Bývanie v podnájme alebo u svokrovcov?

@barbora05 taktiez si myslim, ze podnajom budete mat lepsi aj ked ako si napisala, budu to zbytocne vyhodene peniaze. a ako ste doteraz fungovali??

@barbora05 a doteraz ste byvali kde?🙂

Vám by stačil aj jednoizbový. Prenájom určite. Sami, naučítesa spolu fungovať.

@matulik212 Doteraz sme bývali každý doma. On u svojich rodičov a ja u svojich, ale skoro každý deň sme spolu. Začali sme stavať a dotoho som otehotnela čo sme veľmi radi 😊 ale trošku sa nám to skomplikovalo. Tak preto hľadáme riešenie kde budeme dočasne bývať.

Nejlepsie sami,ale ak chcete usetrit,tak ten rocik vydrzite, ak teda mate dobre vztahy s jeho rodicmi.

nech sa nikto neurazi, ale ja osobne by som so svokrovcami ani s rodicmi nikdy nebyvala, aj keby to boli najlepsi ludia na svete 😉 radsej "vyhadzovat" peniaze za podnajom..

ja som zila so sestrou a jej rodinou2 roky kym sme stavali, potom stavali oni.. a teda sice ju a jej deti mam fakt rada, rozumiem si s nimi, byvanie bolo casom narocne, ako pre nas, tak pre nich..

@barbora05 nie som síce za spoločné bývanie so svokrovcami, ale na druhej strane je to na "dobu určitú" a keď sa vám narodí dieťa, prídete o jeden príjem (teda za predpokladu, že si doteraz pracovala), tie peniaze, čo by ste za rok vrazili do podnájmu, môžete fakt investovať do svojho, resp. bude sa vám ľahšie "dýchať" po finančnej stránke. No a vzhľadom k tomu, že finančne to bude všetko ťahať priateľ najbližší rok, tak by som nechala posledné slovo jemu.

@sissy27 Tiež by som bola zato keby ušetríme peniaze miesto toho aby sme platili prenájom bytu, ale bývanie by bolo o to ťažšie keď sme spolu doteraz nebývali a nevieme čo je to byť sami. Potrebujeme sa v prvom rade naučiť spolu fungovať ako rodina a nie aby sa nám svokrovci začali do všetkého starať a nemali by sme žiadne súkromie keďže by sme mali aj kúpeľnú a aj kuchyňu spoločnú 😔

Nikdy ste spolu nebyvali, takze nie ste navzajom v toto otukani. To je prva zatazkavacia skuska. Do toho novorodenec a stavba domu a byt zavreti v jednej izbe u svokrovcov. Ziadne peniaze sveta by mi nestali za stratu sukromia

@barbora05 ak uz urcitu dobu musite byvat s rodicmi, kym dostaviate, tak ja urcite by som chcela byvat so svojimi rodicmi....za rok co budete so svokrovcami sa da "rozhadat" na cely dalsi zivot. Kedze kuchyna ma byt spolocna, tak to urcite nebude dobre, svokra bude stale za chrbatom, aj keby teraz povedala, ze nie...ale zasa da sa to chapat, ved je to jej kuchyna.........cize bud sami v podnajme alebo u tvojich rodicov. aby si ty s babatkom bola doma, ved muz je aj tak vacsinu casu v robote...

Radsej mensi podnajom ako byvat u svokrovcov,nebude to dobre,mozete si vychadzat ako dobre chcete casom to tak nebude.

@barbora05 ak sú prachy navyše, tak podnájom. Ak nie sú a zídu sa pri dome, či pri dieťati, tak na ten rok vydržíte aj u rodičov. A možno aj vďaka ušetreným peniazom, ktoré by ste vyhodili za prenájom, skôr dostaviate ten váš dom.

@barbora05 takze si si vlastne odpovedala sama co vlastne chces.takze do toho,priatela presvedcis a budete mat vlastny pokoj 🙂 drzim palce

@barbora05 a veď možno sa starať nebudú. Ďalšia vec je, že s dieťaťom sa podnájom ťažko hľadá. Nie ste zvyknutí na spoločnú domácnosť, nebudeš mať s čím porovnávať. Možno ti aj dobre padne, keď ti svokra zo začiatku navarí alebo pomôže s drobcom, poradí, čo a ako.
Ako som písala, ja nie som za spoločné bývanie dvoch generácií, ale ak je to na krátky obmedzený čas, tak by som nad tým určite uvažovala. za podnájom dáš pár stoviek mesačne, za rok sú to už slušné prachy. Alebo potom ostaňte tak ako doteraz, každý u svojich rodičov a nasťahujte sa spolu pokope až bude dostavané.

ked s babom, tak podnajom, keby iba vy dva dvaja tak u svokrovcov

@barbora05 urcite podnajom. Ako pises, je ine prist na navtsevu a je ine zit 24/7 pod jednou strechou, zdielat jednu kupelnu a kuchynu. Kazdy z vas bude mat iny pohlad na to co a ako a kedy sa ma robit. Uz len to ze o 1 toaletu sa delite 4-5, v jednej kuchyni bude varit svokra aj ty a pripravovat jedlo pre dietatko, svokra ti do toho samozrejme v dobrom ale bude kecat urcite. To by si nemala, tamto by si mala, za jej cias to bolo takto. Darmo ze si teraz rozumiete, ono sa to porozumenie dokaze velmi rychlo vytratit...tiez som takto byvala u svokrovcov s muzom, este som bola len tehotna, so svokrovcami som nemala predtym ziaden problem, ale to spoluzitie bolo na slucku a po mesiaci som dala muzovi ultimatom, ze bud podnajom ( a je mi jedno ze nas to bude stat vela) alebo odchadzam...

este dodam.. len tak si predstavujem ake to bolo s prvym babom.. nevyhybali sa mi stavy revu, ked som si potrebovala porevat, niekedy som napr chodila po dome bez tricka.. maly reval, mal strasne koliky a ja som ho stale nosila, na upratovanie som ani nemyslela.. neviem si predstavit ze ked by som si chcela len tak bez svedkov poplakat by mi otvorila svokra alebo mama a isla ma utesovat.. alebo by som si nemohla uvarit caj bez toho aby sa ma pytali, co idem robit.. sukromie je ohromna vec a pre cerstvych rodicov s malym dietatom velmi, velmi potrebne.. nie, ani na chvilu si to predstavit neviem..

@barbora05 ja by som ti odporučila podnájom.Budete mať súkromie a pokoj.Mozeste mať s rodičia akýkoľvek dobrý vzťah nieje nad to keď bývate samí.Babetko tiez potrebuje svoj pokoj.Urcite do podnájmu a starý rodičia môžu pomôcť tým ,že prídu na návštevu a môžu sa venovať vnucatku.Ver že bude to lepšie budete si aj vzácnejšie aj každý budete mať pokoj aj starší aj vy maldy

@barbora05 ahoj, podnajom je sice viac sukromia, ale fakt su to vyhodene peniaze. My sme boli v podobnej situacii po svadbe,ale dlhsie nam trvali kym sme napasovali roboty do jedneho mesta a potom sme ostali byvat u mojich rodicov a poviem ti, ta pomoc a malym drobcom je na nezaplatenie. Jasne, zavisi ake mate vztahy a je ine mama a svokra. Obcas vznikne i nejake nedorozumenie,ale nic neriesitelne. A ak by to nefungovalo, tak do podnajmu mozete odist kedykolvek.

Tak ako povedala @tahomi. Vy budete mať čo robiť, aby ste si na spoločné bývanie zvykli, do toho malé dieťa, to je ďalšia obrovská zmena, s ktorou sa treba vysporiadať. I keby sa tým stavba domu predĺžila, radšej do vlastného. Za tú psychickú pohodu a dobré rodinné vzťahy to stojí.

Mám najlepšiu svokru na svete, ale čo sa dialo po narodení môjho syna, to bola hrúza a to sme spolu nebývali! Ten stret generácii sa nedá ignorovať a ako moja svokra hovorí “mladí majú byť sami a keď sa nedá majú mať aspoň vlastnú kuchyňu, lebo dve gazdiné jedna kuchyňa neznesie a vlastný vchod”. My sme bývali s mužom rok v starom jednoizbáku a čakali, kým sa nám postaví byt a teda keď som s ním začala bývať, bola som rozčarovaná. Iné je stretnúť sa každý deň a iné spolu žiť. Neviem si celkom predstaviť, že sa s ním učím žiť, do toho novorodenec a toto celé so svokrami za zadkom. Za mňa podnájom!

A nemozete ten cas byvat u tvojich rodicov? Ved priatel bude chodit do prace, na stavbu...lepsie ti bude doma ako pri svokre

@barbora05 tiez sa priklanam k nazoru ze radsej zostan vo svojej detskej izbe, u rodicov je to asi lepsie ako so svokrovcami preboha...priatel nemoze byvat s tebou u vasich kym dostaviate? Ci u vasich to nejde??

Urcite sami. My sme byvali u nasich a kym sa nenarodil maly, bolo to v pohode. Ako sa narodil maly... do všetkého sa starali, vo vsetkom chceli rozhodovat, o vsetkom mat prehlad... nase vztahy sa pokazili a narusili, a to ja mam super rodicov. Ako sme sami, je to super.
Vela nam aj pomohli, samozrejme, sme vdacni, ze sme u nich mohli byt, ale aj oni, aj my, potrebujeme byt sami.
Drzte sa!

Určite podnajom

@barbora05 ten podnajom mi pride ako lepsi napad. aspon si hned zo zaciatku zvyknete na to, ze ste len vy traja 🙂

ja sa pripajam ako 3. moznost ostat byvat doma:
-byvat v podnajme su vyhodene peniaze ked staviate + asi kazdy koho poznam tak prve dni/tyzdne mal doma mamu/svokru na vypomoc s cerstvo narodenym dietatom (vacsinou mamu)
Inac celkovo cela situacia bude zahul na vas vztah... Nikdy spolu nebyvat a mat potom hned dieta a nasledne sa nastahovat do domu... vela stastia...

Riešili sme s manželom pred skoro dvoma rokmi podobnú dilemu, rozhodli sme sa pre spoločné bývanie (nie so svokrou, ale jej mamou, mužovou babkou) a bol to najhorší rok a pol môjho života! A to pochádzam z pestúnskej starostlivosti a bývala som do dospelosti na 23 rôznych miestach. Píšem to len preto, aby som skutočne pozdvihla, aké zlé to bolo. Inak sa máme veľmi radi, už bývame dva mesiace sami, vzťahy sú zas v poriadku, ale takmer ma to stálo zdravý rozum a manželstvo.
Bývať v jednej izbe, nemať s mužom spoločnú posteľ ani žiadne súkromie... Prispôsobovať sa stále niekoho pravidlám, nič nemôcť, nič nemať a byť v cudzom ešte s novorodencom... Nie, ďakujem, už nikdy viac.

My sme mali s manželom podobnú situáciu. Otehotnela som po pol ročnom vzťahu. Bývali sme každý u rodičov do svadby keď som bola v 6.mesiaci. Po svadbe sme sa presťahovali k svokre. Býva sama v dome. Občas k nej príde na týždeň švagriná s mužom. Mali sme len jednu malú izbu. Všetko ostatné bolo spoločné. Pustili sme sa do prerábky nášho domu. Všetko to trvalo 2,5 roka. Teraz už mesiac bývame v našom. Všetko to závisí aj od toho koľko máte financií. My sme prerobili dom bez úveru a veľmi nám pomohlo žiť so svokrou ktorej sme nájom neplatili, len za vodu a elektriku. Tam sme veľa ušetrili a za to smr mohli prerobiť dom bez úveru. Boli dni keď som si priala byť vo svojom, keď sme si so svokrou občas nerozumeli ale žiadne intrigy medzi nami neboli. Dnes som rada že som dala na manžela a boli 2,5 roka u nej lebo nemáme na krku žiadny úver a máme dom. Ja by som do toho šla znovu keby môžem vrátiť čas. Všetko ale u vás závisí od financií a aký svokrovci sú.