Bývanie u rodičov, keď som tehotná
Ahojte chcela by som od vás radu otehotnela som v 18-nastich momentálne som v 22 týždni tehotenstva môj priateľ ma 25. Momentálne bývame u mojich rodičov nakoľko majú veľký dom a ponúkli sa s pomocou moja mama je na mňe aj dosť upetá takže ona si ani nevie predstaviť že odídem z domu lebo jej zo všetkým pomáham keď je v práci tak ja varím upracem a ona je na to už zvyknutá. Ide o to že priateľ a ja sme strašne vďační že nám pomáhajú že mame strechu nad hlavou veci pre bábätko a všetko si kupujeme my nakoľko priateľ ma prácu a prispieva aj našim na stravu a vodu tak sa dohodli s našimi lebo to je najdrahšia položka, ale chceli by sme sa po čase odsťahovať ak to situácia dovolí ak samozrejme na to bude lebo si všímam že to veľmi nerobí dobre byť s rodičmi. Mama sa strašne rada do všetkého montuje napríklad trošku zvýšim v izbe hlas a už je v izbe aj s otcom a dávajú nám rozumy pritom sa nehadame len priateľ niekedy hrá hry na PC a ja ho upozornim že nech ide prvý do sprchy a nepočúva tak zvysim hlas že či ma počuje. Alebo mam problémy teraz s obličkami a dosť som mala bolesti tak som sa spýtala či by ma nehodili na pohotovosť a už po mne oby dvaja začali kričať že ako soľ tehotná tak len posedavam že mam viacej pracovať že som strašne citlivá a dosť škaredé urážky tam padli tak priateľ povedal že už od nich nič nemám chcieť že radšej mam počkať než príde z práce on.. ďalšia vec je že mama už teraz ako keby rozkazuje že toto budem musieť s dieťaťom toto budem musieť urobiť a budem musieť aj kojiť aj dávať sunar a podobne a to musím tak urobiť to tak.. mam plno vecičiek pre babatko veľký mech dostala som to od mojej tety ktorá má 4 ročnú dcéru tak mi veci posunula a ona už rozkazovala čo si mame nechať čo si nemáme nechať a toto výhodte toto si nechajte. Moja krstná mi kúpila krásnu perinku bola veľmi drahá dostala som ju od nej na Vianoce a moja mama začala po nej kričať že mam plno veci a prečo mi ona niečo kupuje a podobne to už mi asi pretiekla trpezlivosť, minule sme sa bavili s našimi že by sme sa chceli po čase osamostatniť nájsť si nejaké bývanie vo vedľajšom meste to už začali po nás oby dvaja kričať že ako si to predstavujeme že oni tu majú dom a my chceme ísť preč že oni kvôli nám urobili kuchyňu a podobné veci mama sa somnou dokonca 3 dni nebavila a to sme nepovedali že odchádzame len sme ukazovali že sú postavené nové byty za dobrú cenu a že keby sa podarí tak by sme sa po čase odsťahovali nech majú aj oni klud.. ja ich chápem sú to moji rodičia boja sa o mňa a som im veľmi vďačná za všetko ale niekedy mi príde toto trošku prehnané myslite že by sme sa mali čo najskôr osamostatniť?
juj čím skôr by som hladala nové ešte pred narodním dcérky, po narodení to bude oveľa oveľa horšie.
Takato, alebo velmi podobna tema je tu minimalne jedna za den.
Ci uz byvat u rodicov, alebo u svokrovcov nerobi v 99% pripadoch dobrotu. Cim to trva dlhsie, tym je to horsie.
Ich dom, ich pravidla. Vy ste u nich, takze vam, budu stale do niecoho kecat - ci uz to bude v dobrom, alebo v zlom. Ak si chcete zit svoj zivot, odstahujte sa. Este som snad nepocula, aby to niekto vyriesil inac. Bud budete trpiet, alebo - aj za cenu toho, ze sa ofucia pojdete prec. Ked ostanete, bude sa hnevat vy na nich, ak odidete, budu nahnevani oni. Mozes si vybrat 🙂 Snad ziadny pribeh tu na MK sa neskoncil dobre tym, ze si rodina pohovorila a rodicia pochopili a prestali, ale jedine odstahovanim 🙂
Odporucam ti precitat si skupinu Ach ta svokra(svokor, svagrina, mama....
Ano uvazujes a predpokladáš spravne - budete stale pre tvojich rodicov nesvojpravni frackovia, ktorych treba riadit, usmernovat a vychovavat aj s ich bábätkom.
Ano rodicia vam chcu dobre a pomôcť, ake toto co predvadzaju je mimoriadne cez ciaru. Vy 2 ste dospelí jedinci, ak viete splodiť dieta tak je na vás aby ste sa oň aj o seba postarali.
Ano dobte poradili hore - potajomky si vsetko a co najskôr vybavujte a odstahujte sa. Ked zvladate platit rodičom tak asi zvladnete platit aj svoje byvanie. Ci podnajom ci vlastny byt.
Utekajte odtial lebo o par mesiacov bude ešte ovela ovela ovela horsie.
Píšeš tu už niekoľký krát, myslím pamätám si diskusiu o problémoch s oblickami a o tom, že mama a frajer ti neveríš, že ťa niečo bolí. A o tom, ak ťa matka núti ísť na pohreb. Takto budes dávať jed n problém každý týždeň. Buď si s rodičmi vystrngas vzťahy, lebo ináč ťa bude mama nútiť kŕmiť sunarom, bude ti prehadzovať veci v skrini, riešiť kúpanie, plienky a tebe bude kvapkat z toho na karbid. Si mladá, ale zjavne šikovná. Dokonči si školu a pomaly choďte do svojho.
Tak osamostatniť sa je pekné a určite by to bolo najlepšie riešenie z hľadiska dlhodobo udržať si dobré vzťahy😉 no na druhej strane ide o to či budete mať dostatok financií platiť si z 1platu prenájom ......treba si spočítať predbežné náklady, prenájom bytu je cca 450-500eur(lacnejší dvojizbák) + vždy vrážate peniaze do cudzieho bytu.......to čo platíte prenájom, môžete platiť splácať rovno hypo....ono ty budeš doma 3roky s príjmom 270eur gro z toho minieš na dieťa a fungovať len z 1príjmu (platiť z neho hypo alebo prenájom) chce veľa odriekania......záleží samozrejme od príjmu partnera lebo z toho budete žiť a aj platiť prenájom či hypo.....máte len 2 možnosti: buď si poviete že sklopíte uši a nejako pár mesiacov vydržíte( a peniaze za prenájom ušetrít, aby sa vám v budúcnosti ľahšie dýchalo) alebo pôjdete do prenájmu či hypo a uskromníte sa na dlhé roky.....
Nuž v tvojom veku je to terno byť tehotná... Máš skončenu aspoň školu? Myslím strednú? Krásne rady dostávaš sa osamostatniť, veľmi pekne a to toľko zarába priateľ, že u tiahne prenájom? Lebo pekne je, choďte a bla bla, ale potrebujete platiť a vela, prenájom, energie, strava, ja by som tiež netlieskala nadšením, kebyže moja dcéra mi domov dovlekla priatela a je tehotná a sedí doma, nič nerobí, mladá zdravá baba... Tiež by som mala potrebu trosku jej riadiť život, lebo nastka je ešte dosť nevyzreta. Mam dve dospelé dcéry podotýkam. Takže čo ste si zamiesili to mate. Ak chcete byť veeelmu samostatní, tak si musíte zrátať náklady a výdaje a potom uvidíte.
Buď sa odsťahujete pred narodením bábätká alebo nikdy... Ak už bude na svete bábätko, nebudú ani peniaze ani čas na to sa sťahovať, a hlavne bude to ťažšie pre každého po psychickej stránke... Môj manžel je jedináčik, otec neznámy... Býval s matkou a starými rodičmi (neskôr už len s dedkom a matkou)... Ja som sa nad svokrou zľutovala, keďže sa nevie postarať sama o seba, stále sa správa ako uplakane decko a hlavne psychicky nás vydierala... Dokonca aj jej matka na smrteľnej posteli kázala každému z rodiny, nech sa o ňu postarajú, keď umrie, lebo sama sa o seba nevie postarať... Dopadlo to tak, že sa po svadbe starala úplne do všetkého, na jednu stranu vkuse rýpala do muža a pindala na neho a na druhej strane vkuse ho obhajovala predomnou, pričom to nebolo potrebné 😃 dokonca nám zakazovala sa hádať, a to sme sa nehadali, len zo srandy doťahovali... Proste chorá láska k synovi... Niekedy som mala pocit, že ho berie ako manžela, ktorého nemala, proste choré... Zvykla nám vyvolávať vkuse, keď sme odišli z domu napr. na návštevu, že kedy prídeme, že je neskoro... Niekoľkokrát, keď sme prišli domov, tak stala uplakana s ružencom v ruke a to sme prišli o 9 večer 🤣 proste total na hlavu, neskôr sme zistili, že chlastá vo veľkom, ale to je iná téma... Tak sme potajomky odkúpili pozemky a vybavili všetko na stavbu domu a tak sme jej to oznámili... Nedalo sa to utajiť, keďže to bolo v tej istej dedine... Mesiac jej z toho riadne šibalo, cudzím ľuďom kecala samé klamstvá, normalne plakala pred nimi, akí sme zlí a pod. Keďže v tom čase chlastala vo veľkom, tak si väčšinu nepamätala, čo nakecala. Hanba ako hrom. Vždy, keď sa s ňou chcel manžel porozprávať, tak doslova pred ním utekala a zatvarala dvere. Keď už sa mu podarilo niečo povedať, tvárila sa, že ho nepočúva, revala pri tom, týždeň bola normálna a zase sa vrátila do starých koľají. Je to neschopna žena, nevie upratať, žije ako prasa, nevie sa postarať ani o záhradu, ale pinda neustále. Pýtam sa ako chce, aby som jej upravila záhradu, že jej to je jedno, tak som to urobila po svojom a už bol oheň na streche, lebo sa jej to nepáčilo. Pýtam sa, že či jej záleží na niečom, že nič... Dala som preč pažítku, ktorá rastla uprostred trávnika pod stromom, hneď mi to vyčítala... Ešteže som ju len vykopala a zasadila inam, lebo viem aká je drbnúť... Proste 7 rokov v jednom dome, čistá psychiatria, ja som si úplne zničila nervy, jeden čas som brala i tabletky... Co mi všetko povedala a urobila svokra je na celý román... Teraz už bývame vo svojom s dcérkou... Svokra nepije (konečne s nou urobil manžel poriadky), ja k svokre chodím len výnimočne, manžel a dcérkou každý deň (ja ich tam posielam)... Vzťah mame oveľa lepší, už som sa upokojila, ale nervy mam zničené na celý život...choďte rychlo preč... Ak už teraz sa starajú do všetkého, nezlepší sa to nikdy, akurát vy si zničiť vzťah a nervy...
Nič rodičom nehovorte, ak viete, že to utiahnete, nájdite podnájom a proste odidte
Povolenie pyrat nemusíš, tak načo sa trápiť? Ste dospelí, je nezmysel od rodičov, že len preto, že oni tak chcú, vy ostanete tam. Nikdy nebudete sami sebe pánmi, či mat súkromie.
ano mali by ste sa odstahovat, cim skor... nemusis sa ich pytat, teraz si zodpovedna uz za svoje dieta.
A kedze si dospela a budes mama,t reba ti trosku sebavedomie zvysit pred mamou... ked ti vbehnu do izby a davaju rozumy, vypoklonkovat ich... prestan robit vsetko za kazdeho, postupne sa mama nauci, ze si bude veci robit pomalicky aj sama. Rovnako tak, ked sa bude starat do toho ako co budes/nebudes robit... hned si treba urcit pravidla aj z tvojej strany. Do extremov samozrejme nemozes ist, lebo je to ich dom.. ale zakladne veci ako nebudu sa starat do vas, behat vam do izby, robit si z teba sluzku atd by mali byt jasne. A skor ako planovat odchod, tebe treba riesit predstavu o tom, co ako kedy budes robit dalej... aby ste sa aj finance zabezpecili, pretoze ak priatel nadstandardne nezaraba, tak ani to odstahovanie nebude take jednoduche. Na vybave pre babo, setrite kde sa da, naozaj to nie su polozky hodne nejakej extra investicie.
Nic nehovoriť, najst si byt,a odsťahovať sa. Najlepšie este pred pôrodom. Poďakovať sa za vsetko, nepalit mosty to nie. No ked mas takych direktivnych rodicov,no neviem neviem, nerobilo by to dobru krv. Casom budeš rada s babom k nim chodit na záhradu,postrazia. No všetko je o komunikácii, nenechat sa zahnat do kuta vyhrazkami, výčitkami.
Tvoja mamina bude ale riadna dráma Queen, keď vám to dovolia financie, choďte preč, mladí majú bývať samy a hotovo.
bez toho aby rodicia vedeli co "chystate" si najdite nove a odstahujte sa co najskor..