Bývanie s priateľom a financie
Ahojte, žienky, viem, že podobných tém je tu viac, ale každý prípad je trochu iný a rada si prečítam nestranné názory na svoju situáciu.
S priateľom sme spolu pol roka a uvažujem, že by som mu navrhla, aby sa ku mne presťahoval. Už sme sa o tom párkrát bavili a myslím, že na to aj čaká. Momentálne u mňa trávi víkendy a občas aj nejaký deň v týždni.
Ja bývam v dvojgeneračnom dome. Mám samostatný vchod, terasu, časť záhrady, všetko svoje a oddelené. Moji rodičia sú v pohode, všetci vychádzajú super, rešpektujú moje súkromie. V tomto smere (zatiaľ :D) nie je problém.
Priateľ si kúpil byt v novostavbe, ktorý ešte nie je hotový, bral si dosť vysokú hypotéku a doteraz býva v rodičovskom dome.
Moje náklady na bývanie sú dosť nízke, dokopy aj s úverom, ktorý som si brala na prerábku, je to 450 €. K tomu samozrejme ešte strava, drogéria, atď...
Myslíte, že po pol roku je skoro na spoločné bývanie? Prípadne, že to patrí až do manželstva? Ako by ste v takomto prípade riešili financovanie domácnosti? Chceli by ste, aby váš priateľ platil len polovicu za energie/stravu, alebo prispieval trochu viac? Ja som najskôr uvažovala takto, bývanie je moje, čiže sa mi zdalo fér, že by platil len polovicu za energie/stravu. Na druhej strane, za prenájom hoci aj garsónky by zaplatil minimálne 400 €, tu je dosť priestranné a takmer nové bývanie, nehovoriac o tom, že by som isto upratovala a varila prevažne ja. Neberte to, prosím, tak že na tom chcem nejako zarobiť, ja sa teším, že by sme tu boli spolu, ale povedzme si úprimne, v dnešnej dobe tie vzťahy málokedy vydržia celý život a treba sa zamýšľať aj nad praktickými vecami. Z iných diskusií vidím, že niektorí chlapi takto žijú roky takmer zadarmo, a keď sa vzťah skončí, majú pekne našetrené, lebo žena sa starala o všetko. Samozrejme, budem sa s ním o tom baviť, ale rada si prečítam, ako to riešia iné páry v podobnej situácii, keď sa jeden partner nasťahuje k druhému, prípadne, čo si o tom myslíte. Ďakujem.
Určite si nemyslím, že spoločné bývanie patrí až do manželstva, ale teda ja osobne by som po pol roku do dvojgeneračného domu s partnerovými rodičmi bývať nešla... no to bude samozrejme na jeho rozhodnutí
a teda mne príde v poriadku, keď bude platiť za energie a stravu a prispeje do domácnosti na veci, ktoré sa bežne opotrebujú, napr. ak by ste kupovali nejaký nový spotrebič a podobne + by som očakávala, že sa bežne zapojí do chodu domácnosti.... on platí hypo, nemá prečo prispievať na tvoj úver a argument, že budeš viac variť mi príde vtipný... a čo je podľa mňa dôležité, aký je plán, keď bude jeho byt dokončený? vieš si predstaviť, že by ste išli bývať tam a potom by si mu ty platila niečo navyše?
Ked zatial nema dostavany byt a plati hypo, by som chcela len polku nakladov, hypo si plat sama. Ak sa byt dostavia a da ho do prenajmu, potom by som znova otvorila debatu, kedze bude mat dodatocny prijem - benefit z toho, ze byva u teba.
Ja osobne by som nikdy do dvojgeneracneho domu zit nesla - ani s mojimi rodicmi a ani so svokrovcami.
A ak uz by som sa na to dala, platila by som polovicu nakladov na byvanie, stravu, ine vydavky a podielala sa na chode domacnosti. Ak by som chcela platit regulerne najomne, tak si ten byt prenajmem 
snad ma byt hlavna motivacia, ze bude s tebou byvat a budete viac spolu a nie ocakavat, ze ti potiahne hypoteku, on do najmu asi nechce, preto byva u rodicov, takze argument o komercnom najme je taky na vode
Prečo chceš upratovať a variť ty?Keď niekto obýva priestor, ktorý sa jeho prítomnosťou tiež zašpiní, je normálne, aby ho okrem využívania aj upratal. Toto si hlavne hneď na začiatku uprac v hlave, lebo zle dopadneš. Pochybujem, že ak by žil sám, platil by si upratovačku a kuchárku. Hlavne o tomto sa s ním pobav. Ostatné Ti už napíšu baby.
No otázka hlavne je či bude chcieť k tebe ist byvat, neviem či sa chalan ktorý si kúpil svoje prvé bývanie (predpokladám podľa svojich predstav) bude chcieť sťahovať do dvojgeneracneho domu so svokrovcami …
Ale k tvojim otázkam, nemyslím si ze je skoro na spoločne bývanie a rozhodne to nepatrí až do manželstva a co sa týka platenia domácnosti, zalezalo by na tom ako by sa podieľal na chode domacnosti
@domkakvet To som zabudla spomenúť, že ten tá bytovka ešte nie je hotová. On by chcel, aby sme sa tam potom nasťahovali, ale to bude najskôr tak o rok a pol. Ja by som zostala radšej tu, ale nie som úplne proti.
V tomto pripade by som od neho chcela polovicu nákladov na byvanie. Bez uveru, samozrejme. Potraviny a drogeriu by sme kupovali spoločne, pol na pol. Domace práce by sme si podelili, varit by mi nevadilo.
@bonboniera Plán je, že neskôr by sme šli do jeho bytu a ku mne by sme chodili skôr na víkendy kvôli záhrade, alebo že byt na pár rokov prenajme a budeme bývať u mňa.
Najlepsie ist byvat k nemu, do toho casu moze ist on k tebe s tym, ze bude platit polovicu energii, potraviny, bezne vydavky, ziadny uver.
@lindous veľmi netúžim ísť do menšieho bytu bez záhady, ale viem si to predstaviť, pretože chápem samozrejme aj jeho stranu, bývať v jednom dome so svokrovcami nie je asi nikoho ideálna predstava, aj keď tu o nich v podstate ani nevieme. A áno, viem si to predstaviť, že by som prispievala viac, kúpila niečo do bytu a podobne, aj keď isto by som neplatila polovicu hypotéky, čo by som nechcela ani teraz od neho.
Fu, blba situacia. Ist byvat do dvojgeneracneho domu so "svokrovcami" predpokladam nie je idealna predstava pre niekoho, kto si kupil vlastny byt v novostavbe. Na tvojom mieste by som mu komunikovala ake su tvoje naklady cisto na byvanie, cize tych 450 eur a cakala od neho ako sa vyjadri. Predpokladam, ze svoju hypo este neplati, cize akykolvek jeho navrh pod 200 eur by bol minimalne divny. Ako sa dohodnete je len na vas. Stravu by som v ramci prispievania na byvanie neriesila a striedala sa v nakupoch, resp riesila operativne. Vela ludi sa stravuje aj mimo domu a to je potom tazko vyratavat.
Čo sa týka tých domácich prác, jasné, budem sa ho snažiť zapojiť, ale doteraz fungoval štýlom, že všetko upratovanie a varenie robila jeho mama. Ja som dosť poriadkumilovná, takže je mi jasné, že budem viac robiť ja.
Ahoj, podľa mňa spoločné bývanie patrí až do manželstva. Prípadne najskôr po zásnubách, keď už je stanovený dátum svadby (napr tým, že máte zanedbanú sálu alebo niečo). Sú páry, ktoré sa zasnúbili o po 6 mesiacoch a aj také, kt mali po 6mesiacoch svadbu. Ohľadom peňazí sa tiež musí hlavne medzi sebou dohodnúť, je to veľmi dôležitá téma a hlavne to, že ak plánujete deti, tak Ty pôjdeš na čas s príjmom úplne na minimum, tak nech nie si potom odkázaná "na jeho dobročinnost".
Ty nie si jeho mama. Ale partnerka. Chodíš do práce. Dievča, fakt si to s ním nenastavuj takto. Len tu na MK je XY tém o tomto, po pár rokoch a deťoch. Doplatíš nato len ty!Hlavne ak prídu deti, pouč sa z tých tém a nemysli si, že je to nepodstatné. Teraz si zamilovaná.
"chodite" ešte iba spolu,čiže rozvíjaj debaty aj o týchto otázkach,nie je kam sa ponáhľať....poznaj jeho názory,nech on pozná tvoje.
A ja by som išla do spoločného bývania až po svadbe.
Baby, chápem úplne názory na bývanie so svokrovcami :D, ale mám pocit, že ľudia to vnímajú horšie, než to reálne môže byť. Bývala som aj v byte a mám pocit, že tu je viac súkromia, keďže máme vchod, terasu aj časť záhrady z opačnej strany a ani by som nevedela, či sú naši doma, keby som nevidela ich auto na parkovisku. Ale chápem, že byť vo svojom je hlavne pre chlapa podstatné.
Aj na tu vacsinu domacich prac sa vykasli. Ked chce s tebou zit, tak nech sa tiez snazi.
@terezka1947 tiež nad tým začínam uvažovať. Samozrejme, som s ním rada, chcem vidieť, či spolu dokážeme fungovať. Na druhej strane tu vidím často prípady, že chlap sa nehrnie do svadby a do záväzkov, keď už v podstate priateľka zastáva rolu manželky a poskytuje doma full service. :D Nevravím, že to jeho prípad, len sa nad tým dopredu zamýšľam.
♀️Nie nesla by som po pol roku k frajerovi byvat. Spolu v jednom sme byvali az po svadbe, a to napriek tomu ze sme mali kazdy svoju nehnutelnost a prebyvali raz tam, raz tam. Ale aby ja som balila caky paky, davala byt do podnajmu a riesila vsetky zavaznejsie otazky, ani by mi nenapadlo sa stahovat po polrocnej znamosti. Ale OK, niekto sa po polroku aj ozeni, sto ludi sto chuti, tolko len moj nazor.
A moj druhy nazor, ze mladi maju byvat sami. (Pokial napr rodicia nemaju vazny problem a treba pomoct atd.) To si len Ty povies, ze ved si samostatna jednotka a vasich ani nevidis. Samostatna jednotka v ich dome, s ich zahradou, nonstop vedla nich. Na jeho mieste by mi nestalo za to, vymenit vlastne byvanie (ktore bude coskoro) za prebyvanicko v dvojgeneracnom dome u ani nie ze svokrovcov, ale u rodicov mojej polrocnej znamosti. Ale zas, ked jemu sa to paci, sto ludi sto chuti.
A otazka financii, ked uz volite tuto cestu - nakolko obaja platite svoje hypoteky, ja by som pytala len polovicu na energie, nijake "najomne", ked uz ho tam velmi volas byvat. To mi pride blbe. A pasovat sa do role ved "ja tam budem varit upratovat", blbe tiez. A on ked tam bude muklovat na zahrade Tvojich rodicov mozno, alebo na tom dome pomahat, tiez mu za to budes platit? Trosku si rozmysli, co od spolocneho byvania vlastne ocakavas. A co doslova kalkulujes.
@colsami ďakujem za názor, asi máš pravdu a bude to tak najrozumnejšie. Bývať sami je určite optimálne, len pre mňa by to zas bolo sťahovanie sa do oveľa menšieho priestoru len s malým balkónom namiesto záhrady. Takže čas ukáže, ako sa to vyvinie nakoniec.
Ja som tu z iného súdka, tak možno ti pomôže názor, že áno, dá sa fungovať aj tak, ako si niektoré nevedia predstaviť.
Po polroku sa vtedy ešte len frajer presťahoval k nám do domu, tiež naši dole, ja hore (pomohla nám korona, aby sme nemuseli byť od seba, keďže vtedy boli zákazy stretávania). Sám od seba hneď prišiel s tým, že treba prispieť na energie aj na stravu a výdavky, nebude žiaden príživník. Čo sa domácich prác týka, tak ako ja, aj on bol z domu naučený, že neexistuje ženská a mužská robota. Bývaš tam? Podielaš sa na všetkom rovnako. Takže upratuje, robí v záhrade, okolo domu, vymení práčku, navarí ľahšie veci,...
Hneď na začiatku sme mali otvorené debaty o tom, ako si predstavujeme budúcnosť najbližších 5 rokov, nemohla by som byť s niekým, kto má diametrálne odlišné názory (ja dokončiť výšku, nájsť si prácu, svadba, odrobiť 2 roky kvôli tpp, tak dieťa, maximálne 2, ideálne do 30, keďže moje telo by to už po 30 asi nedalo a postaviť si vlastný dom, keďže do bytu sme ísť nechceli. Ak by sa nám doma žilo zle alebo by sme mali s našimi nejaký problém, šli by sme do podnájmu, kým sa postavíme na vlastné nohy). Našťastie si s našimi sadol lepšie jak ja 
akurát dnes mu mama vravela, že o chvíľu budú mať 5 rokov výročie, čo bývajú spolu, kam ju zoberie 
Zatiaľ všetko v pláne vyšlo, škola, práca, svadba, čakáme druhé, aj keď obe tehotenstvá náročné a rizikové (takže u mňa by tie kecy, že by som s dieťaťom mala počkať, kým sa úplne osamostatním a zabezpečím znamenali, že by som dieťa nemala nikdy). Len sa nám to pokašľalo so stavbou, mysleli sme, že už základy budeme mať, ale problém s pozemkom, nemôžeme stavať. Jasné, že by sme najradšej boli vo svojom domčeku, ale nedá sa všetko naraz.
Takže, nech to skrátim bývame v dvojgeneračnom s našimi, vzťahy viacmenej bez problémov, čakáme druhé dieťa a kúpili sme teraz byt, ktorý síce ešte pôjde do podnájmu na chvíľu, keďže tiež si neviem predstaviť žiť bez záhrady. Ale keď deti pôjdu do škôlky a ja naspäť do práce, tak pôjdeme do toho bytu do mesta a na víkendy na chatku alebo k našim (prípadne možno ešte predáme byt a kúpime menší domček, to je tiež možnosť).
Áno, dá sa tak fungovať. Určiť si na začiatku, že očakávaš rovnaké podieľanie sa na domácnosti, že energie a strava na polovicu (a každý si platí svoju hypo, však nie ste manželia ani nemáte spoločné majetky) a hlavne si určiť, ako si predstavujete budúcnosť. Nie že bude u teba bývať 15 rokov na spôsob mamahotel, podnájomnikmi si splatí hypo na byt a potom ťa pošle do kelu a pôjde si do svojho.
Sorry za litánie
Ja by som ho manzelstva bez predchadzajuceho spolocneho byvania nesla. Takze spolocne byvanie jednoznacne, po pol roku moze byt.
Dvojgeneracny dom - nikdy by som na to nepristupila.
Byvanie u teba - jednoznacna moznost, nech plati polku energie a nieco naviac ako najom. Ved ty nejdes zarabat a pytat najom ako u cudzieho ale byt sa opotrebubava aj jeho byvanim, neda sa byvat za naklady.
K tomu ze uz vopred ratas s tym ze upratovat a varit budes najma ty ta s tymto pristupom vopred lutujem, treba od zaciatku nastavit pravidla, je dospely muz no a co ze mu to doteraz robila mama? Treba sa zobudit ako ti tu pisu dievcata.
A inak ako to ze jeho byt nestoji a uz ma hypoteku? Tie sa beru po dokonceni max musel z vlastneho dat zalohu a splatky hypoteky bude platit az ked ju nacerpa po dokonceni. Toto nesedi.
Dobre,že sa máš tým dopredu zamyslas a presne na všetky tieto podstatné témy v živote je potrebné viesť rozhovor,aj keď sa to v prvých,ružových,zamilovaných dňoch nezdá potrebné.
Ale na to tie dni "chodenia" sú,poznať názory partnera na podstatne otázky života a fungovania.
A nie je pravda,že sa muži boja záväzkov,muži nie-celozivotni chlapci áno.
Ja nie som za žiadne skúšanie spoločného bývania,k ničomu nevedie. Pretože tí ľudia,čo byť spolu chcú to vedia skoro od začiatku a tí,čo si mysleli,že sú spolu šťastní a nahivarali si,že sa niečo vie ešte zistiť zo spoločného bývania sa rozidu,či sa poviazu deťmi,hypotékami a vlastne stále nevedia,čo ďalej.
Zbytočne komplikácie v živote.
Jednoducho,zrelý človek už vie počas chodenia,či si s tým človek vie povedať,že áno.....s týmto si to viem predstaviť do konca života i v dobrom,i v zlom.
Nezrelý vždy na niečo ešte čaká,na nejaké potvrdenie od života,na nejaké uistenie,či aby prežili všetky životné situácie a tak sa rozhodne,či v teste prešiel dotyčný. Ale koľko času je na to potrebné mať?rok,dva,desať?a keby ťa skúška fungovala,už by predsa rozvodovosť klesla na minimum.
Ja si o tom myslím to, že je úplne zbytočné riešiť to na diskusnom fóre. Odhadujem, že to s odpoveďami a radami bude tak 50/50
Ja by som sa posadil oproti partnerovi a opýtal sa priamo jeho, či by šiel bývať ku mne a ak áno, ako sa mieni podieľať na výdavkoch v domácnosti.
Zamyslel sa nad odpoveďou.
Rozhodol sa.
Ešte ste spolu krátko, neviem prečo hneď bývať spolu. Kľudne by som ešte ten rok a pol počkala kým bude stavba hotová a potom sa rozhodnete ..ale, ty už teraz máš problém odísť zo svojho..si tam vrazila peniaze, máš súkromie atď...neviem ci to dobre dopadne.
My sme spolu zacali byvat po asi 2 mes., zili sme spolu cez 2roky a sice to nevyslo, ale neľutujem. Navyse, keby sme si davali s byvanim nacas, tak napokon stratime ešte viac casu. Vy si hlavne sadnite a preberte byvanie do buducnosti lebo on chce byt, ty dom... A financie- ak on svoj byt prenajme, tak mu to pokryje celu splátku (+mozno este par € do plusu) cize tvoju hypo budes platiť ty a tu jeho najomca. Preto by nejaky najom davat mal, inak to bude ako pises v uvode - zena plati a sikovny muz si za roky popri nej krasne nasetri
Tak sumu nemozes porovnavat s najmom, ked ze cena najmu je vo vacsine pripadov uplne prestrelena, on kupil novostavbu zaujimal by ma dovod preco tam nebyva, este zariaduje, alebo co? Co keby si isla byvat ty k nemu, budete mat viac sukromia, ked ze na blizku nebudu tvoji rodicia, budete sami a tak sa vyhnete pripadnym nezhodam.