Chceme sa spolu s manželom a synom odsťahovať od svokrovcov
po ukončenom prvom rocniku sa chceme s manželom a synom odsťahovať od svokrovcov. Problem je ale že syn o tom nechce ani počuť. Ma strach čo chapem, nechce zmenit skolu, nechce sa sťahovať od starých rodicov, nechce “opustiť” kamarátov. Vždy sa mu to snažíme s mužom vysvetlit, že budeme mat sukromie, konecne vlastnú izbičku, nových kamarátov, nove možnosti atd. On stale len place že nechce odist. Niekedy už prikývne ale neskor povie, že to len preto aby sme o tom už nerozprávali. Mali ste niekto podobný problem?
Nemohli ste ho dať rovno tam kde budete ďalší rok? Samozrejme, že nechce opustiť kamarátov prečo by chcel? Nová škola je úplne cudzia pre neho.
Minulosť už žiaľ nevrátime, takze polemizovať o tom že sme ho mali dať na inu skolu nepomôže. Ja si to uvedomujem že to bola chyba
Tak mu povec, ze pojdete iba na skusku a ak sa mu nebude pacit, vratite sa naspat.
@domkakvet lenze čo keď sa toho chytí a naozaj to bude tak
Tak hadam dieta nebude diktovat, co mate robit. Treba mu vsetko vysvetlit, ze si najde kamaratov, atd. Samozrejme, ze mu bude luto, ale rychlo si zvykne. Neviem, co ine chcete riesit.
Tak prestaňte polemizovať a zoberte to ako fakt. V júni sa rozlúč s kamarátmi od septembra si nájdeš nových.
@stanulienkat že či bol niekto v podobnej situacii a ako to zvládli, čo im pomohlo, atd
Ako daleko sa stahujete? Ak to nie je na konci sveta, tak mize ist kamaratov raz za cas navstivit… ak to nie je daleko, tak kym si zvykne, tak by mohol vidiet terajsich kamosov predsa casto.
Sestra sa takto sťahovala na opačný koniec Slovenska. Jej najmladší syn bol vtedy tretiak. Tiež nebol nadšený, ale zvykol si rýchlejšie ako staršie sestry. Rýchlo si našiel super kamarátov a zapadol. Len to sťahovanie bolo ťažké.
Ja som sa stahovala, ale so skolkarom uprostred roka (5 rocny). Sice neplakal, ale mal obavu, co a ako. Vyrazne situacii pomohlo ked si bol skolku a triedu napred obzriet. Spoznal ucitelku a ta sa s nim chvilu pohrala. Bolo vidno, ze z neho opadol kusok stresu.
Normálne mu povedať, že budete bývať inde, bude chodiť na inú školu a aj tam si nájde kamarátov, a hotovo. Tak ako XY iných detí to zvládlo, aj on to zvládne.
Co akože teraz? Zrušite celé sťahovanie, lebo 7 ročné dieťa vám bude diktovať? 🙈
Nič v zlom, ale s dieťaťom by som nediskutivala ci sa budeme alebo nebudeme sťahovať. Proste to je tak vážne rozhodnutie, že ti ma byt na rodičoch len a jemu to oznámiť a pomôcť mu spracovať to. Uznaj pocity a spolu vymyslite, ako by sa mu to ľahšie prijimalo, možno keby začal chodiť na nejaký krúžok a našiel by kamarátov s podobnými záujmami, a ze cez prázdniny tam môže chodiť na trosku dlhšie k svokrovcom a iné. Pripadne nejaký denný tábor v tom meste kde budete bývať a spozná niekoho zaujímavého. Spolu možno vymyslite niečo čo mu pomôže to obdobie preklenúť.
Tak potom ako pisu postavit ho pred hotovu vec, idete sa stahovat a hotovo a vysvetlit mu ze kamaratov si najde aj tam.
Páči sa mi nápad, návštevy novej školy. Ukázať mu prostredie do ktorého idete. Ponúknuť možnosti, krúžky, ktoré možno teraz nemá. Samozrejme to platí len ak idete do lepšieho. Ku starým rodičom bude chodiť na prázdniny a kamarátov bude mať tam aj doma.
A teda - keď neprestane protestovať, ostanete bývať so svokrovcami? deti nariekajú aj pri ťažších situáciách a rozhodnutiach rodičov (napr.rozvod). Jednoducho je to fakt, ktorý musí akceptovať. Má obavy, lebo nevie, čo bude. Je to prirodzené. Určite to zvládne. Choďte mu ukázať, kde budete bývať, kde bude škola a ubezpečte ho, že budete k babkovcom chodievať na návštevy a bude sa môcť vidieť so starými kamarátmi 😊 my sme sa sťahovali, keď mala dcéra 11 a tiež nariekala. Dokonca to bolo takto v máji, počas šk.roka. Iná možnosť nebola 🤷🏻♀️ a zvládla to úplne v pohode.
Sťahovali sme sa z bytu do novostavby RD v inej obci. Syn bol vtedy škôlkár. Po prvej noci, keď sme spali už v našom novom dome, sa ma syn opýtal, že kedy už ideme domov 🙂 Dovtedy bol jeho domovom náš byt. Ale zvykol si rýchlo. Posledný ročník v škôlke absolvoval už v tej novej obci, kde sme žili. Žiadny problém, zvykol si, našiel nových kamarátov. Adaptoval sa veľmi rýchlo. Nemá žiadnu traumu z toho. Neskôr mu pribudol aj súrodenec už do nového 😀
Nemá niečo, čo by ho motivovalo? Niečo, čo teraz nemá a chcel by? Napr. pes a pod.
Kks dnes ako sa ludia prisposobuju detom nie je uz normalne, stahujeme sa a hotovo.
A k teme. My sme sa stahovali 2 x, po prvom rocniku zo zahoria do Bratislavy, kde som vychodila 2 a 3 triedu a od 4 tej triedy som chodila na zakladku na dedine, kam sme sa prestahovali druhykrat. Nikto sa ma nepytal na nazor, nikto ci chcem, ci nie. A som tu. Na prvy rocnik a stary zivot na zahori si vobec nespominam. Dokonca na dedine som si nasla lepsie kamaratky ako v meste, kde som sa skor kamaratila s chlapcami, ktori mi viac sadli ako rovensicky. S niektorymi spoluziackami z dediny sme este aj na rovnaku strednu skolu chodili. Deti su prisposobive adaptuju sa rychlejsie ako dospeli, co take dieta vie o svete, o zivote, na to ma rodicov, aby konali v jeho prospech a nie s nim diskutovali a prisposobovali sa jeho poziadavkam.
Nebudete prvi ani posledni co sa s dietatom stahuju a meni byvanie, niektori idu aj do ineho statu, niektori aj niekolkokrat, dieta si zvykne, jasne ze place a ma obavy, to maju aj dospeli ludia zmeny ale nepoznam nikoho kto by sa rozhodol na zaklade reakcie dietata-to realne nevie posudit situaciu a nasledky. Urcite bude dobre ak po prestahovani sa bude stale casto stretavat s babkou a dedkom-prazdniny a tak ked je na nich zvyknuty a plus by som sa snazila v novom byvani mu zatraktivnit nejakymi aktivitami, priapadne pomoct najst kamaratov nech ma ten prechod jednoduchsi, ale nejak tragicky by som to nebrala
Ja keď som bola po 1. ročníku tak sme sa tiež sťahovali od babky v rámci mesta, ale na opačný koniec, tiež som išla do novej školy a veru nikto sa ma nič nepýtal a musela som si zvyknúť a dokonca som chodila ako druháčka po škole sama domov cez niekoľko ulíc a križovatiek a dokonca ešte bolo a poobedné vyučovanie cca do 17,00 hod. Treba to dieťaťu normálne povedať a musí sa prispôsobiť.
Fuha vsak idete sa stahovat, konecne sa osamostatnit a bodka . Akoze chapem ze je maly a je mu to luto ale ani by ma nenapadlo sa tym velmi zaoberat . To je zivot.Kazdopadne, absolvoval len prvy rocnik, kamosov si najde hned aj na druhej skole.
Hádam nemá 6-7 ročne dieťa rozhodovať. On žiaľ na výber nemá, musí ísť tam, kam pôjdete vy.
Idete sa sťahovať ďaleko od pôvodného bydliska?
Ja som to zažila ako dieťa ale po škôlke som sa sťahovala od starých rodičov k rodičom ktorý už mali zariadené dom a tak...nová škola nové deti no chvíľu to trvalo nemala som rovesníkov v dedine...ale zvykla som si k starkym sim chodila na prázdniny a víkend
@maninka1974 teba tiež rodičia nechali u babky ako malú? Môjho otca tiež, ked sa narodil, prakticky od polroka cca až do 8rokov býval u babky a mama ho chodila len navštevovať občas, lebo stavali dom a nemali naňho čas, a jeho brat keď sa už narodil už býval v dome s rodičmi a aj ocino s nimi.a keď to tak vnímam, mam pocit ze ho to dosť poznačilo na psychike. Ty to ako vnímaš? Akk krivdu nejakú alebo ako? Oco k rodičom ani moc nechce chodiť, iba veľmi zriedka a je mu ukradnutý ich osud, co s nimi bude keď budu už nevládny
@hortenziaj u exmanzela to spravili, len jeho dali k tete do Ciech a do casu kym nenastupil do skolky. Bola to velka vzdialenost, takze navstevy neboli caste. Tiez si myslim, ze ho to poznacilo, lebo v tom veku sa vytvara puto medzi dietatom a matkou a jemu bola matkou teta. Ale s matkou mal normalny vztah, asi pomohlo to, ze ho zobrali spat v skorsom veku.
@hortenziaj to je smutne. V tom obdobi dieta potrebuje naj iac mamu, rodicov. Ani sa mu necudujem, ze k nim nema vztah. Je to hrozna krivda pre take male dieta.
10.54.
Vobec to nebola chyba... Moj pribuzny chodil 2 roky na ZS v meste a zvysok na dedine a profituje z toho doteraz, mierne z tych 2 rokov v meste, napr. Prisiel doktorovi a ten hned... vsak my sa pozname zo skoly aj z pieskoviska😄
Uisti ho, ze s kamaratmi bude, ked pride babke, ze si ich moze zavolat na narodky, ze stahovanie nie je koniec sveta... 🎀
Zvykne si. Nie ste prvi ani posledni co sa stahuju, niektori dokonca niekolkokrat a nielen po slovensku, ale aj mimo neho. Ked sme sa stahovali do druheho okresu, dcera mala 5 rokov, este si dokoncila skolku v povodnom mieste, muz ju vozil aj ked to mali cca 35min autom (nova skolka 2min od domu), akonahle vsak nastupila v novom skol.roku do noveho prostredia, velmi rychlo bolo po smutku, akoze nejakych par mesiacov este pospominala, ale uz mala myslienky inde, nove kamaratstva. Parkrat sme este boli v povodnej dedine napr na hodoch ci nejakej udalosti aby sa vratila do znameho prostredia, ale potom uz nie, viac sme navstevovali tunajsie podujatia aby sa zzila. Uz sme prestahovani 7 rokov a ziadne nasledky nema.
ked si vedela, ze sa planujete stahovat, mala si ho dat do skoly v mieste, kam sa odstahujete, vobec sa mu necudujem