Pekný večer maminky. Je tu z vás nejaká ktorá je celý život sama bez priateľov kamarátok bez nejakej väčšej rodiny a aj napriek tomu je šťastná? Pripadne slobodná matka s dieťaťom ktorá sústredí celý svoj vesmír na dieťa? Žena ktorej odrastli deti začala sa venovať sebe cestovať plniť si sny a je šťastná aj keď sa nemá s kým porozprávať alebo nevie nadviazať hlbšie vzťahy? Mne sa nejak nedarí. V škole som bola outsider vždy som bola iná ako rovesníci. Teraz som sa presťahovala tiež som sama a nejak si zvykám a už to nevidím ako problém. Dá sa prežiť život aj bez ľudí? Rozprávať sa mám s kým v práci na ulici v MHD. Len akurát hlbšie kamarátstva chýbajú z času na čas. Nemám už potrebu sa zdoverovat odvykla som ani nepotrebujem objať keď mám problém. Len nikdy som nezažila to práve priateľstvo a rozmýšľam či to vôbec existuje a či je to každému dané. 🙂
Človek je bytosť sociálna. Nie sme ostrovy, ale súostrovia.Priateľstvo má isté zakonitosti..každý ľudský vzťah by mal smerovať k priateľstvu.
nie som si istá, či by som zvládla život bez dobrých priateľov...a samozrejme sú dni, kedy som rada sama....
Ja.. Napis 🙂
si stastny clovek, ako starnem stavam sa vacsi introvert, kedyso som mala bezne 10-15 kamaratok (spocitane podla oslav) teraz sa stretnem ledva s 1,2. Velmi dbam na kvalitu medziludskych vztahov a j v rodine aj s priatelmi, ostala som prieberciva, co hladam, to aj ponukam samozrejme, a to sa tak lahko neda najst 🙂 Zmierena som s tym, vzdy som to tak mala, ze som neuznavala prazdne vztahy, myslim,ze si podobna povaha, je nas vo svete mensina ale je to ok...Ked ti bude chybt viac najdi si to, ked nie neries co ta nepali
Ahoj, no ja osobne mám radšej samotu než ľudí 🤣 nevidím na tom nič zlé každý má inú povahu...