Chcem sa zabiť
Opustil ma muz, nemam kamaratov, v praci na mna kazdy kasle. Citim sa velmi zle, uz ani nedokazem plakat, proste len prazdnota, nicota. Uz raz som sa o samozvrazdu pokusila, neuspesne. Nevidim dovod preco pokracovat dalej, ano viem, mozno by som stretla lepsieho muza, mozno by som si nasla kmaratov… Mozno ano mozno nie, skor sa priklanam k nie, som antisocialny typ. Co vas udrzalo nazive? Co vas nakoplo a motivovalo? Nedokazem sa ani naladit na pozitivne myslenie, proste total prazdnota a okrem prazdnoty osamelost, smutok.
zavolaj na linku 155 a porozpravaj im o svojich pocitoch. oni uz budu vediet, co dalej.
Nemocnica
Aj mňa nie raz brala sanitka keď som sa rezala alebo pohltala lieky , je to dávno ale nezabudla som
Trápilo ma veľa veci mala som starosti a tiež chcela zomrieť
Ťažko povedať čo ma udržalo, v podstate asi len to že to neni riešenie
Pamätám si video od Andyho Wilsona
Spomeň si na všetko dobré čo si zažila je jedno kedy kto tam bol či je to dávno aj keď to bola ta najmensia radosť čokoľvek čo ta potešilo, žiť sa oplatí
Život býva ťažký človek zažije vela zlého vela sklamaní bolesti kedy nemá silu pokračovať ale ver že ta sila sa vždy nájde
Ako sa hovorí nádej umiera posledná
Aj motivácna hudba pomôže
Odporucam Vladis Nádej alebo Dominika Mirgová musim mať nádej
Neboj sa všetko bude v poriadku
Autorka, mne sa zabil brat, je to už 5 rokov, ale neustále to boli. Sebe pomôžeš, ale rodina si bude do smrti vyčítať, či sa nedalo spraviť viac. Určite o tom hovor, pýtaj sa, sťažuj sa. Všetko čo cítiš, ale život si neber. Spomen si na obdobia, keď si bola šťastná. Toto je len blbé obdobie a znova prídu také, kedy aj Tebe bude slniečko svietiť. Nevzdávaj sa 😊
Moja nájdeš uvidíš netreba zufat
tu ti nepomôžeme... skôr v nemocnici.
zajtra ráno smer psychiater...
Skús zavolať do ipecka
Máš rodičov, súrodencov?
Ja som nikdy nič take nezažila, ale život beriem tak pozitívne ako viem a okrem toho, že by si sa mala porozprávať s odborníkom, ti poviem čo si myslím.
Podľa mna každého nakopne niečo ine, niekomu by trebalo vynadať aby videl sám seba ako dôležitého a vpodstate iba ako dôkaz že na to ma by to nevzdal so svojim životom, niekto by potreboval počuť tie najpozitívnejšie veci aby tu ostať chcel. To je iba môj laicky názor.
Myslím si, že by si to nemala vzdávať, rozhodne nie v ťažkej chvíli. Vtedy človek nerozmýšľa racionálne. Skús sa v živote posunúť. Skús nájsť niečo, čo bude stať za to. Cestuj, kup si psa alebo mačku, jazdi na koňoch, motorkách, hraj tenis, šach alebo hocičo. Chod do kina na pekný film.Vravíš, že nemáš priateľov. Nevadí, máš čas na seba… rozvíjaj seba a prídu aj priateľstva.
Zmeň prácu…
Každý deň si povedz aspoň niečo pozitívne. Dnes sa mi podarili vlasy, ježiš, take počasie milujem, dobre som sa vyspala, pekne šaty, pekne video, pieseň,…
A keby nič, ja v teba verím… síce som iba cudzia osoba z internetu, ktorú by vôbec nemusel zaujímať tvoj život, ale ja verím že to zvládneš prekonať a nájdeš zmysel života. Budem na teba myslieť a držím ti palce ☺️
Nenut sa byt stastna. Clovek ma aj zle obdobia plne beznadeje,ale je to len obdobie. Pokus sa mat rada samu seba. Ved ty si pre seba najlepsi priatel. Sama so sebou mozes ist hocikam,robit hocico. Necakaj,ze najdes stastie v inych ludoch. Zivot je tazky,ale aj krasny. Ak mas moznost,chod na vylety,citaj,pozeraj filmy,sportuj. Fyzicka aktivita je na psychiku velmi dobra a hlavne kontaktuj linky pomoci napr.ipecko.
Mala by si sa naucit byt stastna sama so sebou..nie cakat, ze ta stastnou urobi niekto iny. Co robis rada? Co Ta potesi? S tym zacni...urob si pekne chvilky, rozmaznavaj sa... daj si nejaky ciel..co Ta bavi? Napr..nejaky kurz, cvicenie, jazyky, zvieratka..a stretnes aj inych ludi, mozno niekoho spoznas a ked ciel dosiahnes, budes na seba hrda..alebo dobrovolnictvo, budes mat pocit, ze pomahas, ze si potrebna..potrebujes prezivat pozitivne emocie a pojde to...uvidis, das to 😉
Prosim vyhladaj pomoc u odbornika,pripadne nech ta vezmu no nemocnice.Pomozu ti,neboj sa.Hlavne nerob somariny 🙏🙏🙏
Velmi nadnesene... zivot je ako taka blbsia dovolenka. V autobuse prilis fuka klima, more bars studene, plaz plna turistov, na recepcii ti pri prichode oznamia, ze tvoju izbu dali Nemcom... Jedna radost za druhou a to si za to zaplatila majland. Ani len kupat v bazene sa neda, ako sluboval katalog, lebo - cuduj sa svete - ten obrazok bol len pocitacova simulacia buducnosti z roku 2047. No co s tym teraz? Mozes sa zbalit a ist domov. Mozes, v podstate ti v tom nikto nebrani, akurat si musis uvedomit jednu vec: na dalsiu dovcu uz prachy mat nebudes. Nikdy. Finito. Ked teraz odides, uz nikdy neuvidis more, uz nikdy nepocitis vonu slaneho vzduchu, nebudes pocut cajky. Nebudes sa moct rozhodnut, ze namiesto sedenia v smradlavej izbe dvihnes zadok a pojdes radsej pozriet daky ostrov, pretoze rozhodnutie odist je konecne a nevratne.
Nikto ti nepovie, co mas robit, ale pozri, ak nemas 19, tak mas tak ci tak dobru polku dovolenky uz za sebou a je len na tebe, co s nou urobis. Stale to vsak moze byt ta najlepsia dovolenka v tvojom zivote! Takou si ju ale mozes urobit len a len ty a ver mi, nikoho k tomu nepotrebujes, ani chlapa, ani kamaratov, ani kolegov. Staci k tomu len jedno: mat seba samu <3.
Odkiaľ si?
Daj si Magnézium, vitamíny, Bkomplex. A zavolaj na niektoré uvedené čísla, aspoň sa vyrozprávaš. Bude ti lepšie. Vážne. Máme ťa radi. ❤
Kolko máš rokov ? Zomriet preto lebo ta opustil muz ? Alebo ze nemáš kamaratov ? .. dovod preco ?
Tu skor treba zamysliet sa , si žena, ktora je pre svet dôležitá, treba sa mat rada, urobit si radosť ptoesit sa nadobudnut sebavedomie .. zajst do spolocnosti nasjt si kamaratku , spriaznenu dusu .. ale predovšetkým psychiater.. este je fajn skúsiť ipecko alebo linka nezabudka
no nebola som v tvojej pozicii ale clen rodiny ano - tu pomoze jedine nemocnica a nastavenie na spravnu liecbu a psychoterapia aby si sa naucila vazit si zivot a hladat radost aj v malickostiach ako napr. ze dnes krasne svieti slnko a budem mat z toho radosts, v autobuse sa na mna usmeje sofer a dvihne mi to naladu, v obchode ma oslovi mila predavacka ..... drim palceky nech najdes sebe silu vyhladat pomoc. zivot je dar a hriechom je mrhat nim
Nebuď sebecka!! Tu zaujímaš cudzích ľudí ktorí nič za to nedostanú, sú to tiež ľudia plní starostí, majú tiež problémy, ale zaujímaš ich, chcú pomôcť, tak aspoň reaguj! Čo sa ti stalo? Napíš svoj príbeh.
Bola by Ťa veľká škoda. ❤️ Máš celý život pred sebou a čaká Ťa niečo krásne, ver mi. Ak si nevieš sama pomôcť, vyhľadaj pomoc, nie je to hanba, každý z nás sa môže ocitnúť v takejto situácii. Máme Ta radi a si úžasná žena, nezabúdaj! ❤️
Autorka prosím ťa nepokúšaj sa zabiť.. Ja viem o čom píšeš - v škole som bol šikanovaný už od malého veku lebo mam jazvu na tvári... Pokračovalo to na základnej, na strednej, v tom som sa rozišiel s človekom ktorý pre mňa niečo znamenal, kamaratov som nepoznal, nikoho som na problémy nemal, žiadnych ľudí okolo seba Doslova. raz som prišiel domov a chcel som sa bodnúť. . Bolo to strašné obdobie. (píšem to veľmi skrátene).. teraz sa cítim dobre spoznal som super ženu, a ono sa to tak aj hovorí, že po každej búrke víde slnko a uvidíš modro... Bojuj. Keď nevládzeš bojuj ešte viac.
@autorka viem že kamarátke keď mala takéto,, čierne myšlienky,, po rozchode tak všetok čas dávala rodine, konkrétne Máme, a stali sa naj kamoškami vtedy a dostala sa z toho 😇
Autorka kľudne mi napíš. 🙂 Zažila som si to... Ťažká depresia. Aj takéto pocity... S odstupom pár rokov síce tomu nechápem, ale veci sa zmenili a som rada, že som tu. Ale ver mi, že v tej chvíli keby mi niekto povedal aká budem o 6r. V živote by som mu neverila... Veci sú raz lepšie raz horšie a niekedy tie horšie veci sú dlhšie než si prajeme... No ono nedá sa byť celý život len dole. Prosím vyhľadaj odbornú pomoc, nie je to hanba!
Bolo krásne počasie. Vzduch, aký mám rada, všade ticho, pokoj, kľud. Stačilo málo...
Nemala som strach. Niečo má zastavilo. Zľakla som sa tej myšlienky a zamierila k psychologické. Vzala ma. prednostne. Vyrozprávala som sa dohodli sme si stretnutia a ja som len rozprávala a rozprávala a ona len zapisovala a zapisovala.... Navrhla relaxačné cvičenia. Odmietla som, potrebovala som sa vyrozprávať. Možno nebolo ani o čom, ale pomohlo.
Komu by som tým ublížila? Partner od teba odisiel. No a čo? Každý má chvíle, keď je na dne. Akurát by bol tvoj exmanžel na koni.
Z môjho rozchodu som sa úplne zotavila po cca štyroch rokoch, 2-3 roky od rozvodu, návrh som podala ja. Psychológovia tvrdia, že priemer je cca 3 roky. Nemáš priateľov? Prečo ti to vadí? Nechceš byť sama, alebo kvôli ostatným. Ja som bola úplne odizolovana od okolia. Poznám ľudí, ktorí majú sociálnu fóbiu. Niektorých trápi, že sa cítia "asociálmi". Až na "staré kolená" som zistila, že všetky pocity sú úplne normálne. Cítiš sa ako neuzitocna zbytočná bodka, ktorá by nikomu nechýbala? A ty by si mala pokoj? Pokoj by si možno mala, ale vyvolala by si nepokoj u ostatných. A ty bezcitna nie si, inak by si sa netrápila. Ak máš depresie, riešenie je tiež takmer na dosah. Za depky nemôžeš, psychiater ti predpíše lieky, správnu liečbu treba nastaviť, tak len vydržať a potom bude fajn. Tvoj ex nebude o ničom vedieť a tebe bude opäť fajn. Ak chces, napíš IP. Rozchody som prežívala ťažko a cítila som sa pod psa, strašne menejcenne, prenasledovalo má: "na čo?", niekedy "prečo?". "Ver, to "na čo" existuje, len tomu treba dať šancu. Ukazuje sa nám samé, len v tom našom smútku, odsudzovaní sa, to prehliadame
A ešte - skús si nájsť kamošku cez sociálne siete, ak v práci nieto. Prečo si myslíš, že na teba v práci každý kašle?
Zavolaj si sem
https://linkanezabudka.sk/
0800 800 566