Bývanie s rodičmi
Ahojte. Poprosila by som o názor, lebo nad tým čoraz viac rozmýšľam. Rodičia sú už na dôchodku, dôchodok celkom nízky. Bývaju v rodinnom dome, a ja stále u nich. Mám 28 rokov. Dom je veľký, súkromie mám keď chcem, vychádzame a máme sa radi. Ale čoraz viac by som sa chcela osamostatniť. Asi sa spýtate prečo to neurobím. Mám obrovské výčitky. Súrodencov nemám, finančne by to bezomňa nezvládli, a ja keďže im chcem pomáhať, z vlastnej vôle, lebo viem, že by to mali náročné a nie sú už najmladší ani najzdravší, skrátka tým pádom nemám možnosť sa osamostatniť, najmä pri dnešných cenách. Tiež však túžim prísť domov do svojho, robiť si čo chcem. Niežeby som teraz úplne nemohla, ale poznáte to. Tá ich láska a starostlivosť je krásna, ale občas ma dusí. Otázky typu : nie si hladná? Teplo sa obleč a podobne. Občas sa cítim ako päť ročná. Všetky kamošky sú už zadané, tehotné alebo matky a pomaly tiež túžim po dlhodombom vzťahu, mať svoju rodinu a bábätko. Nestačí mi už byť sama, som po škaredom rozchode, ktorý stále bolí aj po 3 rokoch som dlhší vzťah už nemala. Ja mám pocit, že môj život je iba práca a spánok. Popravde ani neviem, čo čakám, len som sa chcela vyrozprávať.
Rodičia majú koľko rokov? Pracujú?
si v tomto zivote zakorenena a nevies sa pohnut, mas pocit, ze nemozes ist vlastnou cestou. Ale ty mozes, kazdy normalny rodic to pochopi. Mozno by boli aj radi a ty si zbytocne robis vycitky.
Jedine vychodisko je predat dom.
@beata_k a to už prečo? Ved to je dom jej rodičov a ti sa nechcú sťahovať..
@andreakotesova Lebo financne im nevychadza.
Nech idu do mensieho ked im to nevychadza
Rodicia velke domiska a na stare kolena nevladzu, nemaju na to a dcera/syn este aby sa blbo citil, ze chce odist a ze im nebude v kuse pomahat fyzicky aj financne. Alebo potom tam silou mocou chcu mladych (myslim uz aj s partnerom a vnucatami) nasackovat aby mali aku taku pomoc po ruke. Ako ked maju super vztahy vsetci a aj tak chcu zit spolu ako komunita, tak je to samozrejme ok a v poriadku. Ale akonahle chcu deti odist, treba ich neachat a zariadit sa podla toho na co mam ci uz zdravotne alebo finanancne. Ale mnohi sa veeelmi tazko vzdavaju tych domov co krvopotne cele roky do nich vrazali pol zivota celu svoju energiu, cas, peniaze.
Úplne ťa chápem, na jednej strane pociťuješ, že máš voči rodičom záväzky, vidíš, že sú starší a už to nezvládajú, na druhej strane chceš žiť vlastným životom, zvádzaš vnútorný boj, trápia ťa výčitky. Mám to rovnako, akurát, že nežijem priamo v rodičovskom dome, ale v dome vedľa nich. Napriek tomu, že sme dospelé (ja už aj s vlastnou rodinou), nikdy takto neprestaneme byť pre rodičov deťmi, o ktoré sa treba starať a niekedy, bohužiaľ, aj do ktorých sa treba starať (hoci v dobrom, no lezie to človeku na nervy a kazí to vzťahy). Máme právo na vlastný život, nemôžeme žiť život svojich rodičov. My sme sa s mužom dostali do štádia, že si hľadáme iné bývanie, usúdili sme, že to bude pre nás všetkých najlepšie. A to, že naši majú mega dom, veľkú záhradu, dvor, o ktoré sa pomaly nevládzu starať? Nuž, to bolo ich rozhodnutie, nie naše, budú musieť od niečoho upustiť. Pomôcť im, samozrejme, prídeme, len už nebudeme nonstop poruke. Musíme si žiť svoj život, nie ich. Ja ako rodič ani nechcem, aby dieťa ostalo bývať so mnou, brala by som to ako svoje zlyhanie, že som ho nepripravila na samostatný život. A ty, ak chceš začať plnohodnotne žiť, mala by si odísť. A oni sa proste nejako musia zariadiť, nemôžu ťa držať za gule svojimi predstavami o živote.
Ahoj,píšem z pohľadu rodiča,moja dcéra je presne tvoja rovesníčka,tiež jedináčik.Do 25 rokov bývalá s nami,potom dá vydala a išli do vlastného.Ale kebyze je slobodná bez partnera nevidela by som dôvod ísť do prenájmu,splácať niekomu hypotéku.Dom máme veľký,nerušili by sme sa navzájom.Zobrst hypotéku na vlastný byt ,to je iné.Mam v okruhu známych,príbuzných,kolegov dosť mladých ľudí bez partnerov okolo aj po tridsiatke,dvaja majú byty s hypotékou,ostatní bývajú doma.A este k tvojim rodičom,neviem koľko majú rokov my máme 51 a 53 takže do dôchodku ďaleko,ale mama po 70 svokra po 80,obidve vdovy v relatívne veľkých domoch a zvládajú platiť.
financne keby nahodou si nasla najomnicku nejaku studenku k nim do svojej byvalej detskej izby, napriklad aspon na prazdniny, alebo ak mate dom, mozete niekomu uskladnit motorku, ty by si aspon na cas mala ist do podnajmu aspon do garzonky, alebo do bytu s viacerymi mladymi.
Ďakujem za vaše názory. Áno ja si to uvedomujem, ale presne o to ide, že podnájom znie dobre, ale sú to pre mňa zbytočne vyhodené peniaze za niečo cudzie. Mne hypo nevyjde z môjho platu.
Otec má po sedemdesiatke, mama o rok menej. Kebyže pracujú, tak je to iné. Začarovaný kruh.
Veď zatiaľ zostaň u nich, keď si nájdeš priateľa, tak spolu môžte zobrať hypo a odstahujes sa. Rodičom potom môžeš prípadne posielať nejaké peniaze, ak to nebudú zvládať finančné. Keď sú dvaja, si myslím, že by to mali zvládnuť.
nie je to zacarovany kruh, je to tazsie, kto hlada riesenie ten najde, zivot je malo kedy jednoduchy...
@denkatn tým, že dom je dedine nie veľmi v lukratívnej oblasti, plus teda pochybujem, že by na to naši pristúpili, cudzí človek v dome. Ale nápad je to dobrý, ide skôr o tú lokalitu.
Ja viem, že sa snažíte, a ja všetko negujem. Ale som si dala dnes taký vnútorný emocionálny deadline, že to musím vyriešiť maximálne do roka. Len ešte neviem ako.
@autor podnájom by mohol byť dobrým odrazovým mostíkom. Je to začarovaný kruh, to máš pravdu, no čím dlhšie v ňom ostaneš, tým bude začarovanejší. Ak sú rodičia na tom tak, že sa o seba dokážu postarať, využi to a choď. Postupne bude ten odchod ťažší a ťažší. A povedzme si pravdu, aj to nájdenie partnera bude práve z toho kruhu zložitejšie. Neguješ, lebo bojuješ sama so sebou, ani nevieš, ako ťa chápem.
moj otec ked sme odisli z domu tak prenajimal nase izby, trochu sa natrapil, lebo sa striedali najomnici, preto pisem, ale da sa napriklad aj firma ze by si uskladnila nejake veci u vas a pod. rozmyslaj, vesmir ti posle riesenie, ak po tom tuzis, nevzdavaj to, aj keby to malo byt len na chvilu, na prazdniny a pod. a nejaky rodinny prislusnik iny by ti neposkytol izbu, nejaka bezdetna teta? vyzera to skoro ako s rodicmi, ale v inom meste aj to je zmena. alebo vy na prazdniny zoberte niekoho, tak zarobis, a odloz si na podnajom..
A kolko financne doma prispievas a kolko si odkladas? Maju rodicia nrjake uspory? Bolo by mozne zastavit dom a ty si kupis nejaky ten mensi byt?
Chcela by si v tom dome byvat ci uz sama alebo s vlastnou rodinou, ale bez rodicov dajme tomu?
Preroze s tymito argumentami sa odtial neodstahujes lebo vyhodene peniaze, ale doma budes zdeptana bez frajera
Chod na rok pracovat do zahranicia, hoc do CZ tym padom nenapadne odijdes a uz sa nikdy nemusis vratit domov byvat. Ine riesenie je sadnut si s rodicmi a toto vsetko im povedat a sami mozno pridu s riesenim pre vsetkych vyhovujucim.. Mozno ta vobec nebudu drzat, mozno si budu mysliet ze mas partnera a konecne budu vnucata.. Niekedy su veci jednoduchsie nez sa zdaju. Ved oni tiez raz odisli z domu.
Takže sa chceš osamostatniť a odpútať od rodičov ale nemáš na to a vyhadzovať peniaze za nájom sa ti nechce. Vieš iste čo to znamená samostatnosť?
@pribinak ved písala ze su na dvôchodku .
@ckocka a ty sa naucit rospoznavat vety a texty?alebo sa vrat do skoly alebo navstiv ocneho doktora
@dadikvikyno tak to môže byt 64 a 65, sle 77 a 80. Proste pokial naozaj nie du odkázaní na teba a tvoju pomoc, treba zájsť fo banky s skúsiť zo s malým bytom
@dadikvikyno Chápem prečo ti to často odporúčajú, ale musíš si nájsť niekoho iného kto s tebou absolvuje ďalšie vzdelávanie.
Osamostatnenie sa precenuje. Nemusíš sa zadlzit kvôli bývaniu a nemáš súrodencov, ktorých by bolo potrebné vyplatiť. Rodičov máš ráda a rada pomáhaš. Ja neviem kde je problém.
No v prvom rade je super ze byvanie s rodicmi beries a vnimas takto, vacsina ludi to byvanie skor vyuziva. Ja by som na tvojom mieste ostala tam, predsa len tvoji rodicia nemaju nikoho. Na druhej strane ja som sa osamostatnila, som sama s 2 detmiymuza v zahranici. Cca 1x za tyzden pride moja mamina kuknut deti, vnucence. A vzdy sa ma opyta ci som neni chora, ci nenavari, nech si davam pozor... To sa nikdy nezmeni jednoducho to budu nasi rodicia stale. Vaz si to, nie kazdy to ma.
V com je teda problem?
Financne naklady na dom?
No tak nech rodicia predaju velky rodinny dom a kupia si dvojizbak a zo zvysku penazi ziju.
Ty ak sa chces osamostatnit, mas na to uplne pravo. Ved nadalej im pomozes pomahat, ale aj rodicia si musia uvedomit, ze ak nemaju na prevadzku domu, nemozu zit nad svoje pomery. Tiez mas pravo na vlastny zivot.
Skus sa s nimi porozpravat a najdi si nejaky podnajom, napr. 1 izbacik.