Bývanie sama verzus so spolubývajúcimi
Chcem sa len vyrozprávať, možno touto cestou nájdem aj nejakú spriaznenú dušu, ktorá má pochopí. Prisťahovala som sa do Bratislavy za prácou, podarilo sa mi nájsť super byt v skvelej lokalite. No problém je, že bývam úplne sama. Nikdy predtým som sama nebola. Vždy som bývala s niekým. Zo začiatku to bolo skvelé, po práci som bola aj unavená a padlo mi choď mať pokoj. Pracujem s ľuďmi, takže som v denno-dennom kontakte. No časom prišla otupenost, človek sa vždy vráti a nemá ani s kým prehodiť zopár slov. Moje nové známosti a kamaráti vždy odídu domov a skrátka, som tu vždy sama po práci.
Už mám aj take myšlienky, že nájsť si niečo nové, kde budeme bývať viacerí. Tu bývam 4 mesiace. Sama neviem 😔 prečo mám takéto pocity 😔
@marsmykkok Vobec nemusí ísť o ludí, čo sú hluční, robia bordel... všetko je o osobnosti, hodnotách. Ja som tiež takto bývala, vždy sme sa vzájomne respektovali, bolo to super.
Ja som samotar, nevyhovovalo by mi byvat s kymkolvek cudzim. Pokial by ma financie netlacili, nepustala by som sa do byvania, kde by sme boli viaceri. Pocas vysky som byvala v zdielanom byte a bolo to pre mna utrpenie - vzdy sa prisposobit, minimum sukromia, otravne reci spolubyvajucich....
Ale su taki ludia, asi si jednym z nich, ktori potrebuju k zivotu, aby mohli s niekym zdielat svoje pocity z celeho dna. Mala som takeho spolubyvajuceho, ktory sa mi musel vzdy vykecat, co zazil pocas dna a mna to neskutocne otravovalo a vycerpavalo. Kedze sme spolu byvali, nedalo sa pred nim utiect a musela som ho vzdy vypocut. Mne bol cudzi, nikdy som nepocitila z mojej strany, ze by sme mali byt najsuper kamosi a ze by ma mali trapit jeho problemy, len preto, ze sme spolu byvali.
Z tohto pohladu ti neodporucam ist do spolubyvania s niekym cudzim, len aby si sa mohla tomu cloveku vykecavat. Ak mas nejaku kamosku alebo frajera a mas moznost, chod byvat s nimi. Ich tvoje problemy budu zaujimat, cudzich nie.
@autorka
Je super byvat s niekym, avšak aj keď pôjde o fajn ludi, treba si povedat, či všetky strany očakávajú, že budú nielen spolubyvajuci ale aj kamaráti, pokecáte a tak... Lebo sú ludia, co maju predstavu ze pridu do sharovaneho bytu, zavru sa do svojej izby a proste nemaju v umysle s niekym kecat. A mozu byt fajn, len chcu svoje sukromie
@zmrzlinka2021 Proste, pre mňa je takéto bývanie na hromádke pre študentov fajn, však rodičia ich živia, môžu žúrovať, baviť sa a nejako prechádzať z ročníka do ročníka, nemajú žiadne starosti. Ale pracujúca osoba by už mala mať svoj kľud, nech je stopercentná v práci, aby nemala prúsery a aby sa kariérne posunula vyššie, lebo v 50tke si už kariéru nevybuduje. A myslím, že nejaký cudzí človek-spolubývajúci jej samotu nezmierni, to by bol len další známy, ktorých môže stretnúť desiatky na ulici alebo v zamestnaní, ona by skôr potrebovala oporu niekoho o kom by vedela, že jej na nej záleží, že je tu vždy pre ňu, že sú spolu blízky a to nebude nejaké spolubývajúca. Doma to oporou bola rodina pôvodná, teraz je vo veľkom meste sama.
Radšej by som išla niekde bon na kávu, do spoločnosti, ale doma chcem mať kľud, svoj priestor, ticho. Neupratovat za niekým, neutierat wc po niekom. Náhodou sa nezhodnete v niečom a ťažko potom odísť.
Alebo ... Keď máš veľký byt a vlastný, skús prenajať izbu niekomu. 🤔 Vyskúšaš a budeš vedieť, čo ti vyhovuje.
za mna nie, po pristahovani sa do BA som tiez najskor sla byvat so spolubyvajucimi a teda ja som stastie nemala, je pravda, ze ako dospela, pracujuca som hladala nieco ine ako 6 ludi v 3i byte a mozno tym padom rovnake ocakavania ale aj tak, jedna spolubyvajuca bola vyslovene necistotna akoze fuj, po nej prisiel ozran, ktory nas terorizoval atd. tak som si sama prenajala 1i byt a nasla si novych priatelov a ked som chcela spolocnost mala som a ked nechcela tak som bola doma zatvorena
Spolubyvajuci = prisposobovanie vacsie alebo mensie. Sice nebudes sama ale budes riesit nieco ine. Mlada som tak byvala lebo som nemala peniaze ale nebolo to dobre
Ahoj, ja som zase bývala ako dieťa so sestrou, potom na internáte so študentami, potom s priateľom len v izbe a nakoniec s priateľom v byte. Ťažko som si zvykala, keď som ostala bývať sama, aj som uvažovala, že jednu izbu ponúknem do prenájmu. Počuj, ja som si tak zvykla, že už to nepripadá do úvahy 😂 chodila som domov kedy som chcela, nikoho som nebudila, ráno si môžem robiť čo chcem a kde chcem, nemusím uvoľňovať kúpeľňu, môžem si spievať, aj keď to neviem, môžem vstať o druhej ráno a upratovať, ak sa mi nedá spať (samozrejme neruším susedov), môžem si hocikoho k sebe pozvať hocikedy... teraz som v kúpeľoch a dostala som spolubývajúcu, akože poraziť ma z nej ide. Veľmi sa teším, ako sa zase vrátim do svojho bytu, je to pre mňa niečo ako útočisko, že tu som v bezpečí, tu je moja zóna. Nevravím, tiež mám stavy, že sa cítim sama, ale vtedy zvyknem niekomu zavolať alebo sa stretnem s niekým 😊
Ďakujem vám za iné názory, asi máte pravdu, že mi len chýba nejaká osoba. Alebo že som bola zvyknutá byť stále s niekym a odrazu to tak nie je. Ja len dúfam, že to prejde, stále sa snažím mať nejaký program, preto som ani nechápala týmto poicitom, ktoré mám 🙂
Ahoj. Kľudne sa ozvi, tiež sa poteším novému kontaktu v BA 🙂
Cudzieho a riešiť jeho napríklad dlhé ponocovanie hlučné, trieskanie, bordel? Ak mi chýba spoločnosť, idem von s kamarátmi alebo si nájdem nejaký koníček medzi ľudmi, cvičenie a tak... Podľa mňa ti skôr chýba rodina, pôvodná, od ktorej si daleko (rodičia, súrodenci) alebo partner. Teda skôr by som sa snažila nájsť si známosť, nie niekoho cudzieho do bytu.