Chlap nevie komunikovať, nezapája ma

@sasheena môj to nezoberie. Tak trochu si myslí, ze iba on má pravdu. Iné nezoberie

Zvlastne.
Moj manzel je odo mna o 15r starsi, cize teda vie zit a fungovat “bezomna”. Je strasne mudry, scitany, ma rozhlad a zaroven teda aj velku firmu.
Cize ja pri nom hej “mlada standa” 😃, ktora toho teda ovela menej zazila, menej dokazala bla bla, ale aj tak sa so mnou vzdy so vsetkym radi.
Ale nie stylom, ze som utrapeny porad mi. Ale tak, ze ako danu vec vnimam ja svojimi ocami a vzdy sa mi podakuje, za “pomoc”.
Tiez by ma trapilo, keby mi nic nehovoril ako tvoj muz. Asi mu musis povedat nech ti to hovori, ze teba ro nezatazuje. Chces vediet, co sa deje v “jeho svete” predsa.

@alexandra2468 toto práve nefunguje. Vie (a ja tiež) že s kopou veci mu nepradim, ale baví sa s kamarátmi (nie jedným ale práve odborníkom na dannu vec) čo mu poradí. A on mi veľa krát povedal, že nie je typ, čo by sa sťažoval alebo zdôveril. Akurát dnes sme sa pohádali kvôli tej firme, tak to na mňa doľahlo

A ty sa mu zdôveruješ so všetkým? Ak áno prestaň. Ukáž mu aké to je, keď nič nevie, či už o tebe, alebo ak máte spoločné deti tak o nich...... Alebo skús na neho ísť psychologicky. Opýtaj sa ho, či si pamätá manželský sľub. Že tam bolo v dobrom aj v zlom. Dobre je keď sa vyrieši problém, keď sa podaria veci, na druhej strane tomu dobrému predchádza občas to zle, čiže ak sa pokazí stroj, keď nemusí vyjsť zákazka, alebo nová firma, alebo napr. aj to trápenie s úmrtím. Opýtaj sa ho, ako by sa mu páčilo, keby si bola tehotná a až do pôrodu by si mu to nepovedala. Alebo ak by si mala zdravotné problémy a nepovedala by si mu o nich a možno by do smrti nevedel o Tom, čo teba trápilo a zozieralo. Možno potom si to uvedomi, že ste nie každý sám vedľa toho druhého žijúci, ale dvaja čo sa v jedno spojili. To znamená že jeden s druhým sa má deliť o to dobre aj o to zle. Nemusí od teba žiadať rady ohľadom práce, stačí ak ti povie že takýto mám zámer a ten a ten mi naň to a to povedal. Uz to by bolo znakom, že ťa berie ako manželku a partnerku a nie ako doplnok v šatníku, alebo elektrospotrebic v domácnosti..... Ty nie si spoločníčka, ktorej nemusí nič povedať o sebe, ale si jeho partnerka s ktorou by mal dokázať zdieľať nielen to dobré ale aj to zlé čo ho v živote stretne..... Držím palce aby to pochopil.....

Vyzera to skor, ze ta vnima ako obecenstvo. Nemas vidiet nic zo zakulisia, len vysledok na javisku. A caka zan ocenenie.
Do istej miery si teda mozes byt ista, ze mu na tebe zalezi.
Ale hadanim si to cele pokazis. Preorientuje sa na niekoho, u koho nehrozi, ze on si dal namahu a divak mu to “zhejti”, dokonca sa na neho divak rozculi a bude nahnevany (z jeho pohladu bez priciny).

Ty sa potrebujes vymanit z tej role divaka, ktoremu su predkladane vysledky. Ze nemusi byt pred tebou len za uspesneho, skveleho. Ze ho tak vnimas aj bez toho “divadla”.
(Resp. ze uz nie je pubertiak, ktory musi svetu/rodicom dokazovat, ze vie co robi a mozu mu verit. Moze mat tento tik aj zo vztahu s rodicmi. Alebo z toho, co zazil ako pristup od kolektivu rovesnikov.)

Pokusaj sa u vas doma vytvorit dovernu atmosferu.
Rovnakou mierou chval, aj rozumne kritizuj. Aby vedel, ze sa moze spolahnut, ze mas svoj nazor. A ked nieco chvalis, urcite to povazujes za dobre. A ked nieco kritizujes, nevztiahne si to na seba osobne. Dokonca to vezme ako ukazovatel uspesnosti.

Trebars mat viac firiem je fajn, no zalezi, co robia a ako. Aby v nejakom bode sa miesto “ako som vas skvele zabezpecil” nestali skor balvanom na krku. Ked on trebars umrie/vazne ochorie a bude mat prave rozrobene hlavne iba zavazky (ktore mali viest k skvelym ziskom neskor). Takze ty to budes musiet davat dokopy. A vysledok bude strata.

Problem je, ze tuto atmosferu dovery nevytvoris lahko. Musis skusat rozne pristupy a dat si pozor, aby si bola dost trpezliva a nepokazila to nahnevanym vybuchom.
Takze skusat od rozhovorov az po ciny z tvojej strany. Nie jedenkrat, nie dvakrat. Ked nieco nezabera, hladat iny pristup. Ty ho poznas, ty budes vidiet jeho reakcie, ty to mozes postupne usit na mieru, aby si sa mu dostala pod kozu.
Aby sa s tebou o veciach aspon rozpraval, nemusi sa radit.

Druha vec je, ze sa mu sice pacis, ma ta rad, chce ta, ale mozno si ta ceni len ako vynikajuci doplnok do svojho zivota, ktory ho ma urobit krajsim, uplnejsim, dokonalejsim. Asi ako ked si niekto kupi roztomile steniatko.
Lubi ho, zboznuje, vytvara mu podmienky pekneho zivota, robi pren vsetko, ale zaroven psik nema dovolene mu kecat do zivota (co ani teda nerobi).

Tretia vec, treba ratat, ze ked zostupis z tronu divaka (konecne dosiahnes tu atmosferu dovery), vas vztah sa zmeni. Nie vzdy k lepsiemu. Lebo ak toto bola jedna z dolezitosti, ktoru si pre neho mala, ta bude prec. Ak ju nenahradi ina, tak kusok u neho na dolezitosti klesnes.
Vztah pre nieco vznika. Na zaciatku pre chemiu, zalaskovanost. Ked prezije prve dva roky zalaskovanosti a pokracuje, tak preto, lebo su si ti dvaja niecim navzajom doleziti (nie vzdy su to iba pozitivne veci). A tu je prave kluc toho vztahu, preco existuje. Ked sa to zacne narusat (menit), vztah moze naberat, alebo stracat na kvalite. Upevni sa, alebo zacne rozpadat. Meni sa to casom aj prirodzene (zivotne zazitky, skusenosti oboch partnerov). Ale da sa to aj umelo, cielavedomym posobenim jedneho z nich (alebo aj nevedomym, no neustalym). Toto posobenie moze byt vnimane aj ako “pokusanie hranic”.
Preto, aby si tomuto pocitu predisla, musis na to ist jemne a trpezlivo a aby si udrzala rovnovahu vo vztahu, ak jednu crtu odstranis, musis ju skusit nahradit inou rovnako dolezitou (zaujimavou, atd).

Stvrta vec je, aby si nezistila ty sama, ze ti vlastne chyba, ako ste to kedysi mali. Ze si to vobec nemala menit. Trebars ti polezie na nervy, ze so vsetkym za tebou chodi a aj ked nemas k tomu co povedat (lebo nemas radu), tak si to musis aspon vsetko vypocut. Aj ked su to pre teba nudne veci. A budes to robit len pre pokoj v rodine.

Aj moj muz je do velkej miery rovnaky. Bol zvyknutý zit a fungovať sam ked uz pracoval a vacsinou sa dozviem vsetko ked uz bolo. Ale on je taky aj k inym ludom. Ma kamaratov ktorym vzdy pomoze, ale ked treba jemu pomoct nikoho nezavola lebo ich nechxe zatazovat. U nas financie drzi tiez on, ale ja sa nestazujem, nikdy nebol ziaden problem, vzdy vieme vyjst aj usetrit. Kedze je statny zamestnanec ja viem presne aky ma plat. Ale uz xkrat bola hadka aby mi hovoril co chxe urobit a pod a pomaly sa to uci. A to sme spolu 18 rokov

nepises, ako dlho ste spolu, ci ste manzelia a ci to bolo takto vzdy?

Inak vy ste manzelia?

Ahoj.Ja ti poradím z opačnej strany.U nás to bolo otočené,aspoň teda na začiatku a ešte stále mám čo doháňať.Lenze ja si to priznám a neviem ako tvoj muž,či ste mali hlbšiu debatu, alebo len tvoje narážky,že by si rada vedieť.Moj manžel je veľmi komunikatívny a otvorený (ja tomu hovorím s nadsazkou,že je bez hanby😉) čo pre mňa ako introverta je veľká barlička.Ked sme sa spoznali bola som na tom veľmi zle.Sama s 2 deťmi,bez bývania,bez práce.Nieco vedel,ale nikdy som mu nedokázala veľa veci povedať.On bol na tom veľmi dobre.A ja som sa hanbila ako pes priznať niektoré veci,pomaly som si budovala malé podnikanie,zháňala bývanie.Povedala som mu až keď som sa mala sťahovať,až keď sa mi rozbehli zákazky,až keď som si čo to naškrabala.Jednoducho nechcela som aby vedel o nejakom procese vo vývoji(neviem ako inak to pomenovať)ak by to nevyšlo.Citila by som ešte väčšie zlyhanie asi hanbu,čo ja viem..ono sú to také boliestky z predchádzajúcich vzťahov,výchovy,atmosféry v rodine-tvoj možno nemal v minulosti dostatok ocenenia a preto má také správanie zakorenené.A je veľmi ťažké to v dospelosti zmeniť,aj keď si to človek uvedomuje..a niekedy neuvedomuje.Moj ex bol ku mne odporný,nikdy som nebola dosť dobrá,nič som nevedela atď,atď(pritom vzdelanie a čo sa šikovnosti týka som bola na tom lepšie ako on).Je to o sebavedomí..a pocite,že sklames seba,okolie.Manzel mi veľmi pomohol,jemu sa to nepáčilo,že vlastne nič nevie,nehovorím mu o veciach čo má trapia či už v práci alebo v súkromí.On mi tou svojou otvorenosťou ukazal ako si uľahčiť zivot-lebo keď mu poviem čo plánujem,je mi akoby ľahšie a zdá sa mi jednoduchšie to zrealizovať aj keď reálne mi s tým vlastne nepomôže.Tiez má svoju firmu a zatiaľ mi hovorí všetko čo chce spraviť,čo sa deje u klienta,nech mu poradím čo dať tam a čo je krajšie,výhodnejšie atd,či vziať tuto zákazku alebo inú,aj keď asi mu tiež moc nepomozem-podla mňa je už v podstate rozhodnutý,ale chce mi dať ten pocit spolurozhodovania,dôvery,otvorenosti.A chce to naučiť aj mňa.Ja napr.doteraz robím to,že ak chcem niečo kúpiť,odkladám a nepoviem mu.(máme spoločný účet)Viem,že by to kúpil aj sam..že by mi nič nevycital.Ale mám proste ten blbý pocit roky pestovaný a neviem toto zmeniť.To je len jeden z príkladov.Mozno ti to pomôže porozumieť chovaniu tvojho muža.Ze on nič negatívne v tom nevidí.Nechce ťa vytesniť.Iba to chce sám.Tak ako si ty radšej sama holis nohy😉a nechceš ho pri niektorých činnostiach.Netrap sa tým,ale rozhovor by mal byť.V kľude,že by si to rada tak a tak..A pokiaľ to nezmení,nič si z toho nerob.Pochopila som správne,že nemáte deti?Možno by ti urobilo dobre niečím si zaťažiť hlavu.Najst si nejakú záľubu čo ťa úplne pohltí

Nerobila by som z toho dramu. Moj tiez nevie co robim na firme, co kupujeme a nekupujeme, opravujeme a tak. Ani pracovne veci s nim neriesim. Iba ked nieco od neho potrebujem pomoct. Keby moj dosiel domov s tym, ze ma novu firmu, tak by som ho podporila a potesila sa. Vtedy by som sa pytala co a ako planuje, ci nepotrebuje pomoct, poradit a tak. Je super, ze sa radi s odbornikmi a nie s jednym kamosom. Z toho vidiet, ze planuje a premysla nad projektom ktory buduje. Hovoril ti to s nadsenim a ty si sa s nim pohadala. Teraz sa aj on moze citit dotknuty, ze nieco buduje pre vas. Je to jeho forma lasky k rodine, zabezpecit ju. Ano ano komunikovat treba, to chapem, len su veci, ktore na ludoch nezmenime.

A ty sa ho spýtaš? Zaujímaš sa.

Lebo môj priateľ si tiež rieši veci sám, nemá potrebu to rozoberať, sťažovať sa (ak dačo vo firme nejde), sám si všetko porieši. Je tak naučený.
Tiež mi to prišlo najprv zvláštne, ale aspoň to nie je žiadny vyplakávač, ale muž činu.

Na druhej strane, ak sa ho spýtam, nemá problém mi odpovedať. Len nezačne hovoriť prvý o sebe.

Ďakujem za komenty. Nie sme manželia, sme spolu 3 roky. Ja mám deti z predchádzajúceho vzťahu, pol ročné spoločne. @simca06022011
@kubkovamama toto mám aj ja. Potrebu si chranit súkromie. A finančné mať proste svoje

@unicornlady jasne, že sa zaujímam a pytam. Nemá problém mi odpovedať a povedať hocičo. Kebyže sa ho spýtam, ci má v pláne otvoriť novú firmu tak mi povie. Lenže nemôžem sa pýtať na niečo o čom nemám ani šajn.

Akože celkom som s tým bola ok. Len v tejto firme sa bude vyžadovať moja aktivita. Je to v podstate niečo, čo som vždy túžila robiť, len odsunula na druhú kolaj-kvoli deťom. A toto ma štve. Že keď si robí sám tak ok. Ale aby rozhodoval za mňa? Najmenšieho kojim. Nemám v pláne ho ešte odstaviť. Má pol roka. Toto si on strašne zľahčuje. Že veď ho dáš babke alebo sestre. A to sa mi jezia chlpy na chrbte. Je to naše dieťa, prečo by som starostlivosť oň mala presúvať?

On má toto z detstva. Jeho rodičia už nežijú. Poznala som ich. Mama umrela pred 15 rokmi, tu má úplne zidealizovanu. To je preňho ideálna žena. Lenže taká nebola. Ale zomrela mu v podstate v náručí...otec alkoholik. Nemal to ľahké ako dieťa. On bol vychovaný prísne a chladno. Ja s láskou a porozumením.

Akože chce od teba, aby si skončila materskú a odišla od polročného dieťaťa do práce?
Tak to ani nejde o to, že by ti nehovoril veci, ale toto je ozaj už cez čiaru, ak chce rozhodovať za teba. A nechápem, prečo ťa trhá od bábätka.

podla mna to prilis riesis.. pokial ste financne nezavisli a mate sa dobre tak si nevytvaraj zbytocne bludy v hlave... moj ma tiez svoju firmu a ja sa do toho nestaram, nemusim vsetko vediet ani to nemam zapotreby... ja sa ho tiez nepytam ked si chcem nieco kupit alebo tak... mame oddelene ucty a mne to plne vyhovuje...

@unicornlady nie, nechce. Len by som sa tomu venovala 2-3krat do týždňa.

@misha666 áno, v pohode. Len keď sa potom niekde stretne so známymi a niečo sa tá pýtajú, a ty potom vyzeráš ako debil, pretože nevedia o čom tocia

Nie ste manzelia,v podstate sa ta to nijak nedotyka jeho podnikanie, co robi, s kym sa radi, ze by ohrozoval spolocny rozpocet atd. Teraz uz, podla diskusie, si v tej novej firme zaangazovana, co je ina vec, ale da sa to riesit proste rovnako ako to riesi on: povies ze nemas zaujem a hotovo. Mate babatko, necitits na na to a ked sa sam rozhodol bez diskusie zacat s tym, tak moze to robit sam ako doteraz alebo si pocka, kym sa tebe bude dat... Ver, ze mna by tiez vytocilo, aby mi chlap organizoval cas. A to som cez MD/RD pracovala, ale riadila som si to sama, nie "ako on to vybavi". Cize babo, dojcenie, nie je problem ale to ze nieco zorganizoval bez teba, ako keby si sa doma nudila.

Ked kupim nieco do firmy aj za milion, nevesiam chlapovi na nos.. on mne tiez nejak extra nie. Dozviem sa a viem, lebo mu robim uctovnictvo. A to je vsetko. Vezmi si to z druhej strany: Zase nejake super riesenie podniaktelskych veci doma, v rodine.. rozoberanie prace... Ja s tym uz stotoznena nie som, praca velmi rychlo vytlaci tie obycajne rodninne diskusie. A to spolupracujeme takmer 15 rokov s mojim chlapom. Moja zaujmy, ciele museli ist bokom. Cize bud rada. Ked budete doma miesto rodiny riesit firmicky a stroje, tak co? Budes stastniejsia? A znami maju potrebu riesit firmy priatela? Nuz ja nemam problem povedat "neviem", a ak je to nutne "zistím". Keby som sa suseda Ferka spytala, ci ma manzelka Katka v kancelarii novu chladnicku, tak myslis ze by vedel ? ;) Alebo susedy, kolko novych pacientov ma manzel tento mesiac? 🙂 Klud, nerob si zbytocne stresy.

@simca06022011 dakujem. Áno. Máš pravdu. Budem na to kašľať. Ale keď som mu povedala, že si to neviem predstaviť, naštval sa, mávol rukou a povedal, tak ta z toho vynechám, kým malý podsrastie. Takže buď všetko alebo nič. Jasne že by som o Tom chcela vedieť (je to niečo, čo má fakt zaujima)

Ono ale ide s tým aj druhá vec. Ak bude zase dačo nové rozbiehať....zas bude menej času pre nás. Tak toto mohol riešiť so mnou, či som ešte ochotná mu dať priestor....veď sa to dotýka celej rodiny!

A musím úprimne povedať, že má stve, že celý plán prebral s kamarátom a jeho ženou.

Mozno obaja mate problemy s komunikaciou, mne keby toto povedal tak mu poviem, nech nemava rukou, ukludni sa, ze ta to zaujima a chcem o tom vsetko vediet aj priebezne, ale teraz pol roka-rok -10 rokvo neviem sa tomu venovat. Proste o to nejde sa tomu venovat, ale vytocilo ma, ze sa o tom so mnou nedohodnes vopred, nepreberies, neriesis.. a ak sa bude zduvat a mavat rukou, tak to je potom proste taka povaha. A treba si riesit svoj biznis ked budes mat cas, samostatne.. A este ti dam typ: velmi sa neoplati napady a kadejaky biznis plany preberat s kadekym, niekedy ani s partnerom nie, vobec nie s nejakymi "znamymi". Velmi lahko sa da o ne prist.

...a bude mat menej casa? tak mu nedaj priestor na dalsie nove projekty... nech sa paci o 17tej doma, a ides s malym von. Deti treba odviest, ideme sa prejst, treba nakupit a neviem co.. (to som samozrejme vymyselala priklady, neviem ako mate veci doma zariadene).

Rozpravat o problemoch je osemetna zalezitost, druha strana to vie vytiahnut castokrat v “spravnu” chvilu. Druha vec, zlyhanie/a by mohli v tebe budit ak pocit nedovery, neistoty, jednoducho mohli by prist pochybnosti ci sa chlap vie postarat. Tretia vec, mohla by si ho podvedome/nevedime a mozno aj vedome tlacit do nejakeho konkretneho riesenia, ktore by nemuselo byt idealne, kedze uplne detaily by si nepoznala.

Podľa mňa každopádne by mali dvaja zdieľať proste všetko ako úspechy tak aj starosti. Tak by mal podľa mňa fungovať vyvážený vzťah. U nás to tak aspoň teda je a som za to veľmi vďačná

Pôsobí to na mňa zvláštne, akoby tam nebola dôvera alebo akoby ta nebral ako rovnocenného partnera. Nepôsobí to na mňa ako "rodina" a ešte so spoločným dieťaťom

presne ako píše bluka2. Aj mne to príde ako dvaja cudzí ľudia, ktorí si urobili dieťa. Ja by som v takomto vzťahu nemohla existovať.
Prepáč, ale máš 2 deti s predchádzajúceho vzťahu, načo to ďalšie s takýmto partnerom? Ženy ja vás fakt nechápem. Aj dve deti sú veľa na ženu z blbého vzťahu a nie ešte 3 z dvoch blbých vzťahov.

kedze nemas ziadne problemy, musis si nejaky problem vymysliet.

@simca06022011 áno, ten problém tam určite je. Ešte sme sa o Tom spätne nebavili, ale už vidím, že ho to mrzí. On je proste taká povaha, že si myslí, ze si myslí, že robí najlepšie v záujme rodiny

@bluka2
@sasa1310 prečo by sa mala dôvera merať tým, že sa budeš niekým zdoverovat s problémy, keď si ich vieš vyriešiť sám? On nemá takú potrebu. Nikdy ani doma na nikoho nekydal, alebo nerozprával o druhých. Aj keď viem, že veľa ľudí mu hovorí.

A nespravila som si decko. Bolo to naše spoločné rozhidnutie. Môj predchadz.vztah sa nedá porovnať.

Pre mňa toto nie je dôvera, ale on nie je môj partner... 😉

no asi nie si spokojná, keď vypisuješ na nete a čakáš rady. Mňa by takýto život nebavil, nenapĺňal by ma. Dvaja ľudia žijúci svoje životy