Chlad v manželstve
Ako by som začala... sme spolu s manželom 7 rokov, z toho 2 sme manželia a máme spolu syna. Odkedy sa nám narodilo dieťa, ide to dole vodou. Snažili sme sa obaja, viackrát, ale nejde nám to, aspoň z mojej strany nie. Za tých pár rokov, čo sme spolu, sme toho preskákali naozaj dosť, dokonca by som povedala, že aj viac, ako niektorí manželia za 40 rokov manželstva. V našom vzťahu boli od začiatku časté hádky, no keďže sme podobné povahy, odovodnovali sme to tým... no okrem hádok sa do toho pridruzili aj iné veci... ktoré sa už v manželstve neopakuj, no vo mne sú z tej minulosti stále a neviem sa cez ne preniesť. Často mam pred očami veci z minulosti, čo ma trápi a to bude dôvod, prečo sa v tom manželstve viac nesnažím. Ja viem, že on sa snaží, ľúbi, o slove rozvod nechce ani počuť, no ja takýto život nechcem. Sme k sebe skaredi, keď sa hádame, nazdávame si, vyťahujeme na seba všetku špinu, osočujeme sa, vykrikujeme si, no proste strašné . Najhoršie je, že toto vidí nás syn a mňa to veľmi bolí. Keď sme pohádali, nebavím sa spolu, dokonca sa ani s malým spolu nehráme, každý si ho od toho druhého berie.
co sa týka sexu, ten je skoro neexistujúci, aj v tomto smere sa mi sprotivil, robím to len z povinnosti a nepravidelne. Nepritahuje ma, vôbec. Trápim sa, pretože takýto život by nebavil ani psa.
Hovorí sa ze po 1 a 7 mom roku vzťahu prichádza najväčšia kríza, ktorú buďto prekonáte a budete spolu alebo sa rozidete.
Mam druhy vzťah (predtým 10 r a teraz 9 ty tok) a môžem potvrdiť ze naozaj v obidvoch prišla ta kríza 7 meho roku.
Podľa mna je to úplne normálne, jedine co môžeš he nechať to vykristalizovat.
Ak sa ti dá skus niekam na par dni - týždeň vypadnúť sama a utriediť si myšlienky.
Vzťah keď je tam dieťa stojí za záchranu, jasne keď to nejde tak to nejde ale treba tomu dat šancu.
Keď si u uvedomujete obaja svoju povahu, tak prečo na sebe nepracujete. To čo si viete vykričať , si môžete povedať aj potichu a v kľude. Len sa treba naučiť vzájomnej úcte. A chytať sa toho, kto čo akým tónom povie je fakt povrchné. Každý z nás má dobré aj zlé stránky, čo sa povahovych vlastností týka, a práve preto o Tom treba vo vzťahu hovoriť a pomaly to odbúravať. Buď sa spamätate alebo choďte od seba, ničiť ďalších ľudí.... , Ďalšie vzťahy.
Mozete veci zmenit, ale musite to chciet obaja. A asi tam je ten problem, vy akoby ste chceli jeden od druheho aby sa zmenil, ale je problem pracovat na sebe :/
Este vydrz nie nadarmo sa hovori,ze po 7 rokoch pride kriza a je to naozaj tak..aj u nas bola kriza,ale preslo to a hlavne,my sme spolu chceli byt,aj ked sme sa nevedeli ani vystat. Tiez sme si kadeco povedali. Potom sa to zmenilo a vsetko je ako predtym a este aj lepsie.
Čo sú tie veci z minulosti?nedaj sa vyprovokovať aj tak tými hádkami a vytiahnutoy špinou nič nedosiahnete a ešte viac tak bude medzi Vami zle.
Každý jeden vzťah má nejakú minulosť a krivdy a majú čo vyťahovať.Uz som tým prešla po 12,15 r Ta to prestane baviť, lebo vieš, že to čo bolo nezmenis a celkovo buď budem vyťahovať staré krivdy, alebo teda odídem zo vzťahu.Naco sa stále rýpať v h....e😀pred malým to nie je dobré riešiť deti strašne zle znášajú hádky a napätie.Po 7 r som muža poslala na 4 mesiace prec, lebo som mala pocit, že žijem sama a chcela som si to vyskusat aj, keď som zariskovala, ale tak som to cítila, takže určite ten 7 r niečo do seba má.
Keď tie veci z minulosti bolo fyzické napadanie alebo nevera, tak sa ani nedivím, že ti už ako človek vadí a nedokážeš sa k nemu správať tak ako na začiatku, keď si ho ľúbila. Keď ťa už dokonca ani nepriťahuje, verím, že je to trápenie. Ale aj pre neho to musí byť frustrujúce a najhoršie je na tom to, že to asi vplýva na synčeka. Nikto za teba nemôže rozhodnúť, ako chceš v budúcnosti žiť. Buď sa premôžes a budeš svoje emócie korigovať pre kľud v rodine alebo si povies dosť, takýto život ma ničí a začneš sa pripravovať na rozchod. Ale, keď je dobrý otec a dokázal by sa v budúcnosti vyhýbať hádkam tak isto ako aj ty, tak by ste to mohli zvládnuť. Nie na jednotku, ale dobre. Kto urobil v minulosti zlé veci? Skôr on, alebo ty?
@katkati obaja sme sme v minulosti spravili nesprávne rozhodnutia, veci, ale on mi ublížil viac, horšie... no to tu nechcem veľmi rozoberať. Jednoducho, stále ma to bolí.
Chápem ťa, ja tiež nie som splachovací typ človeka, tak tí, čo mi urobili zle, to tiež nemajú so mnou ľahké.
A je problém rozviesť sa, či rozvod nechceš?
Nenadavajte si.
Toto si sľubte.
Není pekne keď to počuje vaše dieťa a verte, že to počuje.
Proste si povedzte že obaja si dáte v tomto stopku. Skúste v tom momente počítať, alebo aj odíďte z izby.
Niekedy stačí povedať prepáč ( aj keď to tak práve necítis ) a ten druhý proste ochladne a už nie je taký nasratý ....
Ďalšia vec, myslím veľmi dôležitá je, vás sexuálny život.
Ak ťa podviedol a ty s ním stále si a stále s ním chces byť, tak to už zahod za hlavu. Vieš prečo ?
Ublizujes tým len sama sebe.
Ujasni si v sebe či s ním chces byť, no a ak áno, tak zabudni.
Nahovor si, že to bolo ešte pred vzťahom alebo čo. Neviem.
Teraz máte dieťa, ste rodina. Šla si do toho aj po tom.co sa stalo , tak si uz neubližuj.
Bude sa ti žiť lepšie.
Nevytahuj to pri hádkach, lebo tým sa nicite obaja a potom jasné, že nemôžete spolu spat a ste frustrovaní.
Skúste možno nejakú poradňu.
Alebo nejaky víkend vo dvojici..
Držte sa
pred pár dňami sem dával príspevok jeden otecko.... a príbeh mi je celkom podobný s tým tvojim.
Pokračovanie: je toho strašne veľa, ja už ani neviem, či k nemu niečo cítim, mam pocit, že nás spája už len to dieťa (z mojej strany, on tvrdí, že nie), že sme spolu len kvôli dieťaťu, no to dieťa trpí najviac. Musím však povedať, že máme aj pekne chvíle, no to trvá tak týždeň a potom zas to isté. Na všetkom, už aj na najmenšej prkotine sa pohádame, mne vadí už aj jeho ton hlasu, ak niečo povie skaredsie ako som zvyknutá, jemu zas vadí, že sa sem-tam vyzalujem mojej mame, pretože sa sama trápim. Prosím Vás, poraďte mi, čo robiť. Lebo toto ma ubíja. Co je najhoršie, že naše dieťa bude trpieť najviac a to nechcem.
Manžel je dobrý, Stará sa, zarába, s malým mi pomáha, aj keď niekedy je nepozorny ci nemotorny. Ja som ho voľakedy milovala nadovšetko na svete, no už ho vidím úplne inými očami, a bojím sa, že už to tak bude navždy.