Budúcnosť a dieťa
Ahojte,
sme spolu s priateľom skoro 2 roky. Mam 30, on 29. Prosím nepotrebujem počuť moralizujuce reci ale radu od niekoho kto pochopí moju situáciu. Nikdy som nebola typ ženy, čo vyslovene túži po svadbe a deťoch. Keď som bola mladšia nezaoberala som sa myšlienkou na deti a čakala, že to časom príde samé. Ďalšou dôležitou vecou je, že od 15. trpim úzkostnou poruchou a panickým atakmi, ktore mi v dobe keď som s tým nevedela pracovať značne skomplikovala život, nedokončila som si vysokú školu a celkovo som dlho žila koli úzkosti polovičný život. Naučila som sa stym plnohodnotne žiť, sama zvládnuť a pochopiť príčiny mojich stavov,celkovo v tomto smere na sebe pracujem. No naplno zijem asi len posledné 4 roky, mam pocit že som veľa v mladosti zameškala koli svojim problémom. Chcem si urobiť externe vysoku skolu, začať znova šoférovať .. mat dlhšiu dobu dobre stabilne zamestnanie. Proste niečo dosiahnuť a žiť zivot.Môj priatel ale všetko toto už ma a začína rozmýšľať nad rodinou. Včera začal hovoriť že nechce mat deti v 35 a celkovo mi tie reci neboli príjemne, cítila som sa pod tlakom pretože ja v blízkej budúcnosti ešte deti nechcem. Ja vlastne celkovo som v takom rozpoložení, že by mi nevadilo ak by partner deti nechcel vobec ale som aj otvorená niekedy ich mat. Je to pekne niekomu dať nový zivot ale ešte to nechcem. Ako ste vedeli ze uz chcete rodinu? Sory potrebovala som to vypísať
Je úplne v poriadku ze deti nechces. Doba ľahká nie je aj pre ľudí bez detí a určite si deti nerob nasilu keď o tom nie si presvedčená, lebo budete trpieť všetci.
Ono asi bud chces alebo nechces?
Neviem ja som od “malicka” vzdy tuzila po rodine. Mena som mala vybrate skor nez muza 🙂
Toto chce len diskusiu s muzom. Co on na tvoje pocity? Co chces ty? Mozte teraz cestovat. Uzivat si spolocny cas. Ak mu to nevyhovuje a vase nazory su na toto rozdielne tak aby to casom aj tak neskoncilo rozchodom kvoli zbytocnym vycitkam a hadkam.
@lenotazka bud k priatelovi uprimna. On chce rodinu teraz, ty mozno neskor. Mozno sa rozhodne cakat a mozno si bude hladat niekoho kto ma na temu rodina rovnaky nazor ako on.
je úplne v poriadku ešte nevedieť alebo vôbec ak vôbec nechceš. plnohodnotný život môžeš žiť aj bez detí. Ale musí o tom vedieť tvoj partner, povedz mu svoje pocity, svoje myšlienky a ak to inak nejde tak sa rozísť lebo to nie je fér ani k jednému z vás
no, tu ine ako uprimny a otvoreny rozhovor nepomoze, nech aj partner vie, na com si, ake su tvoje pocity a ako to cele vnimas.
osobne mne v 30tke necele 2r boli kratko na to, aby som si s niekym zakladala rodinu, aj ked by to bol ten pravy. tiez som sa nikdy necitila na to, zeby som mala mat dieta/deti, bola som uplne ok aj s tym, ze by som ich nemala. casom sa to zmenilo, ale tiez to chcelo dozriet do toho bodu. a teda nevpadla som do toho, ze omg, teraz netuzim po nicom inom ako po dietati. prirodzene to vyplynulo zo vztahu a situacie.
je uplne v poriadku, ze si chces uzivat zivot a dobehnut zameskane, si mlada a mas zivot pred sebou. ak sa momentalne na deti necitis, bola by hlupost sa do toho nechat vmanipulovat, lebo to moze skoncit aj velmi zle- pre teba, vas vztah a v neposlednom rade pre dieta.
takze ak na to opat pride rec, sadnut si a vylozit karty na stol. ty v prvom rade musis byt stastna a vyrovnana, je to tvoj zivot a nikto iny nema pravo ti ho riadit.
Povedz mu to tak ako nám. Je úplne v poriadku ak deti chceš neskôr alebo aj nechceš vôbec. Úplne najhoršia vec akú kto môže urobiť je narobiť si deti lebo chcel ten druhý.
Presne ako pisu baby vyssie, toto vsetko co si sem napisala povedz svojmu priatelovi, ak je normalny, tak to proste pochopi, mozno netusi ako to vnutorne Ty vnimas, tak nacrtol temu deti, verim vsak, ze po tom, ako si to vydiskutujete, sa budete obaja citit lepsie, partner bude mat predstavu ako to Ty vnimas, Tebe opadne ten pocit tlaku. Najhorsie, co by si mohla urobit, je splodit dieta, ked sa na to necitis. Zle by to bolo nie len pre Teba, ale aj pre to dieta a v konecnom dosledku aj pre partnera. Materstvo nie je len o krasnych chvilkach, ale je to narocne obdobie plne zmien, preto sa na to treba citit a byt pripravena. Urcite este pockaj, posobis podla prispevku vyrovnane a velmi rozumne. Je obdivuhodne ako si sa naucila zit zivot so svojimi problemami (tiez sa to ucim, prechadzam niecim podobnym) a viem, ze to muselo byt narocne. Len tak dalej drzim Ti palce. Jedneho dna dospejes do stadia, kedy sa na zalozenie rodiny budes citit a bude to potom o to krajsie ❤
Ja to mam tiež podobne ako ty. Nikdy som po svadbe a deťoch neprahla. Teraz keď som vydatá tak nad deťmi začínam pomaly premýšľať ale stále tomu nechávam čas aby to bolo niečo čo naozaj chcem. Manželovi som povedala že ja budem tá ktorá dieťa vynosi, bude mať bolesti pri pôrode, možno aj zdravotne problémy potom, bude sa o dieťa musieť primárne starať, vypadne z pracovného tempa, bude bez príjmu a práve preto sa na to musím cítiť práve ja a mať hlavné slovo. Chápe to a rozhodnutie necháva na mňa. Popravde keby to bolo naopak a ja by som bola chlap a nemusela všetko okolo toho prežiť a niekto by mi porodil dieťa tak by som do toho kľudne už šla. Ono sa ľahko hovorí keď budú na sále otvárať a šiť niekoho iného a nie teba. A čo priateľ a svadba? Chcel by ísť aj do niečoho takého alebo hovorí len o dieťati?
To je pekne ze chce deti, ale bol by ochotny aj ist na matersku? Ci dokonca potom na rodicovsku? Alebo caka, ze ,,deti budu", co znamena, ze on sa bude pozerat a ty sa o vsetko postaras? Ste spolu dva roky, poznas ho uz dostatocne? Vies pri dietati minimalne este takych 20 rokov s nim budes musiet vychadzat a zhodnut sa vo vychove (ano aj keby ste sa rozisli). Si si tym ista?
@lenotazka
Bud uprimna k svojmu priatelovi a povedz mu ako veci vnimas. Uplne v pohode mas este 5-6 rokov cas a co je podstatne, potrebujes hlavne riesit samu seba.