Cítim sa nešťastná
Asi som hlúpa, a veľa z vás si povie že nemám prečo byť nešťastná ale proste tak to cítim a nezmením to ... Pred 9 mesiacmi sme sa odsťahovali od mojich rodičov. Mám 3 deti a super manzela ale.....bývame na mieste ktoré nenávidím. Dom je super som spokojná ale miesto/dedina je hrozná...keď sme to tu kupovali susedia si pochvaľovali že sa tu dobre žije a že veľa mladých ľudí a veľa detí...tak sme sa tešili. No teraz vidím že to nie je miesto pre mňa...veľa veci mi vadí na ktoré som pri kúpe ani nemyslela. Napr. Je to nová zastavaná štvrť. Cesta žiadna čiže rozbitá ani chodníky (s deťmi sme sa chodili bicyklovať teraz nechcú,). Ani tak skoro nebudú. Keď prší samé blato ( sme zvyknutí chodiť von aj keď prší). Dedina je svahovita takže ani kolobežka ani odrážadlo ani bicykel no proste deti nechcu ísť na ničom...a susedia ok pozdravia usmejú sa ale to je tak všetko ...už tu bývajú dlhšie majú svojich známych a to im asi stačí...ja som s mužom introvertka takže nie sme z tých čo sa každému prihovoria. Cítim sa tu sama ...ja viem mám muža a deti no vnútorné sa cítim sama. Chýbajú mi aj stromy je to čudné ale chýbajú. Každý má na dvore betón alebo trávnik no stromy žiadne. Predtým sme mali veľkú záhradu. Proste nemám chuť ani chodiť von. No premaham sa kvôli deťom. Niekedy aj plačem lebo naozaj to tu nenávidím...muž vie o tom a aj bol ochotný že sa presťahuje (je to super muž lebo tento dom staval svojpomocne skoro 3 roky) ale máme hypotéku s teraz všetko je drahé myslím staveb.material...asi by sa nám to nepodarilo. Takže jedine čo mi ostáva je ostať tu žiť....nešťastná ..
Ja Ti rozumiem ... ja som chvíľu cca 3 roky žila v mužovom staromládeneckom byte na dedine - celý život som žila v meste, všetko poruke, mala som len garsónku, narodilo sa nám dieťa, on mal väčší byt v rodnej obci, išli sme tam ... tiež som introvert, neviem len tak nadviazať kamarátstvo, bližšie vzťahy ... okrem toho tu boli ľudia úplne iní, ako som bola zvyknutá ... iný kraj, iný mrav ... strašne som trpela celý čas, pre mňa bol návrat do "toho môjho mesta" vykúpenie ... už je to dávno, no dodnes pri spomienke na to obdobie by som to chcela jednoducho vytesniť, nepamätať si to ... viem, že keby som tam ostala, som na tom tak ako Ty.
Prežijú vraj nie tí, ktorí sú najsilnejší, ale tí, ktorí sa vedia prispôsobiť. Viď dinosaury. 🙂 Ako introvert máš teraz problém adaptovať sa v novom prostredí. No, nie je to presne vaša rodičovská záhrada. Ak Ti chýbajú stromy, je začať niečo vysadiť. Pozri si film alebo knihu: Muž, ktorý sadil stromy. Svoj život máš vo svojich rukách. Predstav si, ako deti kreslia. Dáš im čistý papier a oni tam niečo vytvoria. Tvoj manžel na ten váš "čistý papier" nakreslil dom, Ty tam nakresli stromy a všetko, čo tam chceš mať. Nenariekaj. Muž 3 roky staval dom. Teraz Ty 3 roky upravuj okolie. Skrášľuj svoj kúsok zeme, ktorý ti je zverený. Nepoukazuj na to, čo tam nie je. Daj tam, dotvor, čo tam chceš mať Ty, aby ste boli spokojní. (Buď rada, že nie si medzi objaviteľmi Ameriky.)
Pockaj to si si nevšimla že je to nová štvrť ktorá ešte nemá dobudovanú komunikáciu, lebo sa tam pravdepodobne bude ešte stavať a teraz si vlastne z toho prekvapená? Podľa mna sa len nudíš. S deťmi môžeš ísť kamkoľvek nie sa len prechadzat okolo domu. Asi zrejme spadáte pod nejakú dedinu, ktorá má určite nejaký park alebo námestie kde sa môžete prejsť ,popripade ísť na zmrzlinu a určite je tam aj normálny chodník alebo plac, kde sa deti pobicykluju. Mi Nehovor že ste niekde uprostred kopca s pár ďalšími domami a dedina je niekde 10km daleko 😀 treba zapojiť trosku fantázie a keď tak si zájsť na vylet niekam v okoli, kľudne aj niekde ďalej a tráviť ten čas efektívnejšie ako každý deň pred domom stepovat 😀 a keď tá štve ze susedia nie sú moc do bližšieho zoznamovania, čo sa neozves ty? Určite tam má niekto deti v tých domoch v okoli a možno ze by si sadli deti navzájom a aj vy ako rodičia.
@bajka16 tiež na napadlo chudák muž sa tam zoderie 3 roky svojpomocne tam muchluje,,veď to je obrovska obrovská drina a ty autorka spomínaš nejaké chodníky ...neviem ale vaz si čo máš a skús v Tom nájsť to najlepšie ..
A keď muž staval ty si tam nechodila? Že si to dopredu netušila, veď si musela vidieť že stromy nie sú...medzitým ste mohli nejaké nasadiť napr...neviem , veľa ľudí nemá kde bývať ty máš svoj dom muža čo vám ho postavil ...čo on hovorí?
A pes by nevytiahol deti von? Na prechádzky? My tu máme chodníkov dosť a dobrovoľne chodím do blata, stačia dobré gumáky.
tak svahovitú dedinu si si mohla všimnúť hneď na prvý krát...
Rozumiem ti, ze kazdy z nas moze nieco prezivat inac, kazdemu chyba nieco ine. Skuste pohladat pekne miesta v okoli, potok, les, park, preliezky.
Ako introvert budes mat nadvazovanie vztahov vzdy tazsie kdekolvek by ste byvali, ale mozes zacat v potravinach, na poste,v kostole atd.
Je to nova stvrt,stromy dorastu,nasi byvaju tiez v "zelenej" stvrti,ale pamatam si,ze ked som bola velmi mala,aj stromy boli len prave vysadene a malicke,okolie tiez nebolo nejak extra upravene.potom sme sa prestahovali do noveho panelaku,okolie neupravene,vsade jamy,este droty trcali zo zeme,chodniky nedokoncene,vsade blato.ako deti sme to vobec nevnimali,detom staci malo,kamaratstva a hry.nasim to ale nebolo tiez prijemne,nebolo tam pekne.ale casom to tiez zarastlo a bolo to lepsie,byvali sme tam ale len 5 rokov,velmi mi to potom chybalo,hlavne spoluziaci,deti z panelaku atd. My sme to okolie vobec nevnimali,hrali sme sa na paneloch,v zatopenych pieskoviskach atd.
Trosku vdaky a pokory ti chyba. Chapem,ze miesto na zivot ti musi sadnut,ale hrozne sa cita ufnukana zenska,ktorej sa nepaci v novom dome. Co by iny za to dali..... Na pozemku si vysad stromy,ked ti chybaju. Ak byvas v novej stvrti treba si uvedomit,ze je to nova stvrt,buduje sa a o par rokov bude vyzerat inak. Ved aj tie stromy chvilu potrva,kym vyrastu. Ide jar,leto spravte grilovacku,pozvite susedov. Byvate tam chvilu,vsetko je pre vas nove. Daj tomu cas v lete sa mozno inak na to budes pozerat. A hlavne nemozes porovnavat dom tvojich rodicov s vasim novym domom.
Vytvor si malú záhradku, zásad kvietky, krik, strom... Nemáte v okolí nejaký les, prírodu, že by ste tam s deťmi zašli aj autobusom?
Cez víkend s manželom a deťmi zájdite na výlet do prirody. Prístupové cesty s dostávajú. Zajdi za susedmi, navrhni im, aby ste sa porozprávali, , akým spôsobom by sa dalo o výstavbu ciest požiadať, zblížiť vás to.
Zbytočné vypisovať, ako si si to všetko mala všimnúť predtým. No, mala. Ale buď môžeš teraz začať stavať stroj času, alebo sa sústrediť vpred 😄 stromy a záhradku si sprav vo svojej záhrade, do blata stačí dobré gumové oblečenie a obuv pre deti aj teba a na bicykle a odrážadlá treba deti navnadiť do terénu. Mojich napríklad viac baví jazdiť po teréne, výmoloch, jamách, kameňoch, než po holom chodníku. Aj v daždi je väčšia zábava v blate než na mokrom asfalte 😁 tvoji sú zvyknutí na iné, tak ich treba namotivovať a ukázať im pozitíva nových podmienok. Keď sa mojim nechce von, vymyslím im nejakú súťaž, aktivitu, zbieranie niečoho, dávam im vonku rôzne úlohy. Ani nemusíš sama vymýšľať, na internete je nekonečné množstvo nápadov 🙂 čo sa týka vzťahov so susedmi, možno je čas na novú osobnú výzvu, vyskúšať byť pre zmenu ty tá aktívna v nadväzovaní vzťahov. Ja ťa inak úplne chápem, tiež som z tých, čo nemajú radi zmeny a na každú si ťažko zvykám. Ale utápať sa v tom, čo ti chýba, nie je riešenie. Keď pozitíva novej situácie nevidíš automaticky, musíš si ich "nasilu" vymyslieť 🙂
tak na jednej strane ste sa tešili na veľa mladých ľudí s deťmi, čo tam bývajú a na druhej strane si introvert, ktorý sa ťažko zoznamuje - tak načo ti je kopa priateľských susedov? Nehnevaj sa, ale to, že si za 3 roky nezistila, kde budeš bývať, nie je normálne. Čo si tam vôbec nechodila, kým muž staval? Utri si tie zbytočné slzy a namiesto sebaľútosti sa zameraj na zorganizovanie programu deťom, nalož bicykle do auta a odvez ich niekam, kde na nich môžu jazdiť, vymysli iný program alebo čo ja viem čo, ale proste rob niečo konštruktívne! Inak svojím negativizmom otráviš celú rodinu
podľa mňa chýba mamička a otecko😉
1. Keď sme to tu kupovali páčilo sa nám tu. Pri kúpe riešite iné veci než či sú tu stromy alebo neviem čo...ono to zistíte že vám to chyba až keď bývate. Čo sa tyka ciest každý starosta počas budovania sľuboval že cesty sa robiť budú...no teraz už sa vyhovárajú že ešte je tu plocha pre ďalšie 30 domy tak cesta by bola rozbitá takže zbytočne robiť ešte novú ...čiže chcel tým povedať najbližšie 10 rokov nečakajte novú cestu....
2. Veľmi rada naložíme deti a bicykle a ideme ale oni boli zvyknute vyjsť von a sa bicyklovať každý deň aj od rána do večera a tu to nemajú a nemôžu a je mi ľúto že nemôžu lebo naše deti sú aktívne a nehnevajte sa ale ak máte 3 deti viete že treba aj navarit aj upratať aj popriať kopy prádla aj pozehlit aj dať najesť deťom a všetko to takže nemôžem každý deň ísť s nimi niekam prec sa bicyklovať...
3. Muž je super ale aj on cíti že tu nie je tak dobre ako sme mysleli ..inak by nesúhlasil s presťahovaním...aj on by rád išiel niekam inam. Tiež sa tu necíti komfortné a tak v pohode ako chcel...
4. Áno som introvert a prepáčte nemôžem za to...proste som sa taká narodila....a ja nepotrebujem mať vedela známych ale tešila som sa kvôli deťom lebo tam kde sme bývali nemali nikoho blízko seba a tu deti sú len čo z toho keď rodičia ich nechcú nikam púšťať a už tobôž nie aby naše išli niekam na návštevu....ja s tým problém nemám. Mám 3 deti ale keď mi tu prídu ďalšie 5 nemám problém teším sa keď je tu živo a moje deti sú šťastné ..
5. Neľutujem sa, len tak som sa tešila na tento život a nemusím byť šťastná ale aspoň spokojna...no vo vnútri to tak vôbec necítim. A viem že by som mala myslieť inak aj si to vyčítam to mi písať nemusíte.
Pozri, toto je este stale zmena. Mozno ste sa prave zabyvali, uz netreba vybalovat, konecne ste sa zabehli. A tvoj mozog ma mozno len teraz cas to cele dobehnut.
Zmena je neprijemna, ale da sa zvladnut.
Malymi krocikmi si to tam sprijemnite, zvyknete si,...skus byt trochu kreativna.
Namiesto cesty blato este nikoho nezabilo 🙂 Nasadte deckam na bicykle hrubsie plaste nech sa im tolko nesmyka, a vyrazit mozu. Za mna je plus, ze ziadna cesta, ziadne auta. Kup zopar kuzelov, ak mate zo stavby sirsiu dosku, sprav im zavodny okruh na ceste, alebo na poli, na zahrade - kdekolvek je miesto.
Deti si tiez musia zvyknut, mozno sa same boja este vonku, ak nepoznaju dedinu a okolie. Chod s nimi teraz castejsie, objavujte spolu. Co ja viem, hladajte ci niekto nema zeleny plot, alebo modre okna, nech su nutene spoznavat vedlajsie ulice, najst si orientacne body.
A ono este ani nepomaha ze je zima. Uvidis na jar, viac toho rozkvitne, budu kvietky, blato vyschne, hned to tam bude vyzerat lepsie.
Ak mas zahradu, vela robi ked sa do nej pustis a spravis si to tam krasne. Nasad stromy, ak si to mozte dovolit tak uz povyrastene, nech su tam hned.
Ako sa vravi, trava je zelena kde ju polievas. Darmo budes nestastna, to neprejde ked s tym nic nespravis. Ale mas kapacitu na to vybudovat si tam svoj zivot, len treba hladat cesty ako. Nove zazitky, pozitivne spomienky, to vsetko pride spolocnymi aktivitami a casom tam stravenym.
Ja som sa stahovala pred polrokom. Prve dni a tyzdne som si nevedela zvyknut, pricom som len 3km od povodneho bytu. Chodila som sa tam obcas aspon prejst, do kostola chodim stale tam, aj behat chodim do lesa, do ktoreho som chodievala predtym, ked som isla tym lesom prvykrat po prestahovani, tak som plakala od smutku. Uz som si celkom zvykla, ale stale ma to tam taha.
@dadis máte asi presne tie pocity ako ja ..ja tiež bývam ani nie 3 km od bývalého domova ale cez poľnú cestu dosť zly teren ale dá sa...chodíme stále tam sa prechádzať aj chodíme do bývalej dediny kde e bývali sa prechádzať lebo sú tam oveľa lepšie cesty a hlavne sú tam chodniky ...len s 3 má deťmi je to ďaleko hlavne keď sú ešte malé a nie vždy to zvládnu cestu späť. A ja tiež som si už cestou do nového domu poplakala lebo mi chyba to prostredie
@dadis a inak do kostola chodím aj ja tam kde som bývala a najviac čo ma štve je že dcérka začala chodiť do škôlky už tu lebo je predškolacka...každý chválil tu škôlku no ja keď už mám s čím porovnať tak som zistila že je tu hrozna škôlka....nerobia s detmi skoro nič a dcérka sa prvé mesiace nudila....ani žiadne vystúpenia ani žiadne akcie pre deti no nič....z toho som bola úplne smutná že mohla chodiť dcérka do škôlky kde by mala toho oveľa viac a za oveľa nižšie poplatky ako tu čo nemá nič a platí sa podstatne viac.
Ten smutok bol najprv silny, aj ta averzia voci tomuto tu. Ja som tam prezila 3 uzasne roky, ked som odisla od manzela. Boli to najkrajsie roky mojho zivota, velmi mi bolo smutno za tym, akoby som jednu kapitolu zivota zatvorila. Pritom, ked som stahovala od byvaleho muza do najmu, tak som smutok vobec necitila, ale to som sa len asi 2minuty chodze odstahovala. Ale s odstupom casu mi je lepsie, deti su tu spokojne a to je pre mna dolezite.
Ahoj ja ta uplne chapem.my ked sme kupovali pozemok v muzovej dedine som sa velmi tesila. Este prvy rok dva super..ale potom…proste uz sme tu 9r a necitim sa tu dobre,necitim sa tu doma…nebudem popisovat co mi ti vadi..ale citim sa tu sama,som tu prakticky sama s detmi..manzelstvo nefunguje (ty mas asp stastie na muza)rodicia su dalej,uz som tam nebola mesiac (nedalo sa ☹️)chyba mi rodina,tu nikoho nemame,manzel maju takr vztahy ze nikto z nikym..chyba mi ze zazvoni mamka na caj..takto som tu len a ja deti..muz nejavi o nas zaujem..ak to vadi aj tvojmu muzovi zvazte prestahovanie lebo si to budete vycitat cely zivot.
@svetlanka111 presne toho sa bojím že si o pár rokov povieme ze sme mali hneď niečo s tým robiť alebo že zbytočne stratíme roky života ak sa nič nezmení. Nie každý to chápe a chápem aj tieto komentáre niektoré. Proste človek sa teší na niečo nové a hlavne na svoje vlastné a nakoniec zistí že sa cíti oveľa horšie než predtým.
Ja byt tebou a manzelom s tym nieco robim.nie ste prvy ani posledny.u nas to zial nejde,ja ked odidem tak sama s detmi.muz by nesiel on je tu spokojny.no ja si to budem vycitat stale.
A to si si nepozrela okolie kým sa staval dom 3 roky? Bycikle, kolobežky, hoďte do auta a môžte ísť inam. Aspoň máte kľud a nechodia vám kamióny popred dom. Muža máš asi fakt super, lebo keby môjmu zabijem, že som tu nešťastná a on pritom stavia dom 3 roky, tak mi odtrhne hlavu. 🙈 Veď keď máš auto, nie je problém sadnúť a ísť do mesta alebo kdekoľvek.