Chceme psíka, ale
Dobry den. Viem, ze tato temu tu mozno nepatri, ale potrebujem sa vyrozpravat a poradit...
Po umrti nasho psika by sme chceli dalsieho lebo doma je smutno a prazdno. Neviem sa vsak vyrovnat s jednou vecou. Cely zivot kym je psik mlady si uzivame zivot, je nam super a naraz psik zostarne, co ked schyta chronicke ochorenie, demenciu a podobne nevyliecitelne veci? Ako budem vediet, ci sa netrapi, ked psi su bojovnici a bolest vacsinou ani nedavaju najavo? Bude si este uzivat zivot? Pes zije pritomnostou, co ak zabudne na tie spolocne chvile od mladosti? Kedy je potom psika lepsie uspat?
Cloveku vysvetlite, ze je chory, ze sa musi liecit, a clovek chape, co sa deje..ale pes? Tieto otazky sa pytam preto, lebo nas yorkshire trpel na nevyliecitelnu chorobu a uz ked sme to chceli vzdat tak sa pozbieral, no bolo to ako na hojdacke a ja neviem, ci som sa rozhodla spravne. Ta liečba mu na jednej strane uľavovala od bolesti, na druhej trpel stresom. Dodnes si to vycitam, ze sme to neukoncili skor. No ked sa zdalo, ze mu je ovela ovela lepsie, vtedy sam a nahle zomrel. Prosim, ako mam prekonat svoje obavy?
Psik by sa u nas mal ako v bavlnke, ale desim sa toho, ked zostarne, ze si nas nebude pamatat, ze sa bude trapit a ja si to nevsimnem. Prosim vas o radu, ci nie je skoro na uspanie este vtedy ked to nie je az tak zle ( a clovek ma nadej ze moze byt este lepsie aj ked to je nevyliecitelne), a ci nie je neskoro, ked to uz je zle...kedy sa rozhodnut? Prosim vase skusenosti, dokedy ma psik zaujem o zivot? Pokym sa hra, papa, alebo? Co ked to robi iba pre nas, no jemu sa uz nechce? Pes je najlepsi priatel cloveka, a preto poprosim normalne odpovede a povzbudenia od ludi, ktori maju radi zvieratka. Dakujem.
Ako naozaj chceš ďalšieho psíka tak to takto určite nemôžeš brať. Viem že moje prirovnanie bude možno nie úplne presné ale zober si napr takú rakovinu u ludí. Taktiež je to vážna v niektorých prípadoch nevyliečiteľná choroba a to znamená že ten čo to má to má hneď vzdať a vykašľať sa na život? Práve naopak ak je to možné treba si to užiť ešte viac.
Uspanie psíka je za mňa veľmi veľmi vážne rozhodnutie a určite je skoro také niečo urobiť skôr ako je to naozaj nutné. Ak psík ma nejakú chorobu treba si naozaj poriadne zvážiť tuto vec a určite nie premýšlať nad tým skôr ako si vôbec psíka zadovažiš. Môj osobný názor a dúfam že sa nenahneváš je že by som si nekupovala psíka ak máš takéto zmýšľanie ohľadom toho..
Pretože podľa mňa to ako nad tým ty rozmýšľaš nie je vôbec správne...
@slniecko_12 ja ta ozaj chapem, ja psikov neskutocne milujem a velmi ma desi predstava ze jedneho dna o nich pridem, ale uzivam si ich kazdy den a nikdy by ma nenapadlo tak uvazovat ako ty.. kym je havo zdravy, treba ho milovat, hrat sa snim, venovat sa mu a take veci ako ty riesis, treba riesit az ked ozaj pridu
Ešte doplním ja že ja mám 3 psíkov a tiež keď si mam predstaviť že by im niečo bolo je to pre mňa tažké ale nerozmyšľam nad tým a vždy keď začnem idem namiesto riešienia takýchto vecí sa s nimi pohrať. V skupine Psíčkarky je jedna pani (neviem presne jej príbeh iba zhruba) psík prišiel úplne o zrak (neviem či príčinou nejakej choroby u nich alebo ho majú z útulku takého) ale pani s tým bojuje psík rovnako a snažia sa aby aj tak mal spokojný a v rámci možností plnohodnotný život..
Netreba všetko hneď vzdávať pokiaľ to sám psik nevzdá.. a to určite uvidíš ak to nastane, no oni sú bojovníci oni len tak niečo nevzdajú 🙂
Pokial sa pes postaví na nohy a neodmieta potravu - nedám uspať.
@slniecko_12 Pozri, nechaj to na prírodu, tak ako u človeka.. Len keby si naozaj videla, že sa trápi..apatickosť, ležal by len, nechcel žrať.. To sú indikátory..alebo samoz.zdravotné problémy.. Veľa vecí sa ale dá riešiť, a vôbec to nemusí byť tak zlé ako na prvý pohľad.. ..náš Rocky bol dá sa povedať 11rokov fit..potom začal chradnúť, brucho sa mu nadúvalo, a bohužiaľ bola nastavená zlá nesprávna liečba. Trpel určite bolesťami, ale mal nás rád, bolo to vidno na ňom...hral sa, behal, aj keď už nevládal tak ako za mlada, postupne sme vedeli, že to bude niečo iné, horšie a keď nečúral a vracal všetko, bili sme na poplach, odviezli ho na kliniku, kde mu diagnostikovali nádor na slezine..mal 7,4kg..nepreháňam. Operovali ho s tým, že ak bude mať metastázy, nebudú ho preberať z narkózy..našťastie nemal a pes sa okamžite aj prebral, ešte skôr ako mal a to mal 12rokov..kríženec labradora, veľký pes. Videli sme na ňom, že je šťastný, určite bol a malo význam, že s nami ešte 1 rok žil..teda s mamou. Potom už ale nevydržal.. Starého psíka si jednoducho musíš viac všímať, ako sa správa, či vrtí chvostom, a pod. To vycítiš..
Take veci treba vediet asi vycitit. Pomoct pri rozhodovani moze aj empaticky veterinar, ktory tych zvierat za zivot predsa len vidi viac. Ak je pes dlhodobo apaticky, nechce zrat, chodit, tam je ale naozaj nejaky problem. Hlavne by som nad tym nerozmyslala takto dopredu. A pozor aj nad zbytocnym poludstovanim. Chore zviera sa len tak nebude premahat, aby vam urobilo radost. Nahla euforia pred smrtou je inak taky bezny jav.
Tiež som si tým prešla, a pomohlo až nové šteniatko. Aj keď ešte aj dlho potom na mňa prišla slabá chvíľka, a doteraz spomínam. Z toho čo som cítila, som vedela, že nezabudla na to dobré ( keď bola ešte v anestezii, a na monitore, keď som sa šla s ňou rozlúčiť, bolo na monitore vidno že reaguje a cíti to 😥. Bolo to najhoršie rozhodovanie, nechcela som o ňu prísť (navyše to prišlo náhle, nečakane, no nezvratne - veľmi zlý nádor,. Ale jediné rozhodujúce bolo - rozhovor s veterinarkou že ako veľmi by sa trápila. Takže treba sa naozaj spoľahnúť na veterinára a objektívne to posúdiť.
A čo sa týka toho nechať to na prírodu ako u ľudí. Viem že veľa ľudí to poburuje, ale som si istá že zasa obrovské množstvo trpiacich smrteľne chorych ľudí , by tiež prijalo možnosť ušetriť ich od trápenia.
Mam 10r a 7r ročných psov.
Ked som ich kupovala tak s vedomím že žijú kratšie ako my ľudia. Proste to mam v hlave tak nastablvene že o par rokov proste zomrú.
Starší ma seknuty nerv, a jeho môže zajtra, o týždeň o 5 rokov tak seknut že zbohom..a zakaždým keď ho chytí záchvat v duchu si hovorím prosím ešte nie.
Ja si myslím ze dokoca viem kedy bude ich čas keď raz bude....
@lintu súhlasim
A ja patrím možno k malej skupine ľudí (kľudne sa domna pustite) co by život psa umelo nepredlzovali....
Vies co, tieto zle choroby maju aj u psov priznaky ( tocenie sa do kruhu, sede nie a civenie bez reakcie aj hodiny, zvuky bez nejakeho dovodu a velmi neobvykle, opieranie sa o stenu, poruchy koordinacie a spravania, rezimu) . To neprehliadnes. Tak ako u ludi vidis ked nieco nie je v poriadku. Nemusis sa toho bat. Pes si pamata, len zije samozrejme tym, co je teraz. Keby si pes nepamatal, tak nie su psy traumatizovane minulostou. Jasne, staroba a choroba je tazka, ale myslim, ze majitel pozna svojho psa a tiez to pozna aj stabilny veterinar, ked tam pes roky chodi.
@slniecko_12 prepáč ale ešte nemáš ani psíka a už rozmýšľaš nad uspavaním? Chápem tvoj strach, tiež už mám v psiom nebíčku môjho milovaného maznáčika, dokonca už aj doma mám druhého, ale ani by mi nenapadlo rozmýšľať takto zakial je psík mladý a zdravý, skôr naopak, užívame si s nou každú spoločnú chvíľku, aby si mohla ten svoj psí život užiť najlepšie ako jej vieme poskytnúť.
@lintu ja som sa zle vyjadrila...ono to bolo raz horšie, raz lepšie...možno si nahováram, že práve pred smrťou sa mu polepšilo, lebo také dni už boli, že sa mal oveľa lepšie a nezomrel 😉 čiže pred smrťou sme mysleli, že mu už konečne zabrali ATB, ktoré mu nasadili...nemusela to byť tá eufória pred smrťou..ale ktovie
ostatným ďakujem za odpovede...nikdy som tak nerozmýšľala, ale ten rok, čo sme si prežili s chorým psíkom, kedy nás prehovárali, aby sme ho dali utratiť (zase iný veterinár takto nerozmýšľal), a pritom psík úplne ožil, aj keď mal také občasné depresie, ale potom zas ožil na 2 týždne a tak dookola..tak až vtedy to na mňa doľahlo, lebo kvôli korone som bola s ním celé dni sama doma a všímala som si vždy chôdzu, či chodí bolestivo alebo či vrtí s chvostíkom, či má chuť jesť, či nechce príliš veľa oddychovať, či to má vôbec zmysel, a bolo toho na mňa fakt strašne veľa na psychiku...snažím sa užívať si každý deň, aj so psíkom a aj vtedy tie jeho mesiace sme si každý deň užívali a to doslova každú minútu..takže sa snažím s tým vyrovnať, len mám strach do budúcna, predsa len človekovi vysvetľovať, že je chorý a psíkovi, asi je to rozdiel... ďakujem za vaše povzbudenia 🙏 🙂
budem sa snažiť myslieť pozitívnejšie predsa len ten odchod môjho miláčika je ešte veľmi čerstvý 🌷
Toto si musíš asi naozaj len upratať v hlave. Ak je to čerstvé, nebodaj ešte k tomu prvý pes, je pochopiteľné, že to vnímaš trochu citlivejšie. Presne po takýchto skúsenostiach už nejeden vyhlásil, že už ďalšie zviera radšej nechce. Potom prejde nejaký čas alebo príde nový spoločník a..... 😀
Keby si si v budúcnosti nááhodou nevedela s niečím rady, zbehni do psíčkarskej skupiny. Hneď, keď je to aktuálne. Trebárs na dogfore, ak ešte funguje. S konkrétnejším popisom situácie tam možno natrafíš na niekoho, kto si už takým niečím prešiel a k tej kope názorov ti pridá aj svoj 🙂
Podľa mňa si konala správne, pokým je tam nejaká choroba, ked pes nevládze vzdá to sám. Pokým sa snaží, žerie, teší sa, treba bojovať, pes lepšie znáša bolesť ako ľudia. Uspať je skôr pohodlné pre ľudí. Ja som za uspatie iba ak fakt je už extrémny stav, že pes ochrnie a nehýbe sa vôbec a tak.