Ahojte, stalo sa Vám niekedy, že ste mali niekoho tak radi že ste s ním radšej ani nešli do vztahu? Stretavame sa spolu už dlhsie, veľmi si rozumieme, piseme si stale, smejeme sa. Veľmi ho mám rada, som doňho vazne zalubena. Ale neviem si predstaviť že by sa stalo medzi nami niečo zle, že by sme si vo vztahu nerozumeli, nevyhovovali… a skončilo by sa to. Viem he mu tým aj ublizim, ale možno kamarátstvo by bolo lepsie. … nerozumiem tomu čo mám teraz v hlave 😌
Vieš, vždy ľutujeme to, čo sme mohli spraviť a neurobili a nie to, čo sme urobili a nevyšlo to. Buď to riskneš a skúsiš to alebo navždy ostaneš vo friendzone.
Nakoniec budes ľutovať, ze si to ani neskusila.
Pozri, na to sluzi prave to chodenie, aby sa ludia spoznali a zistili, ci si vyhovuju alebo nie. A ano, pridu do vztahu aj nedorozumenia, problemy, ale tam kde je laska, tam sa da vsetko prekonat.
Pravdaze musite si "pasovat", byt si blizki...
A stale - ide o chodenie, nejdes sa predsa ihned vydavat.
Kto sa bojí, nesmie do lesa ;)
Keď tam raz tie city sú, je jedno akú tomu dáte nálepku, ak to nevýjde - aj kamarátstvo sa môže pokaziť, obzvlášť, keď je na hrane so vzťahom - bolieť to bude rovnako... ale netreba to maľovať takto čierno, nechala by som tomu voľný priebeh
Na začiatky je to vždy v takej fáze akou si prechádzaš teraz...kam to bude viesť, nevieš nikdy vopred. Možno to bude on, čo tebe ublíži...atď.
Radsej zazijem par krasnych chvil vo vztahu,ktory aj nemusi dopadnut dobre akoby som mala cely zivot lutovat,ze som to neskusila.
Keď to neskúsiš,možno budeš ľutovať do konca života a vyčítať si to.
Chandler z priateľov chodil s Juliou Roberts. Radšej ju nechal ako by mal byť sklamaný. Ťažko radiť 🤷🏼♀️ keď človekom dominuje strach ...vyberas si žiť v strachu, alebo hľadáš cestu, ako z toho von 🌟
Panebože, čo keď sa stane niečo zlé... myslíš, že tomu zabrániš tým, že sa toho budeš dopredu báť? Vychutnávaj si to, čo je teraz, správaj sa tak, aby sa tvojou vinou nič "zlé" nestalo a keď sa náhodou stane - nuž, taký je život. Ale môže sa aj stať (50:50), že všetko bude krásne, tak tomu ver a teš sa na to! Pohár je poloplný, nie poloprázdny
Nakoniec ho prejde chut čakať na tebaa najde si inu, a potom budes plakat, ze nemas ani kamarata... ver si!
Áno stalo, mala som svoju stratenú polovičku, vo všetkom sme si rozumeli, mali sme sa veľmi radi, uvedomovali sme si to, aj naše okolie, ale ja som mala pocit, že keby ideme do vzťahu, tak sa to pokazí a aj tak sa to pokazilo, práve preto, že sme do toho vzťahu nešli 😉
Nuž neviem koľko máš rokov? Ale chceš niekedy dospieť (nielen fyzicky, aj mentálne)? Chceš byt v živote sama alebo mať vzťah pripadne rodinu? Je lepšie to skúsiť s niekym s kým si rozumieš alebo s niekym nevhodným? Na toto si odpovedz…
Áno, máš strach. Ten strach je to, čo ta paralyzuje, bráni ti v šťastí, v tom, aby si sa posunula ďalej. Čo s tým, ako ho prekonať? Práve tak, že to, coho sa bojíš, urobíš. Predstavíš si, co najhoršie by sa mohlo stať (ze to nevyjde) a zmieriš sa s tým.
Boze tieto "keby bolo keby".... namiesto uzivania si pritomneho okamihu riesis tisice alternativ...
Su ludia, ktori su nespokojni aj vo vztahu aj bez neho... takze mozno je jedno, aku alternatívu si vyberies, furt sa budes niecim trapit 🤔