ahojte. som tu nova,unikam sem od reality ak to tak mozem napisat. potrebujem sa upokojit poradit . som vydata 6 r uz ano. a doteraz som nepocitila nejaku tu pohodu u muzovej rodiny. som strasna.. vsetko si vsimam. seba strasne kontrolujem az je to namne vidno. mam problem s hocicim. normalne ma chyta depresia. nepracujem som doma. mame 5r syna. uz nemam ani ten pocit mamy aki som mala ,ked bol mensi . je to hnusne odomna ale potrebujem asi pomoc skor psychol. inak zu neviem. s muzom mame super vztah , je sikovny spolocensky co ja niesom proste som uplny opak. chcem sa zmenit lebo sa bojim ze ostanem sama koli mojmu spravaniu sa u jeho rodiny. a nayse som tak udepkovana stale som doma nedari sa mi najst pracu , neerim si uz. neviem sa rozhodovat sama .v hlave mam milion myslienok. poradite mi
ano myslim si .nemozem sa sama s toho vymotat , neviem najst chybu aj ked je o mne to viem
Ahoj, Tvoj príspevok je trochu chaoticky napísaný, ale cítim z neho to, že hlavným problémom nie je Tvoja rodina, ale Ty sama, Tvoje sedavedomie, sebahodnotenie, pocit uspokojenia, naplnenia. Máš už dieťatko, ktoré na Tebe nie je úplne závislé, nemáš prácu a pravdepodobne nemáš žiadnu inú činnosť, ktorá by Ťa napĺňala. To, čo prežívaš je normálne, prirodzené a nemusíš sa za to hanbiť. Skús si vyhradiť čas, keď budeš sama, budeš mať pokoj, zober si papier a pero a skús si vytriediť svoje myšlienky, napíš si, čo Ťa teší (vzťahy s manželom, dieťa), čo Ťa trápi (svokrovci), porozmýšľaj, čo by si chcela (práca) a následne, ako to dosiahnuť (čo vieš, v čom si dobrá, čo môžeš ponúknuť). Uvidíš, keď sa Ti podarí nájsť vnútorný pokoj, budeš si vedomá svojej hodnoty, nebudeš natoľko závislá od hodnotenia okolia (svokrovcov), budeš sa cítiť lepšie medzi ľuďmi a s ľuďmi. Pracovať na sebe je náročné a výsledky neprichádzajú hneď, ale, keď sa Ti podarí objaviť svoju vnútornú silu, sebavedomie, je to devíza na celý život.
@zuzkka111 ahoj, mozno je to aj tym, ze si uz dlho doma a vela premyslas. Kedze sa ti nedari najst si pracu, skus chodit na nejaky kurz. Treba trosku vypadnut z domu, urcite ti pomoze trocha sa odreagovat najst si novych kamaratov.. Alebo si chod von zasportovat, velmi to prospeje psychyke. Drzim palce :o)
si unudena podla mna. Maly je vacsi, uz nemas tolko roboty okolo neho (predpokladam ze je dokonca v skolke) a nemas pomaly do coho pichnut. Tak sa pekne hrabkas v sebe, lutujes sa a skrabes "rany". Najdi si zmysluplnu cinnost, to je uplne jedno co to je. Najhorsie je sa prinutit. Pokial sa nedaju robit velke veci (praca), rob hocico.Napriklad idu vianoce. Napec domace medovniky, narob domaci vajcak, usi pekne vrecuska do ktorych to pokladies, sprav domacu sunku, napec domaci chlebik. Zabavis sa a popri tom budes mat pekne drobnosti pod stromcek pre rodinu. POkial ta taketo veci nebavia, tak trebars bez do fitka, na zumbu, vybijaj prebytocnu energiu. Ak ani to nie, tak sa zacni ucit anglicky/spanielsky/nemecky, pripadne cokolvek co ta bavi. Hlavne nieco rob.
my sme tiez byvali u svokrovcov, a pomohlo mi ked sme sa odstahovali....porozpravaj sa s muzom, nemohli by ste byvat sami ?amozno zacnes byt viac sama sebou, my sme si postavili taky maly domcek v zahrade u svokrovcov aj ked je to uplne blizko, ked zatvorim dvere, konecne sa citim ako doma, vo svojom vlastnom dome....velmi dobre poznam co prezivas....a problem je aj v tom ze si stale doma, skus sa zamestnat, hocikde, a budes mat aj ine starosti...co sa tyka syna, to tiez poznam, ked mi svokra stale brala malu....niekedy aj teraz su zato este konflikty, ale ty si mama, ty urcujes pravidla...drzim palce aby sa to zlepsilo, a ked tak zajdi za nejakym psychologom, ten ti urcite tiez pomoze.
dakujem za radi. urcite nieco porozmyslam a urobim so sebou . 😉 .perniky som uz aj piekla ale s takou nechutou a celkom sa aj podarily spinky.. 🙂 .kamoska by sa mi zisla fakt
jasne ..ale uz sa neviem dockat kedy 😒 . zatial ziadnu prilezitost nemam
jednoznacne zajdi k psychologovi. ja som po 5 rokoch trapenia so svokrou vyhladala tiez pomoc. ochorela som, nie na hlavu🙂, ale mam problemy so srdcom a vypukla u mna tetania. bola som u psychologicky minuly pondelok, prvykrat a dalsie sedenie mam tento piatok. za par minut ma mala precitanu a nielen mna. otvorila mi oci, mala som to uz daaaavno predtym urobit. fakt, po mojich skusenostiach uz len po prvom sedeni, mozem odporucit!!!!nenechaj, aby to zaslo az tak daleko, ze to zasiahne tvoje zdravie!
Ahoj, ja chodim ku klinickej psychologicke do FNsP v nitre. Je prednostka kliniky, velmi mila, ziaden natlak, nutene presviedcania, citila som sa velmi prijemne a vravim, uz davno som mala takto urobit. Inak vola sa MUDr. Drienovska. Pocula som na nu len a len dobre ohlasy. Za pol hodku mojho monologu vedela o co mi ide, co ma trapi, kto aki je, mala nas vsetkych precitanych. darmo, ved je profik. Navrhla mi take stimulujuce cvicenia vzdy pred spankom. Stimulujem mozog, teda presnejsie nejaku cast v mozgu...po lopate povedane, ma mi to pomoct mysliet pozitivne, na dobre veci, co ma tesia, negativne veci obmedzit. No uvidime, ci sa nam to podari🙂
ahojte, mate niekto nej. skusenosti s klinickym psychologom v KE? Viete niekoho odporucit?? Kolko stoji jedno take sedenie (preplaca nieco aj poistovna)? Vdaka za info 🙂
radila by som vyhladat pomoc psychologa. mozno staci len nejake jemne nasmerovanie, trochu iny pohlad na zivot.