Cítim sa na všetko sama a nedocenená
Ahojte žienky, potrebujem sa vyrozprávať a dostať iný uhol pohľadu asi. Neviem, či som nevďačná, alebo...
Máme 3 mesačné dvojičky. Som s nimi cez deň sama, aj v noci spím s nimi sama, manžel dole na gauči, lebo sa potrebuje vyspať. Popri nich sa snažím upratovať, prať, žehliť, variť, myslieť na nákupy... manžel príde z práce, ideme deti kocikovat buď spolu alebo on sám na hodinu, alebo hodinu a pol. Keď ide sám, ja zas väčšinou upratujem alebo zehlim.. potom mi pomôže okupkat a s večerným krmenim. Raz za 2 týždne navarí, sem tam donesie nákup keď mu poviem, čo treba kúpiť.. a stále je unavený.. on sa v noci vyspí, ja vstávam k deťom, cez deň zriedkavo sa mi podarí pospať.. proste je všetko na mne, niektoré veci čo som od neho chcela, som mu už 300x povedala (napríklad ťažké veci povynasn mne. alebo že nech sa teda vymeníme, že on bude doma a ja mám chodiť do roboty. Rozprávanie v kľude a nič nevyriešilo, ani hnev..at na poschodie) a prešiel už aj mesiac a furt nič.. furt sú na chodbe. On keď je s deťmi, tak pri nich leží a spí alebo mlieka do mobilu a ja keď som s deťmi, musím stíhať x ďalších vecí.. on mi stále potom povie, že žiaden chlap nepomáha žene toľko čo o
Ako pomahal predtym? Rozpravali ste sa o rozdeleni domacnosti pred otehotnenim? Ved ti vobec nepomaha.
@stanulienkat moc nie ale on má pocit že pomáhal... rozdelenie domácnosti myslíš ako?
@janulka257 no keď nebol zvyknutý pomáhať v domácnosti doteraz ,tak ťažko ho už teraz zmenis, rozdelenie domácnosti myslím napríklad tak že on má na starosti vyslovene nákupy ,večerné kúpanie, prechádzky s deťmi aj umývanie riadu. Moj muz prebaloval,kupal,krmil a bez toho aby som mu hovorila ,okrem toho manžel v domácnosti nepomáha tebe, to nie je tvoja robota ,obidvaja tam bývate .Takže to nie je pomoc .On robí len svoju časť.
@janulka257 vitaj v klube matiek :( žiaľ mnohé z nás to majú podobne. len výnimočne je chlap natoľko empatický že mu samému docvakne že aj v domácnosti treba pomôcť alebo že ho napadne čo konkrétne treba spraviť. uvedom si že príchod detí do rodiny je pre vzťah strašne náročný snaž sa s manželom hlavne nehádať lebo veľa vzžahov na tomto končí. ja viem že si v práve ale také sú štatistiky. a potom k tej pomoci musíš mu dať priamo úlohy tzn žiadne kriste pozri sa naokolo niečo rob! nie. "treba vyložiť umývačku, nestíham variť očisti prosím zemiaky, povysávaj obývačku. priamo a konkrétne. alebo choď na nho ako na dieťa psychologicky to u nás funguje: treba spraviť toto toto toto tamto vyber si čo budeš robiť ty, ja spravím zbytok. bude mať dobrý pocit že si to vybral 🙂
vitaj v realite...a nestresuj,už to potrvá len 2 roky a 9 mes. a dáš ich do školky...potom sa síce nezastavíš tiež,ale budeš v práci a tam sú aspon sociálne kontakty...čo by som ja za to dala,keby mi manžel aspon raz zobral dieťa kočíkovať..ale zas na gauči neležal,mal inú prácu,len škoda,že to bolo pre svokru,gazdovstvo,pre pacientov a cudzích..čo už,vydržala som a ty vadržíš tiež,budeš musieť...len trochu použi ženskú diplomaciu napr. zavolaj,nech cestou z práci nakúpi,vybaví niečo,donesie...potom si kludne odbehni ku kaderníčke,do divadla s kamoškou,na kávu,medzi dvoma kojeniami to stihneš a pobyt medzi ľudmi ťa nabije energiou...navar na dva dni,potom ten den bez varenia budeš mať viac času aj pre seba,zamrazuj...neupratuj ako besná,len tak,aby bolo kde stúpiť a detskú izbiu poriadne..a nehádaj sa s mužom,neprerobíš ho,on je z Marsu,ty z Venuše a je to ozaj pravda,on má na vec iný pohľad ...na okná zavolaj firmu, kúp sušičku,ak nemáte,to len prádlo vyberieš a skladáš...časom sa to ustáli a budeš si RD aj užívať apotom ešte s nostalgiou spomínať,aké to boli pekné časy..
No v tomto prípade by asi stálo za zmienku sa spýtať kde pracuje? No a zas ty tiež veľa robíš, trošku by si mala zvoľniť, napríklad upratovať raz za týždeň nie pomaly každý deň, navariť na viac dní a nie každý deň. Žehliť predsa tiež nemusíš všetko, ja žehlim len košele a také najnutnejšie veci. Potom by som zaviedla takú tradíciu, že napríklad on navarí cez víkend (teda ak nie je v robote) a ty napríklad niečo upečieš. Chlapom väčšinou nedôjde, že niečo treba spraviť, im to treba povedať a zas keď to je pre nich napríklad vec nie dôležitá, tak ju robiť tak skoro nebudú. Podľa mňa to moc dramatizuješ a hlavne málo oddychuješ. Veď prečo neoddychuješ vtedy keď ti zoberie malé vonku? Prečo zas len upratuješ? Však ty sama si hľadáš robotu, tvoj muž predsa nemôže zato, že ty potrebuješ mať doma sterilné prostredie. 😀
@janulka257 Ked sa spätne pozriem dozadu, tak aj môj muž mi moc s malou nepomahal,sem tam nakrmil a prebalil a to bolo všetko! Bývali sme u.našich nejaky čas,takže domáce práce som si.delila s mamou! Keď sme sa prestahovali do svojho malá mala 10 mesiacov, ja som proste povedala co budú jeho povinnosti a hotovo! Proste vyniest smeti,keď ich nevyniesol a hoci aj uz doslova kypelo z koša,ja som sa toho nechytala,rovnako vysavanie,smetiiiii bolo koľkokrát tolko žeby sa vám do položiek nasypalo,nevysavala som! Potom ho trklo že su to jeho povinnosti! Ako mala rástla uz ma 5 rokov trávil s ňou čoraz viac casu! Nedeľa je vždy jeho,pokiaľ nejdeme na výlet spolu, idú na bicykel, alebo sa korculovat, na ihrisko a podobne! Ja som hneď na začiatku rozdelila prace, rovnako ako sa on nechytal zehlenia ja som sa nechytala vysávača! Ale zas musím povedať,že na nočné vstavanie ked bola malinka a ja som nedojcila,sme sa.striedali! Jednu noc on,druhú ja
ahoj moj manzel je z rovnakeho sudka, aj ked nie az taky extrem, ale hej.... najhorsie je, ze ked mu daco vytknem, tak uplne vazne povie, ze on to robi (minule sa dusoval, ze on niekedy perie! za 8 rokov 3x naložil do pracky, 5x vybral z pracky a povesal a 15 krat bol po veci, poskladal ich asi 3x, nikdy to neurobil naraz ako my zeny, ze dame prat, povesame a ideme po to ked je to suche) ale je to hrdina no, ked sa maly narodil bolo to na rozvod, on neokupe, lebo sa boji, on nevstava k nemu, lebo ide do prace, on ho neprebali, lebo fuj.... za 3,5 roka ma nechal pospať max 7x, ze vstal k nemu a dali mi pokoj, aj to bolo az vtedy ked som jacala, ze som unavena a potrebujem spat, vsetko nastalo az po vycitkach a vyhrazkach, cim je maly starsi, tym lepsie, aspon, ze ho vezme von, ale aj tak som otrok domacnosti. dva dni 12tky v robote, dva dni doma upratujem a varim, po dvoch dnoch v robote najdem doma bordel a tak dookola, ja oddychovat asi nepotrebujem, predstav si uz aj do prace chodim, a ked mu poviem, ze chodim do prwce, domacnost a dieta, ze cu ma uz necha pospar, tak sa neviem. prekonat aby vstal, zacal rozptavat, zze on robi na 3 zmeny a ja aj tak v robote nic nerobim, chapes? kazdy mesiac ma aspon raz napadbe myslienka, ze by som sa mala rozviest. pred svadbou taky nebol, varil, pomahal, ale manzelstvo je papier, ze sa oficialne stavam sluzkou, ci otrokom, ci co...
@janulka257 Ahoj, Tvoj muž raz za 2 týždne navarí, občas nakúpi, chodí s deťmi na prechádzku a myslí si, že žiadny chlap nepomáha žene toľko, čo on? Mala by si ho veľmi rýchlo vyviesť z omylu. V prvom rade, to nie je "pomáhanie Tebe"! Veď deti sú Vaše spoločné, domácnosť tiež. Mal by zmeniť myslenie: starať sa o svoje deti a svoju domácnosť nie je pomáhanie žene s jej prácou. On chodí do práce na 8 hodín 5x do týždňa (predpokladám), ale Ty pracuješ 24 hodín 7x do týždňa. Mnohí chlapi, o ktorých bolo doma u mamičky dobre postarané, nemajú páru o tom, čo všetko v domácnosti treba robiť. A aj tým, že oni chodia domov oddychovať po práci, majú pobyt doma spojený s oddychom. Čiže v ich predstave žena oddychuje celý deň, lebo je doma. 🙄 Chce to úprimný rozhovor, niekedy, keď budete v pohode (čiže nie pod vplyvom emócií), povieš mu, ako sa cítiš, že je to na Teba veľa, že potrebuješ jeho pomoc. A treba byť aj konkrétny, "prideliť" mu nejakú prácu. Proste si zoberte papier a pero a napíšte si zoznam, napr.: Ja varím, Ty vysávaš, ja nakladám/vykladám práčku, Ty umývačku... Samozrejme, tým, že on chodí do práce, môže mať tých povinností menej. Ale musí ich mať. Ty nie si otrok a on by si mal uvedomiť, koľko je v domácnosti práce a koľko úsilia to stojí, mať stále pekne upratané, navarené... Lebo on to nevidí, neuvedomuje si to. Ako hovorí moja mama: Ženská práca je vidieť, len keď nie je urobená.
no podla mna vela zalezi ako ste to mali pred porodom a aki obaja ste. vo vztahu by to malo byt vyrovnane a rodicovstvo znamena obetu. casu zdravia spanku pokoja pre oboch!!! u nas je to trosku ine lebo manzel pracuje z domu. deti este nemame. kazdopadne manzel vari perie nakupuje. vesia pradlo. chodi do lekarne. a verim tomu ze ked budeme mat deticky tak bude makat ako doteraz a este viac. velmi si ho vazim. a kazdej zene by som dopriala takehoto muza.
@janulka257 aho aj my mame dvojicky sice maju uz 7 rokov a su prvacikovia ale manzel zapojeni do starostlivosti od narodenia aj pomoc v domacnosti po veceroch zehlil vecicky a pomaha dodnes mam uzasneho muza ked mali rok a naucili sa chodit uz to bolo super prajem vsetko dobre
@janulka257
Hlavne trpezlivost....mate novu zivotnu situaciu...zvykate si obaja....prero tie otukavacky v komunikacii...necitala som vsetko.....ale fakt hlavne konkretne sa bavte....
Vies kedy mne zacal moj muz pomahat? Pri 4....fakt dovtedy nechapal co po nom chcem....fakt...oni maju iny mozog..zvlast ked jeho mama ho obskakovala ..a teraz pri 5 deckach ho raz za mesiac necham sameho..nech si to uzije...ale ja potom 2 dni upratujem....nic neurobi...iba deti preziju.....🙂
Je to hlavne velka zmena v zivote.....pred detmi a s detmi to je uz ine.....trpezlivost....tolerancia...konkretnost.....
A urcite vselico ine...len nezufaj....hlavu hore....s dvojickami to je narocne.....ale uz sa aj tak nezastavis aj ked pojdu do skolky....
Chce to podľa mňa ešte čas a zvyk na niečo nové. Ale ako treba si asi proste určiť, kto čo bude robiť. Kľudne nech si vezme dovolenku a ty na pár dní odíď, nech vidí, čo to vlastne obnáša tá tvoja práca a starostlivosť o deti, že to nie je len tak
@janulka257 s prichodom deti musia prist do partnerstva ako kompromisy........cize ak muz predtym nic nerobil, tak musi spon nieco urobit, ale zasa ak si ty mala predtym ako v skatulke upratane, tak sa tiez musis zmierit s tym, ze to par rokov tak nebude...je to o nastaveni si pravidiel a tiez o nastaveni sa partnerov. Deti su spolocne, cize aj spolocna starostlivost, nemusi to byt 50/50 kedze muz chodi aj do prace, ale musi pomahat aj on. Byt je tiez spolocny, cize aj spolocne upratovanie. A tiez, pozeraj aj na seba, ak on ide s detmi vonku, ty si lahni spat, uplne v klude, praca neutecie a ked sa po hodke prebudis, byt mat viac sily na tu pracu. Vsetko sa utrasie, deticky mate este len 3 mesiace, to je ozaj este kratko, nic sa nebij, zvladli to ine, aj ty to zvladnes. Ja som tiez bola s prvou dcerou na vsetko sama, ani svokrovci a ani nasi neboli nablizku. Cize ked prisiel muz, tak musel aj pradlo poskladat..dakedy ma aj trhalo, ze ako to robi, ale zatala som zuby a bola ticho, kedze to aspon robil....no a ze s detmi sa nezastavis, tak to si zvyknut len musis, uz nic nebude tak, ako bolo ked ste boli slobodni....pevne nervy prajem
Aj tvoj muz je len clovek. Pri dvojickach by bol unaveny kazdy.
Povedala by som, ze po troch mesiacoch materstva prichadza presne ten zlom, kedy si zena uvedomi, ze to uz nikdy nebude take ake za "slobodna" a dostane depky.
Nezrujnuj si partnerstvo. Ked nevladzete, upustite radsej z narokov na poriadok v domacnosti.
@janulka257 ak sa smiem opýtať čo sa stalo? vieš proste muži to nevedia ako my a nikdy to nebudú vedieť, nemáš to doma len ty, chlap sa nevie postarať buď o nič alebo vie domov doniesť len peniaze a už urobil dieru do sveta oni to vidia takto
@fedka333 aj mužská práca by bola vidieť, kebyže nedonesienpeniaze😉
@hrehusa myslíš čo sa stalo po pôrode keď som skoro zomrela? dostala som trombozu od panvy, celé stehno až po lýtko, 3 týždne som ležala na JIS.. vtedy on s novorodeniatkami sám s jeho mamou.. ja si myslím že či nemá z toho nejakú PTSD... lebo mne reálne v nemocnici preplo keď som bola bez detí a myslím si že on je teraz unavený stále a už nevládze lebo vtedy to bolo na neho proste moc.. ja som bola na tom fakt zle vtedy, mala som sepsu, skoro som prišla o nohu
@fedka333 Ahoj, skúsim Ti poradiť z vlastnej skúsenosti: Neuč sa s dcérou! Možno to vyznie hrozne, že čo som to za matku, čo sa nevenuje dieťaťu. Keď syn začal chodiť do školy, povedala som si, že budú pre mňa dôležité len 2 veci: aby školu mal rád, neznechutil si ju, ale naopak, obľúbil. A druhá vec, aby bol, čo sa školy týka, maximálne samostatný. Takže som nikdy pri ňom nesedela, keď si robil úlohy. Máme to zaužívané tak, že som mu povedala, že ja mám svoju prácu: uvariť večeru a on má svoju: urobiť si úlohy. Píše si ich na jedálenskom stole, ja popri tom varím, takže som v tej istej miestnosti. Keď sa chce niečo spýtať, odpoviem mu, pomoc mu neodmietnem, ale nič nerobím zaňho. Ani školské projekty, čo s určitosťou viem, že mnohé mamičky píšu namiesto detí a tie to len prepíšu. Poradím mu, o čom písať, keď vôbec nevie, ale len tak, že sa o tej téme porozprávame, nikdy mu nič nediktujem. Vlastne diktujem, diktáty. 😀 Ale aj tie mu vždy skontrolujem až na konci. Aj na testy sa učí sám, ja si potom zbežne pozriem, o čom to je, preskúšam ho niekoľkými otázkami a je to. Výsledok je ten, že môj syn je teraz tretiak, má doma diplomy z matematického klokana (najlepší z triedy), je "všetkovedko školy", "múdry Maxáčik" a čo ja viem, čo všetko ešte, za prvý aj druhý ročník dostal na konci roka knihu pre najlepšieho žiaka (dostávajú to vždy dvaja z triedy, ale len on v oboch ročníkoch). Som naňho strašne hrdá a som rada, že som zvolila tento prístup.
Začnem asi tým, že mi to je veľmi ľúto, ale nie si sama, Bohužial muži to takto majú myslia si, že stačí domov doniesť peniaze, my napr. pracujeme obaja, ja v kancli on ako mechanik, ale to neznamená že ja nie som unavená za to, že sedím na zadku ako by to on povedal. Som unavená, ale vstávam o hod skôr ako on, idem so psom, nachystám raňajky, dám si sprchu, wc, nakŕmim psa, čakám kým vstane upracem izbu, vyvetrám, prezlečiem sa a čakám kedy ma hodí do práce alebo kedy ideme, ale každý svojím autom. Z práce utekám nakúpiť ak treba, potom so psom, ak niečo potrebujú rodičia pomôžem im, operiem, ožehlím, upracem. každý deň vysávam a stieram dlážky lebo je alergický tak kvôli chlpom a prachu, varím večeru cca tri x v týždni, on príde osprchuje sa lahne si pred tv alebo ide s kamošmi na pivo alebo ma iné veci, nevie ani blbý tanier hodiť do umývačky, pri tom všetko platíme spoločne, aj ja nosím peniaze dom a mám aj bočne príjmy takže domov nosím viac ako on, ale už to neriešim keď sa mi proste nechce neurobím to, koľko x sa stalo, že nemal opraté tričká v pondelok ráno do práce a keď som sa opýtala kde sa stala chyba pokúšal sa nadávať, ale potom povedal no nedal som prať a ja no vidíš a takto sa cez víkend opýta treba alebo nie, verím, že časom sa naučí, ale nikdy nebudú ako my - kráľovné, hrdinky, matky, milenky, kamarátky, kuchárky, upratovačky nikdy 🙂
@anitka63 nikdy? Tak ja neviem, ale môj muž urobí doma viac ako ja a to som doma s nalym👍takže niektoré sú možno hrdinky, kráľovné a neviem co a dokazujú si to, ale u nás to tak nie je.... Ja si nepotrebujem dokazovať nič. So psom chodí muž, navarí a na pečie lepšie ako ja, umýva dĺazky, kúpe sa s malým, vykladá, nakladá umývačku a tak. Takže tak.
@maciatkolulu hej česť výnimkám, 10 alebo 5 mužov zo 100? Ja tu nehaním mužské pokolenie, ale takých mužov je málo, ktorý fakt až tak moc pomôžu, a nie je to o dokazovaní, ženy sme proste stavané na to aby sme zvládli viac, nie je to o žiadnom dokazovaní si, ale keď je raz chlap hnilý tak proste je :D
@anitka63 neviem ci sa dá povedať viac, aj na chlapa je toho veľa. Normálneho chlapa, treba uživiť celú rodinu, byt v práci, sústrediť sa a prísť domov kde už čaká nazhavena manželka, ktorá je celý deň doma a chce to a to a hento. Ja neviem, ja sa fakt sťažovať nemôžem, ja som si aj pospal pri deťoch, oddýchla, vedela porobiť co bolo treba, aj navariť, aj si ísť na výlety atď... Je dosť logické keď ráno muž vstáva, že asi nebude hore v noci s dieťaťom. Matka má poväčšine možnosť si na pár minút lehnut, otec nie... Takže podľa ako si to žena zariadi, tak ma.
@maciatkolulu určite, ale takýchto tém tu je milión a ja som písala na margo toho, že ženy sa len sťažujú ako to majú, ale nie sú jediné na svete, ktoré majú veľa povinností, aj ten chlap sa to vie naučiť, ale potrebuje čas a trochu kľudu a nie medzi dverami, navar, oper, nepomôžeš, ale aj tak nie sú stavaný na to aby zvládli to čo ženy :D
@janulka257
Aj moj mi vravi ze ziaden nepomaha a netravi tolko casu s dietatom ako on. 🤣 po 3 rokoch uz nad tym len mavnem rukou. Su chlapi ktory ulahcia zene zivot a su muzi ktorí si myslia ze su tvorcovia vseta a stredom vesmiru a vsetci musime okolo nich chodit po spickach. Nedajboze chci pomoc od neho..
@janulka257 vždy mi povie že žiaden chlap nepomáha toľko čo on.. alebo že nech sa vymeníme, že nech ja chodím do práce a on bude s nimi doma. Fakt ma to už serie. Veď sú to aj jeho deti a bývame tu dvaja nie len ja.
Po pôrode som skoro umrela. Vtedy sa staral o deti on sám so svokrickou o malé novorodeniatka.. neviem či to tak na neho teraz doľahlo všetko, trvá to už cca mesiac a pol.. stále je unavený, nič nevládze, nič nerobí..som nevďačná, náročná? aj ja som unavená, ale kto všetko potom porobí?