo sa scenár opakuje. Choď viac medzi ľudí (npr do fitka), spoznáš nových , možno nové kamarátky a kamarátov... Hlavu hore, určite sa karta obráti, len musíš na tom popracovať! 🙂
@susanne89
Myslim ze mas narok sa tak citit...ked nieje doma laska,podpora a pohoda od jedinych ludi od ktorych by to malo byt autonaticky,je logicke,ze rozne nahrady a utechy od cudzich nepomahaju...
Do vztahu davas maximum a doveru..ale chlapi asi neznesu tolko starosti ktorymi prechadzas a deprimuje ich to..
Kamarati ta vypocuju 1-2-10x sle tiez ich mozno uz nebavi pocuvat len negativa...
Daj si do poriadku vztahy doma u rodicov a surodencov...lebo to je zaklad a ak nieje stabilny,ani tvoj zivot nebude
Dakujem za rady dievčatá @novana ja nikoho svojimi problémami nezaťažujem, nikomu sa nesťažujem a mužom už vôbec nie. 🙂 Ked som s priatelmi ci s muzom na rande, neriesim problemy, vtedy praveze na to dokazem aspon na chvilu zabudnut. Svoje problémy si väcsinou nechávam pre seba.. nehovorim o nich a vie o nich naozaj len malokto - aj to ozaj tí dlhoroční priatelia
a medzi ludi chodím.. snažím sa - ja pracujem s ludmi celý den od rána do vecera. pri takej práci som niekedy aj radsej ked mozem vypnut na chvilu a radsej zostat doma..len cloveku to neda a potom sam nad vela vecami premysla.
@susanne89 vies co, mne pomohlo zdravé nasratie sa na všetko. Nerieš čo riešiť nevieš. Tj vzťahy v rodine. Hľadaj len vzťahy ktoré ťa náradia pozitívne. Nemusia to byť nejak hlboké vzťahy aspoň sa troska zasmejes, naladis pozitívne. A tým pádom pozitívitu pritiahnes. Občas si aj srandicky zo seba urobiť. Ja som ta takto šikovno-nesikovne stratila v posilke. A tak spoznala pár skvelých humorom plných ľudí
@susanne89 okrem stavu tvojej mamy, som na tom pred 20-timi rokmi bola podobne. Myslím že si na dobrej ceste. Ale skús popracovať na svojom strachu zo zmien. Práve zmena by ti mohla pomôcť. Nehovorím, že to bude lepšie, lebo to nevie nikdy nikto, ale nejaká šanca tam vždy je. Ak zmenu neurobíš je šanca 0 🙂 Čo sa týka priateľa, uvoľni sa, neupínaj sa k nemu a užívaj si veci ako sú. Nejako sa to časom vyvinie... Ak už sa rozhodneš pre zmenu práce, odchod z domu... mysli na to, že len získaš nadhľad, ale problémy s rodinou tým nevyriešiš. Vzťahy a povaha ľudí sa počtom kilometrov nemení 😞
Nasratá som asi na všetko, ale aj sama na seba, lebo mám takú pesimistickú povahu a vo všetkom vidím len to negatívne, aj preto ten strach zo všetkého. Do posilky som kedysi chodila a rada by som zas, len pri dvoch prácach nemám na seba vôbec cas, aj to ma štve, preto chcem zmenit prácu a vsetko vo svojom živote, len ked to nejde len tak, a hlavne ked je na to clovek sám. Dúfam len, že všetky tie rozhodnutia a zmeny sa podaria a budu pozitívne
Za seba len ze verim,ze je teraz toho na teba vela a drzim palce, aby sa to postupne vsetko usporiadalo a zapadlo na to spravne miesto
Ja keď som mala takéto obdobie, tak mi pomohli malé deti (neterky). Tie dokážu ukázať človeku tú radosť, otvoria viac srdce, pri nich človek zabudne na všetko, znova sa naučí hrať 🙂 .... a potom mi aj láska prišla do života 🙂