Ahojte,
precitala som si tu uz vela tem na spolocne byvanie so svokrovcami... ale predsalen kazdy pripad je odlisny, tak pisem i ja. A mozno sa len chcem vyzalovat, prip. pocut nestranny nazor.
S manzelom sme spolu chodili 9 rokov, nez sme sa vzali. Kazdy sme dovtedy byvali u vlastnych rodicov (cca 2,5km nas delilo s uz terajsim muzom). Manzel byval v starsom prizemnom dome s rodicmi a starymi rodicmi. Svokrovci aj stari rodicia mali vlastnu kuchynu, obyvacku, spalnu, delili sa max. o kupelnu. On je jedinacik. Ja som byvala u rodicov spolu s o 4 roky starsim slobodnym bratom vo velkom poschodovom dome. Pamatate, ako sa v 70.rokoch stavale velke poschodove kocky. Nasi stavali dom s tym, ze raz na poschodi bude byvat ich dieta s rodinou (dom bol uz pri stavani na to prisposobeny).
Ked ma manzel po 7 rokoch chodenia poziadal o ruku, zacalo sa riesit spolocne byvanie. Ako kazdy mlady par, ani my sme nemali financie na to, aby sme si kupili nieco vlastne. Tak sa najskor riesil napad, ze nam svokrovci nieco pozicaju a kupime si 2izbovy byt. Aj sme boli jeden pozriet, ale ta pochmurna chodba, musel by sa rekonstruovat, vsetko povodne... Neboli sme nadseni a nechali to radsej tak. Potom prisli svokrovci s tym, ze by si na konci ich zahrady postavili novy bezbarierovy dom a my by sme prisli byvat do ich stareho, ktory si ako budeme chciet mozeme kedykolvek prerobit. So svokrovcami som vychadzala velmi dobre, super sme si rozumeli a ked sme sa o tom rozpravali, svokra hned vravela - kazda bude mat svoju domacnost, ked sa budeme chciet vidiet, tak sa uvidime, ked nie, tak nie. Celkom sa mi ta predstava pacila (dovtedy som vzdy vravela, ze bodaj by mala aj moja mama taku povahu ako svokra. nechapte ma zle, moja mama je super, ale je to taky mensi general 🙂 ). Preto som sa rozhodla, ze to skusime. Moja mama ma upozornovala, ze idem do domu, kde su aj stari rodicia (rodicia mojej svokry), ze ked bude s nimi zle, nebudu vladat, budem im musiet upratovat, na vecko pomahat, no ako pri starych ludoch. Ale ja som mame vzdy povedala, ze svokra sa o nich postara (pretoze tak mi to aj svokra vravela, ze ak by sa s nimi nieco stalo, vezme si ich k sebe).
Svokrovci si postavili, my sme sa zobrali, 2 mesiace byvali u nich nez sme prerobili aspon zakladne veci v ich starom dome a stahovali sa "do svojho".
Byvali sme tu vsetci takto spolu 4 roky (chodila som do prace) a bolo to celkom fajn (samozrejme, pocas sviatkov sme jedli vsetci spolocne, aj cez vikendy). Ale akonahle som zostala na materskej a potom sa narodil syncek, sa veci zacali menit.
Po narodeni maleho som bola velmi vdacna za akukolvek pomoc, ci uz od mojich rodicov, alebo svokrovcov (bola som po sekcii, tak prve dni boli velmi tazke). Asi po mesiaci to uz bolo lepsie. Neprekazalo mi to, ze svokrovci mi denne prisli minimalne 3 krat a stara babka 13krat (viac krat som si to potom zacala pocitat, lebo klucka vrzgala neustale u nas). Ale po 3 mesiacoch tychto pravidelnych "navstev" som zacala chytat nervy. Bola som zufala, ze vjednom kuse tu niekto je, ze si len rano dvihnem na spalni zaluzie a do 20minut pride svokor. Zaslo to do takej hranice, ze ked som vstavala v noci k malemu, na nic ine som nedokazala mysliet, len na to, kto k nam kolko krat opat pride. Velmi ma to psychicky aj fyzicky vycerpavalo. Potom som na svokrovcov zostavala taka apaticka, nemala som chut sa s nimi ani rozpravat, v jednom kuse tu boli, a nebolo to len na 5 minut, niekedy aj na hodinu... Manzel stal v tomto pri mne a vravel, ze im nieco povie, ale chcela som ja. Aj som povedala, velmi jemne, citlivo, pertoze si uvedomujem, ze ked spolu byvame, nemozeme sa tu zozierat ako psy. a ja nie som hadavy typ. Povedala som svokre, ze je velmi vela starych rodicov, ktori svoje vnucata nevidia aj tyzden, ze by bolo vhodne najst kompromis a vyriesit to, ako by sme mohli mat viac sukromia, ze mam pocit, ze narodenim syna som prisla o vsetko sukromie... bolo jej do placu a povedala, ze mi da odpoved neskor. ale ze tym, ze tu byvame spolu musi maleho vidiet kazdy den, pretoze jej dodava energiu na kazdy den... odpoved mi nedala, len mi povedala, ze celu noc preplakala, na co som jej ja ospravedlnovala...
Zmenilo sa jedine to, ze sa k nam do kuchyne (kuchyna je priechodzia do obyvacky a spalne) snazia chodit minimalne. ale maleho chcu vidiet kazdy den. Vraj svokra musi vzdy skontrolovat babku a pri tej prilezistosti chce vidiet aj maleho (ale uz to nie je take domahanie sa maleho.
Bolo by to este na dlhsie, ale na teraz som sa rozpisala dost. Prosim ako si to tak nepripustat? Nemozem predsa celu dobu premyslat nad tym, ako by som uz zdrhla do prace. Na babo sme sa tesili, velmi dlho sa nam nedarilo...
O zmene byvania sme uvazovali, ale uz sme velmi vela penazi investovali do stareho domu (okna, fasada, strecha, plot, kurenie a pod...).
Dakujem.
@lennulik1 Tak sa so svokrou dohodni, že ti malého bude kočíkovat vonku, pekne jej ho nachystaj do kočíka a ty si zatial možeš navarit alebo upratat alebo oddýchnut. Alebo jej ho dones ku nim a nech sa starajú, ty si zatial chod na nákup alebo tak. Dohodnite sa, že budú k vám chodit len cez víkend na návštevu a na tom trvaj. Povedz jej to slušne, ale dorazne a nech ta aj manžel podporí. Ja mám úplne opačný problém. Moje deti nikto nechcel strážit, ani sa o ne babky netrhali. Vieš čo by som ja za to dala, keby mi ktosi aspon raz pokočíkoval dieta? Predstav si, že moja matka mi nepokočíkovala nikdy ani jedného a svokra tiež nie. Ja ked potrebujem postrážit malého, musím sa doslovne doprosovat mojej matke a niekedy mi aj tak odmietne. Vačšinou každý chce to čo nemá. Držím ti palce, aby si to poriešila.
@lennulik1 my sme byvali s babkou a dedkom v jednom dome. bez rozdelenych domacnosti... mama bola gazdinou, lebo babka bola zdravotne na tom zle. ale starych rodicov sme videli dennodenne - rano aj vecer boli doma... a aj druhych - pretoze ti nas chodili bravat do skoly...
ono - ak chcete mat sukromie, tak vlastne byvanie, inej cesty niet. to pravidlo skratka plati, bez ohladu na to, ake dobre vztahy su v rodine.
ako nahle byvate spolu - tak skratka je to takto... a ked sa narodia vnucata, tak su to pre starych rodicov skutocne studne mladosti, cerpaju z nich energiu. vidim to aj na mojej prastarkej a bolo to aj u prababky... takze to ich vnimanie nezmenis...
@lennulik1 u nás to bolo tak- svokra bývala s dcérou v rodičovskom dome, jeden syn má dom hneď vedľa a druhý syn cez záhradu. mali sme teda spoločnú záhradu, ale svokra k námnechodila. nevravím,že nikdy, ale musela som sa jej prosiť, aby prišla. ale najviac sa mi páčilo stretávanie svokry a detí, neviest, zaťom a s vnúčatami. to bol taký rituál, o pol štvrtej sa vyšlo do záhrady, každý deň celá rodina, my sme dali kávu a kecali a deti behali... a tak to bolo najlepšie. žiadne narušovanie súkromia, otravovanie.
rodičovský dom majú tiež komanč- kocka, podlažný. svokra bola dole, dcéru mala hore. ale svokru niky nenapadlo samú od seba, ísť hore, vždy to bolo na podnet..
tak navrhujem, povedz jej, že sa budete stretávať vonku pri káve. a basta 🙂
@serpentino ja som si tiez hovorila, ze predsa su obaja VŠ vzdelani ludia a ze by mohli mat troska medze odkial pokial... ja viem, ze su to maleho stari rodicia, a nechcem im branit, ale troska nechat mladych zit... manzel ak by sa do toho angazoval (a ver mi, ze s tym nema problem) ten vie otvorene povedat bez problemov, ale nie citlivo. preto to na neho nechcem nechavat. pretoze on sice odide do prace, ale ja tu zostanem. a co budeme po sebe zazerat? s malym ani nechodievam spavat. ma 9 mesiacov a ja som si s nim cez tyzden sla lahnut asi tak 20 co sa narodil... pretoze ked mi sem niekto vojde, tak hned skacem, kto to je a co chce. pripadne sa snazim nieco si upratat, porobit, navarit, alebo oddychnut...
raz dokonca manzel povedal svokre, ze ak sa stara babka (ta co byva tu s nami len vchod mame spolocny) nepolepsi, ze vkuse stoji pri dverach, kam ideme, a aj ked prichadzame (plus este sto krat medzi tym), tak sa odstahujeme. vtedy bola svokra laknuta a nieco babke hovorila. ale zase - vydrzalo to len chvilu...
vsetky debaty, ktore okolo toho boli pomohli len na max. 2 tyzdne....
@janickacrazy svokra mala uraz s rukou, tak kocikuje len tak chvilu, ale aj to ju s tym radsej nechcem otravovat, ked viem, ze ruku nema v poriadku... inak ked som napr. potrebovala ist kadernicke alebo vybehnut kamsi narychlo do Tesca, tak som ju poprosila. ale s tym, ze chcela mat pre maleho vsetko nachystane - caj, mlieko, plienky, vlhcene, vsetko. v porovnani s mojou mamou, ta si ten caj vedela uvarit, pre maleho a mlieko zohriat.
svokra pyta maleho vacsinou vtedy, ked ma ist spat, ze s nim ide v kociku, pripadne ked zaspi, ze ho pojde kocikovat. a ked je hore a ma ho dlhsie (hodinu) a maly zacne byt zly, tak mi ho dovezie... ked si potrebujem upratat a porobit, mne nepomoze to, ked mi niekto kocikuje spiace dieta. ved spat moze aj doma a ja si pritom upracem :D
@vefi89 to ste mali velmi pekne (bodaj by sme aj my take nieco mali). bolo by fajn sa stretavat vonku. ale ona ked pride z prace (skoncili jej teraz prazdniny, je ucitelka), tak chodieva tak navecer domov. ale chodieva hned pozriet babku - svoju mamu. takze ak by som aj navrhla, tak by to bolo o tom istom, ze nas uvidi ked pride kuknut babku a potom zase vonku (ja ale nemam ani cas ani chut navecer stravit tri hodiny s nimi). nie zeby som ich nemala rada, stale mam, ale ako sa vravi, vsetkeho moc skodi... a vidime sa naozaj kazdy den na minimalne polhodiny....
@lennulik1nie, nechces vela od zivota, ale chces sukromie a to, pokial budete byvat v jednom dome, mat nebudes.
a ci je to problem nevidiet ho? no pre tvoju svokru zjave ano 😉
z toho dovodu sme sa stahovali s rodicmi do vlastneho bytu (teda v tej dobe druzstevneho) 😉
@bubelko skoda, ze som tento portal nepoznala ked som sa planovala sem prestahovat. manzelovi som este pred par tyzdnami nie raz povedala, ze uvidim, ako to bude, ked maly vacsi, ci mi nebudu diktovat, nech maly nejde tam a nech nerobi to a to... a podla toho by som ozelela nemale peniaze, ktore sme vrazili do tohto domu a sla by som prec....
@lennulik1 z vonka vchodovych dveri gulu a kto bude chciet prist, bude musiet klopat/zvonit... tak si aspon uvedomia, kolkokrat zaklopu/zazvonia... lebo takto si len otvoria, vojdu ako by sa nechumelilo, vsak v podstate "do vlastneho idu", teda aspon tak boli dlhe roky zvyknuti...
no a k tomu svokrinmu nocnemu plakaniu... su aj ine formy videnia vnuka, ako nasackovat sa do domu - zobrat ho von, kocikovat, vziat si ho k sebe... to svokru nenapada? vsak bolo leto, mohla s nim byt vonku aj cely den...
ja som takto bola u svokry na tyzden, nastastie len na navsteve... straaasne sa vycudovavala... ze rano dlho spim, ze ked pride do kuchyne (bola tam stale) tak varim alebo stale nieco robim a nevenujem dostatocnu pozornost jej siahodlhym klebetam (fakt ma to nezaujimalo)... no ako fakt ja kvoli nej zvyky menit nebudem, lebo by som za cely tyzden nic nenavarila ani nespravila a prisla tak akurat o nervy... uplne mi stacilo, ked pozvala na obed susedov a nepovedala mi o tom, nastastie bolo navarene dost a na veceru som jej potom natrela chlieb s maslom... 😝
@hori vidis! celkom dobry napad :D
par krat si maleho vypytala (vacsinou v case kedy doobeda spaval) tak som ho par krat uspala a dala do kocika, nech je s nou, aby nepovedala, ze nechcem. prip. ked aj bol hore som ho na kociku k nej doviezla. bol s nou na terase, pretoze mala uraz ruky a s jednou rukou sa jej tazko tlacil kocik. ale ked zacal plakat, hned mi volala, ze place (nemohla ho udvihnut). tak som musela utekat k nej... bolo to pre mna este horsie, akoby som ho mala pri sebe a robila si popri nom. (a to nespominam, ze som jej vyse dvoch tyzdnov musela varit - oprava - pre nu a svokra a babku s dedkom. obed som musela mat do pol dvanastej, aby sa stihala s nami najest. ale potom som uz toho mala vela. maly okolo mna, ja som varila, do toho mi hucal, lebo chcel bud nieco, alebo chcel spat...potom si zacali objednavat obedy z jednej restiky tu pobliz nas.
@lennulik1 No mne moj malý spával cez den len v kočíku, čiže pre mna by to bola pomoc. No ked ti spí aj doma v pohode tak to máš dobré. No ked je tvoj manžel ráznejší, ja by som ho nechala, nech im poriadne dohovorí. Budú síce možno zdutí, ale neboj sa, ich to prejde. Moj manžel je tiež taký, že ked mu niečo vadí a je to aj nepríjemné povedat, tak to kludne a bez emócií povie a hotovo. Dokonca aj mojej mame zopárkrát povedal nepríjemné veci, ked sa nám do dačoho privelmi starala, no bola urazená možno pár dní a potom ju to prešlo. A hlavne pomohlo to.
@lennulik1 nuz prababku ani babku uz nezmenis a holt ak je babka ucitelka tak to je uz pomaly syndrom ze sa potrebuje starat poucat atd... bud sa tym vyrovnas ... a vytazis z toho to dobre ak tam teda nieco je a to zle jednym uchom dnu a druhym von alebo sa prestahujete...
kym sa nepominu prababka a pradedko co zijete v ich dome tak to lepsie nebude... skor horsie.. vekom demenciou chorobami ...
@janickacrazy ano, to som rada aj ja, ze mi v postielke zaspi (ale tiez som s nim chvilu musela bojovat :D )
ja vlastnym rodicom viem povedat hocico, ale pri svokrovcoch aj starych rodicoch to beriem tak, ze si tu nemam co vyskakovat, kedze to je v podstate ich i ked nam to dali (papierovo to vsak na nas nie je pisane, co zatial ani neriesim). manzel aj babke hocico odvrkne ked sa do nas stara kam ideme a kedy prideme, ale ja to tak neviem. asi z ucty k nej, kedze ma uz 83 rokov. aj dnes, bola som vysypat smeti a kedze prsalo bolo mokro.a na chodbe som si spravila nechtiach odtlacky spinave od topanok a ticho hovorim do kelu. a babka akurat isla z vecka a uz sa pytala: hiiii Lenuska co sa stalo?? no hruza, o vsetkom fakt musi vediet?! tak reku nic babicka...
@maznacik007 aj babka ale aj prababka su ucitelka :D presne si ten syndrom vystihla :D mas pravdu. co mas niekoho v rodine co je ucitel/ka? :D
ano, uvedomujeme si s muzom, ze pokial tu budu, tak sa to asi nijak nezmeni bohuzial...
@lennulik1 papierovo to nie je vase (citujem), takze to vobec nie je vase!to musi byt prva vec, ze si to dajte do poriadku!preboha!tolka naivita!vsak vas drzia v sachu!nieco sa stane Tvojmu muzovi a co budes robit sama s dietatom!vase spolocne peniaze ste dali do toho, ale Tebe ostanu tak akurat oci pre plac!nehnevaj sa za tvrdsie slova ...
@bordor v poriadku... ja si uvedomujem, ze sa nieco moze stat a potom co. na zaciatku sa to neprepisovalo, pretoze mali na to svokrovci hypo. teraz ju uz maju vyplatenu, a nic sa s tym nerobi. asi som hlupa a naivna, ale v tomto im celkom doverujem. tak asi ako doveruje mne svokor a ma na jednom mojom ucte ulozene zase svoje peniaze...
prepač za moju odpoved...ale uz len pockat kym sa starkovci vo vasom dome "pominu" a potom mozeš mat dvere zamnkute a rolety zatiahnute kedy chces kolko chces...inak to nevidim svokra neustupi... 😠
a domcek mate aspon na seba napisaný ?
drzim palce ja tiež bývam u svokrovcov a sukromie... velmi chabee --snazime sa o druhe ale asi tažko sa nam podari pri svokrovcoch 😝
@lennulik1 no tym padom si v pasci, dom je ich, mozu si tam prist kedykolvek a ked sa nastvu, tak vas mozu aj vydedit... vzdy plati čo je psano, to je dano.
Teraz vam ostava len trpiet ich spravanie alebo odist naozaj do vlastneho byvania. cloveka nikdy nezmenis, ked to sam nechce...
@nataliaslivkova je to hlupe, ale je to tak... chceme si potom nainstalovat alarm, tak aj to bude o dovod menej chodit sem ako na klavir :D
nie, dom nemame pisany na seba, uz vyssie som pisala preco.
o tom snazeni... viem si to predstavit . tiez by som uz uvazovala zacat skusat druhe. prve nam trvalo tri roky. my ked chceme nieco, tak ked maly uz spi v spalni, tak tam radsej nie (skusali sme par krat, ale maleho ten "suchot" budil :D ).
tak zostava obyvacka - vecer ako tak sukromie, ale cez den, i ked sme to uz skusili som furt cakala, ze niekto pride :D
@lennulik1
skus o tom podiskutovat s manzelom. Ano, su to aj majetkove veci, ale aj to patri k zivotu, nech vam ten dom predaju za nejake simbolicke euro... a taktiez, skuste vy dvaja sa pobavit so svokrou o veciahc, ktore sa narusili, ktore vam vadia ale bez pritomnosti inych ludi, dieta dajte niekomu na starost aby vas nic nerozptylovalo...
Ahojte aj ja by som sa rada podelila.Myslim ze aj ja budem za chvilu v podobnej situacii.Cakame babatko a byvame u mojej mamy(je rozvedena takze ocino byva od nas 4 km)a este so starymi rodicmi.Bojim sa toho ako pisala
@lennulik1 ze kazdu chvilu bude starka doliezat a starat sa do vsetkeho.ze ako krmit prebalovat... a tak nam narusi sukromie.mamina sa nam do nicoho nestara ked daco chcem nejaku radu tak sa jej spytam.My si dom nemozeme kupit lebo priatel ma uz jednu hypoteku na seba napisanu(svokrovci kupili rod. dom a napisali hypoteku na najstarsieho syna vtedy sa to oplatilo)a este im chyba dost rokov aby ju vyplatili.
@lennulik1 ..Nic v zlom,ale ako niekto moze byt take nedotrhnuty a nepride mu,ze furt otravuje,ved vidia,ze kvoli ich navstevam nemate vobec sukromie..Maju stastie v tom,ze ako si pisala nie si hadavy typ,to ja by som neustala,ja by som min.uz mala nieco odsedene lebo by som ich asi... 😀 😀 ...to musi to byt psychicky take narocne,ze az...a to,ze svokra ti povie,ze celu noc plakala,preboha ved sa chova ako male decko,je to psychicke vydieranie,to uz musi byt na psychologa,ale tam by som poslala ju,aspon nech sa porozprava a nech jej aj ini povedia nieco...ale urcite by sa mal do toho angazovat aj tvoj muz,urcite by to aj inak zobrali ako od teba...no,urcite sa urazia,ale potom sa aj odrazia,neboj..uz len kvoli malemu...alebo sa zamkni a hotovo,povedz im,ze maly ide spat a aj ty si chces s nim pospat,treba trocha raznejsie...tak vela sil prajem 🙂