Bývalý partner zakazuje synovi komunikáciu so mnou
Viete mi dať radu čo v takejto situácii? S ex manželom sme sa rozviedli ešte keď mal syn 3 roky - súdom má určený rozšírený styk s ním - nie je to úplne striedavka.
Okrem toho k nemu chodí cez prázdniny na 2 týždne - vždy boli okolo toho problémy, pretože mi ho nikdy nedal k telefónu - a to som volala, teda chcela volať len raz za týždeň. Takže nikdy keď bol pri ňom mi nebola umožnená vôbec žiadna komunikácia. Ak chce syn zostať doma, tak mu nedovolí. Ak chce prísť domov čo i len o pol hodinu skôr, tak ho nepustí - nedonesie.
Teraz má 9 rokov, prvýkrát ma uprosil, či si môže k nemu zobrať mobil, presne som vedela čo z toho bude.
Syn mi včera napísal správu - ako sa mám, čo robím atď - tak som mu normálne odpísala. A potom mi písal, že už nemôže písať lebo mu oco povedal, že ak mi ešte raz napíše, tak mu vypne wifi a začne kričať ...
Popritom naopak to takto vôbec nefunguje - ak by chcel, kľudne by som mu syna dala k telefónu - lenže on nikdy nevolá, nepýta sa, nezaujíma sa.
Syn sa veľmi sťažuje, že tam nechce chodiť - za čo si môže sám, lebo neustále na mňa nadáva pred ním a robí si posmešky zo mňa.
Neviem či sa dá toto nejako riešiť alebo už len vydržať? Ak to dám na súd, tak sa pre mňa začne psychický teror ako naposledy. A toto už nezvládnem ešte raz, čo robil.
Ty neznesieš psychický teror, ale syn tam nechce chodiť, to ti nevadí? Choďte ku kuratorke, nech vám poradí, čo robiť. Nech jej syn povie, čo chce, ako je u otca, čo na teba hovorí atď. Ináč aj to sa dá napadnúť, že na teba nadáva pred synom. Ja by som kvôli deťom išla aj na kraj sveta a aj keby som mala byť z toho zničená, ochránila by som ich pred takým psychickým týraním.
@tosomja Na súde som bola niekoľko krát kvôli tomu, naťahovalo sa to 3 roky. Samé odvolávania. Dosiahla som s tým len toľko, že tam musí chodiť ešte častejšie ako chodil, každé párne Vianoce, a každé prázdniny ... Tak hádam je do frasa pochopiteľné, že mám strach aby som mu ešte viac neuškodila .. keď som si tým už prešla ...
Zaujímalo by ma, či ste si niektorá prešli zverením dieťaťa do starostlivosti, pretože na súdoch to nefunguje tak ako to vidíte v telke. A už rohodne nie tu u nás. Mala som posudok od psychologičky, syn sa začal pocikávať - sudca sa na to ani nepozrel. Ani sa len nepozrel, pretože to nebola ich psychologička súdom určená - ale súdom neurčili žiadnu. Mala som dôkazy, že ma bil, a týral. Nedosiahla som absolútne nič, .. on automaticky dával protinávrh, že chce dieťa do striedavky - súd stále sa snaží nájsť kompromis medzi oboma rodičmi a tak mu dali rozšírený styk. Nesúďte keď neviete.
Neviem kde a ako ďaleko od seba žijete, či by nebolo riešením presťahovať sa inde, aby si so synom spadala pod iný súd...
Prípadne požiadať súd o stanovenie súdneho znalca psychológa , keď neberie do uvahy vyjadrenie toho radoveho
Veď si mala požiadať o znalecké dokazovanie, súd by určil svojho psychológa. Áno, je to často boj na dlhé trate, ale dá sa to. Robila som na súde, presne na týchto sporoch. 9 ročný už ma názor na ktorý sa prihliada. Podobný prípad sme mali. 10 ročne dievčatko nechcelo chodiť k otcovi, lebo to bol proste chuj. Takze určite by som šla znova do sporu, ale s dobrým právnikom. Ty sama tapes a kuratela ti neporadí nič, bohužiaľ, tak to je. Bez právnika budeš stratena.
@cacianka Ďakujem, nemala som právnika, možno to bola veľká chyba, lebo so mnou robili čo sa im zachcelo. Nie je možné sa presťahovať - keďže s tým nesúhlasí a hneď sa vyhráža súdom a striedavkou :( A hlavne už kvôli práci sa mi nedá teraz.
@lucia147852 áno nemala som právnika, a neskutočnú traumu mám z toho súdneho pojednávania. Urobili tam zo mňa totálnu blbku. Ľutujem, že som radšej vtedy zniekade nenaškrabala na právnika. Kuratela nepomohla vôbec, prvýkrát áno,mala som dobrú kurátorku ... vyvrátila všetko kydanie na mňa, prízvukovala že syn je veľmi na mňa naviazaný - no na ďalšie pojednávania som odrazu dostala už úplne inú kurátorku, ku ktorej sme nepatrili ... nechápem prečo. Ešte aj keď som vychádzala zo súdnej siene tak sa sudca smial - neverím, že tam bolo všetko čisté ... preto mám strach ísť do toho znova. Bojím sa že synovi poškodím a fakt tam bude musieť chodiť na celý týždeň alebo dva.
@mira0611 Ďakujem, skúsim zájsť na tú kuratelu najprv poinformovať sa. Len keď si ho predvolajú, on v momente bude na truc dávať návrh na súd na striedavku - už ho na toľko poznám. Stále si musí dokazovať svoje. Za to som písala v pôvodnom príspevku, že toto je psychický teror z jeho strany, ktorý trvá už vyše 6 rokov. A že to nezvládam už.
@midori123 To myslíš vážne??? Žiješ v realite??? Alebo si tak frustrovaná sama zo seba, že sa tu musíš chodiť ventilovať na druhých? Pani si pýta radu, teda nevie, ako ďalej a chce to riešiť...ak Tvoj inteligenčný stupeň nesiaha do takej výšky, aby si pochopila, povzbudila, prípadne nasmerovala, čo robiť, tak nerieš... normálne si to len prečítaj, vypni a choď ďalej...
Ale prd. Mám doma jasný príklad, že to tak nefunguje, ako píšeš ty. Buď si vymýšľaš, alebo máš na hovno sudcu a môžeš žiadať pojednávanie s iným sudcom keď máš pocit, že to nie je v súlade.
Tak isto môžeš požiadať o psychologické vyšetrenie v rámci procesu, tak isto môžeš súhlasiť, aby syn vypovedal na súde a keď nechce pred otcom, môže súd požiadať, aby odišiel zo súdnej siene. Mám skúsenosť, čiže tam niečo nie je v poriadku, ak sa neberie ohľad na potreby dieťaťa.
A zaplatiť právnika.
no zozen si pravnika, to je jedna vec a druha, ze syn je uz vacsi ako pred 3 rokmi, takze ked sa k tomu vyjadri asi to bude mata inu vahu ako od skolkara... prvaka.. vec trva a je to zle. Proste chod za kuratorkou, a opytaj sa, chode k psychlogovi ak treba, ale neviem ci vztahy ako take ona poriesi...
Urcit eby som sa raz pokusia si pohovorit s otcom, ze takto to nejde. Proste nech je medzi vami cokolvek, robi zle aj sebe, lebo teba syn ma rad a on sam seba zhadzuje. V neposeldnej rade to dieta trapi a je len otazkou casu ked syn proste odmietne tam chodit. A nedotiahne pubertiaka k sebe. Ci jeho hrdosti tak ta jedna sprava alebo jeden hovor tak velmi ublizi? AK nic, netrapila by som sa. Proste isla by som sa poradit. AK sa s tym da nieco robit, urobila by som ako mi radia. Ja som teda nezazila v mojom okoli ze dieta nechce a este musi chodit viac :DDD
@tosomja Nemám dôvod si vymýšľať - syn bol vtedy malý, mal 3 - 5 rokov (píšem rozmedzie veku, pretože sa to ťahalo niekoľko rokov). Preto ho nevypočúvali... Ale u psychológa hovoril - stále to otočili proti mne, že ho huckám. Nemám a nemala som dôvod, je mojím všetkým. Ak by som ho huckala proti otcovi, dosiahla by som tým pravý opak. Tak ako to dosiahol on ... A neskutočne by som mu tým ublížila. Ale absolútne nikto nikto ma nepočúval ... Prvýkrát som mala právničku - keď bolo úplné zverenie dieťaťa do starostlivosti - to bolo super, fakt súd na úrovni. Potom som si však nemohla dovoliť už právnika, a tak to aj dopadlo. Ako s handrou tam so mnou zametali :(
Autorka ani ja som nemala pravnika ani on. Ja som mala sudkynu a ona sa vedla mna postavila. Ale skusenosti mam take, ze velakrat ani neide o pravdu, ale o to, ako dobre sa pozna pravnik a sudca.
Nemas niekde v okoli bezplatnu pravnu poradnu?
Pripadne nejaku znamu na sude, ktora posunie tvoj spis nejakemu normalnemu sudcovi, ktory prihliada na potreby syna?!
Davaj si pozor aj na pravnikov, im sa to vyplati, ak musite co najviackrat ist, co najviac papierov musi poslat ... skus tu bezplatnu poradnu.
Ale osobne, nevypisuj, ked tam ides osobne beru to inak.
@midori123 ako dávala by som si pozor co píšem....zazila si niekedy rozvod a tahanice? Ak nie, tak ešte opatrnejšie by som sa vyjadrovala. Ja áno, deti behali po psychologoch jedna radosť. Ocko si vyžadoval dat na papier, že som ja manipulátor ka a bráni mu stretávania s jeho novou láskou a deťmi dohromady. Výsledok bol taky, že súdom určený psychológ, bola krava na N tuuu, mala mi tam tak plakala, že som tam viac nešla. Takže ďalší psychológ, všetko trvalo 2roky!!!!! Posledný psychológ bol super a zaver?! Deti sa musia stretávať s otcom, lebo ma na to právo, čo tam zažívajú a co nie, je každému u riti, je to ich otec a basta. Takže toľko k tomu matka roka. Keďže mňa to stalo polku života, toľko pterevanych dní a noví a toľko beznádeje, že až. Keďže to bol a teda aj je otec mojich detí, tak som viac nebojí ala povedala som dievčatám, že som urobila všetko, čo som mohla a keďže som sa chcela dožiť aj vyššieho veku, vzdala som to. Nakoniec sa to triasli, rokmi... Takže autorke by som radila, proste tie dni nevolá, neriešiť. Nezmení to, akurát syna rozcitlivie. Pokiaľ je to normálny otec, teda relatívne, tak si vlastne decko nebude ničiť. A pokiaľ ho dráždi iba telefonovanie, tak je to jasné, nebola a hotovo. Co sa dá robiť, ono to prejde.
@simca06022011 Ono ja sa bojím aj toho - aby zasa syn nepreháňal. Aj keď mu stále opakujem, že ja sa nehnevám ak sa pri otcovi cíti dobre, kľudne nech mi o tom rozpráva. Že práve naopak som veľmi šťastná ak viem, že je šťastný on. Ale proste sa naštve hneď, keď sa mu snažím vysvetliť že nie je zle sa cítiť dobre pri hociktorom rodičovi. Ale stále tvrdí, že je tam zle. A že tam nechce chodiť. No na druhej strane vidím, že si neuvedomuje úplne presne pojmy. Napríklad jeho spolužiak chodí k otcovi na týždeň a k mame na týždeň - tak mi povedal, že aj on by to chcel tak, že celý týždeň pri mne ( teraz je vždy 3 dni každý týždeň pri otcovi). Proste nepochopil, že potom je celý týždeň aj pri otcovi. A jeho otec ho manipuluje neskutočne. Prosil sa mi, aby mohol na Vianoce zostať doma - tak som mu vravela, že si to musí skúsiť vybaviť s otcom - lebo ja mu to darmo poviem, hneď povie, že je to môj výmysel, a že ja ho huckám.
Tak mu to povedal, a on bol ticho nepovedal mu na to nič, tak sa tešil, že môže. A nakoniec dva dni pred sviatkami ho zmanipuloval tak,že sa ho najprv opýtal, či vie aký je rozdiel medzi Štedrým dňom a 1. či 2. sviatkom vianočným, syn povedal že nie. Tak mu povedal, že veď na Vianoce (myslel 1. a 2.sviatok vianočný) budeš s maminou u mňa budeš len na Štedrý deň - a on si to neuvedomil, že štedrý deň sú predsa vianoce, tak s tým súhlasil. My proste nerozlišujeme doma Štedrý deň od 1. či 2. vianočného dňa, všeobecne tomu hovoríme Vianoce. Potom bol celý smutný, že on chcel byť doma keď sa rozbaľovali darčeky ... Takže áno bojím sa, aby som zasa z toho celého nevyšla, tak že ho chcem huckat alebo niečo
Tak s Vianocami... Véd snáď ste toho 25.12 rozbalovali u teba darčeky. A reálne to sú Vianoce. Takže by som sa snažila to odľahčiť. Ze málokto ma darčeky 2 dní po sebe atď.
A ďalšia vec. Otec je rovnako zodpovedný za dieťa ako aj matka. Ak je u neho a nedovolí mu telefonovať, tak s tým neurobíš nič, ako aj to, čo tam je, koľkokrát sa kúpe, či mu dá zmrzlinu, či čokoládu na večeru. Takže v tom neobstojíš. On si s ním v čase jeho styku môže ísť kde chce, robiť čo chce. Keď ho nevráti načas, vtedy môžeš riešiť. Kým ho nebije, netýra, nezamyká do izby a nehladuje, asi veľmi nepochodiš. Synovi vysvetliť, že keď je u otca, tak nemusí volať, stačí, že ti všetko porozpráva doma. Tak isto keď je u teba, nie si povinná oznamovať, čo robíte, kde ste a ani kontaktovať otca nemusí.
My máme neobmedzený styk, dcerin otec je teraz dlhodobo PN, dcéra sa mi už týždeň neozvala. Máme dohodu, že keď je u neho, on mi dá vedieť, keby sa niečo stalo, tak isto on mne bevypisuje, ani dcére, keď je tu. Keď ona chce, napíše mu sama, alebo tam zájde.
Priateľove deti zase majú striktne dané, kedy môžu, kedy nie, ani o minútu dlhšie. Nedajbože. Už oheň na streche. Čiže sú rodiny a rodiny a hlavne rodičia a rodičia. Len zabúdame, že najviac trpia deti.
Sadni si so synom a v rámci hry, keď bude kľud, opýtaj sa ho, čo sa mu u ocka páčilo, čo robili, kde boli, atď. Nie, že prečo tam nechce ísť. Ale skús z neho vytiahnuť to dobre. Uvidíš, možno ani nie je ex taký zlý, len sa obrnuje tým, lebo sa bojí, že mu ho vezmeš.
A k tým vianociam. My máme tiež tak. Priateľove deti sú u nás až 27.12 do 31.12. večeri máme až 27. aj darčeky. Aj moja dcéra si na to zvykla a tiež chodí , keď je jej otec doma 24.12 k nemu. Treba to odľahčiť, aj tebe sa bude ľahšie žiť. A syn bude spokojný. A otec si uvedomí, že nesúťažiš s ním, tak prestane aj on.
@maciatkolulu Nikdy nemáme vianoce bez neho. Ani len večeru. Vždy na neho počkáme, a máme štedrý večer až na ten prvý sviatok vianočný. Takže mne je šum a fuk jedno - kedy sa ja najem alebo rozbalíme darčeky. Lenže môjmu synovi to nevysvetlíš - to isté robil na narodeniny moje. Vychádzali mi cez týždeň, keď mal ísť presne k nemu - darmo som mu vysvetľovala, že proste aj tak nebudem mať tortu ani oslavu, že ju budem mať cez víkend keď bude doma. Aj tak chcel zostať doma a jemu je to jedno, aj tak chce byť doma. Keď ochorie, hneď prvé je to, že povie super, aspoň nemusím ísť k otcovi. Tak ja už neviem :( Ja sa mu to snažím vysvetliť normálne.
@tosomja Skúšala som ver mi ... Vždy sa to snažím obrátiť na srandu, že nech netára, nemôže tam byť stále zle.... nikdy mu nedávam najavo, že mu chcem otca vziať - dokonca mu niekedy povie krstným menom a nie oco - vždy ho upozorním, že je to jeho oco, nemá ho volať krstným menom. A stále hovorí dookola, že by chcel mať za otca môjho terajšieho manžela, lebo on sa mu venuje a zahrá sa s ním. Tak sa mu snažím vysvetliť že je dobre, že má môjho muža rád, ale že všetci máme len jedného otca a jednu mamu. A mne by sa tiež nepáčilo, ak by hovoril na nejakú inú tetu, že by ju chcel mať za mamu.
Proste si to jeho otec doserinkal u neho sám.
@tosomja Doteraz som mu dávala najavo, že nesúťažím. Ak bola situácia, že sa pýtal, či môže byť u neho dlhšie (napríklad ho mal doniesť ráno domov, ale chcel poobede a podobne) - nerozhodovala som za syna, dala som jemu (pred ex) možnosť výberu, nech si on vyberie čo chce. Ak chce zostať môže kľudne dlhšie. Ale proste zakazovať dieťaťu, aby napísal mame? Len preto, lebo on sám sa nikdy nezaujíma? Proste vidím, že ja sa darmo snažím - je dobre, keď na všetko prikývnem, už keď neprikývnem na niečo tak je oheň na streche a zasa cirkus.
Pozri, ty si poznáš ex, ty vieš nakoľko syna miluje, ťažko ti tu bude niekto písať. Ja len viem, že to je na hovno, aj pre dieťa a aj pre rodiča, úplne na hovno. Ale reálne ta poteším, má 9,bude to už len a len lepšie, počkaj, ešte sa môže stať, že ti v 15 zadre, že chce bývať u otca, aj takým som si prešla... Skoro som zosalela. Mediátor a neviem co, mala skoro 17 mladšia, kebyže nemám malého, sa zrutim. Vkuse niečo bolo, uu sú dospelé, všetko je ako ma byt. Všetko zlé sa skončí raz. Je to otec, tak nechaj ho, nech sa stará. Skus sa s malým porozprávať v kľude, že ako je to u tati a, čo pekne robili a tak. Možno cíti podvedome tvoju úzkosť, strach. A nechce, aby si bola nešťastná, možno si myslí že taburani, keď povie, že mu je tam fajn. Všetko je možné. Je to smutné, koľko detí toto prežíva, strašne smutne. A žiaľ, zanecháva to dôsledky, či chceme, či nie, či niekto povie, že nie, je to ok, je to normálne, dieťa sa cez to prenesie, nie, žiaľ nie. Teraz, keď sú baby dospelé, mi kadečo porozprávali a poviem ti, že si ešte aj teraz poplacem. Žiaľ. Na nič iné netlačí, iba na to, aby si rozmysleli s kým si založia rodinu.... Staršia, kloklopklop, už má babo a je to všetko super. Mladého som si ako správna svokra po oznámení, že bude babo, od chytila a povedala, že ak ublíži mojej dcére, alebo malému, tak uvidí, čo ešte nevidel, 🤣🤣🤣🤣, vyzerá, že pochopil a ja som ŠŤASTNÁ. A mladšia, ta sa ešte hľadá.... Tu to zasiahlo podľa mňa viac. Tým, že mala iba 13,ked sa mi narodil syn a zrazu bola v medzinrpeistore. Otec, no commnwt, mama mala babo... No smutne a žiaľ ten rozum človek získava časom. Mat tento rozum pred XY rokmi, joooj...
Zober dieťa k psychologické a kuratorke. Nech povie ako je to u otca a nech si ho kurátorka predvola