Budem zlá matka?
Ahojte.
Mám 23 rokov, s priateľom sme spolu 4 roky no bábätko zatiaľ neplánujeme (chcem dokončit VŠ). Trápi ma však môj vzťah k deťom. Priateľ zbožňuje deti, otvorene hovorí že by časom bábo chcel, hrá sa s každým bábätkom, ktoré príde na návštevu, stráži susedom bábo keď si chcú oni oddýchnuť... Vidím na ňom že je vtedy štastný.
A ja? Nejako neviem ako sa pri deťoch správať, neviem ako ich zabaviť, ako sa s nimi hrať...
Rodičia ma opustili keď som bola dieťa, vyrastala som v rodine bez prejavovania lásky, bez vzoru matky, bez podpory či pochopenia. Doteraz mi je čudné že priateľ príde za mamou, dá jej pusu na líce, poďakuje, objíme ju, povie že ju má rád,... Ja som to v rodine nikdy nezažila. Budem kvôli tomu zlou matkou? Všade sa píše, hovorí, že vzory rodiny sa preberajú už v detstve z vlastnej rodiny... Dokážem niekedy vytvoriť dobrý vzor rodiny keď som ju ja nikdy nezažila? Dá sa "naučiť" byť matkou a ľúbiť rodinu? ☹
To je take smutne, ze toto musis riesit! Neboj, podla mna je materinska laska vrodena (mozno az na vynimky, s ktorymi si nanestastie ty mala do cinenia) a to je jedine podstatne. Ked budes svoje dieta milovat - co iste budes - ostatne sa naucis. Mozno ti to pojde trosku menej prirodzene, ako ludom, co to zazilli, ale tak zda sa, ze mas super priatela, ktory ti s tym pomoze. Neboj, bude to dobre, nenechaj, aby ti minulost kazila buducnost.
@nikiki29 Ale sa preto netráp. Nikto nevie aké to bude, až to bude. Buď rada, že on má k deťom pozitívny vzťah a aj že je taký aký je. Možno on bude ten láskavý tatko na hranie a Ty mamina prísna a vychovávajúca. Máte predpoklad k rovnováhe a t.j. všetko je tak ako má byť. Všetko je OK.
Moja babka bola sirota,vychovávali ju sestričky,co vtedy bola dobrá jedna sestra z piatich..babka sa mi tiež priznala,ze netušila ked sa vydávala ako funguje rodina,ako prejaviť lásku..a nebolo lepšej mamy a babky a prababky než bola ona..moj otec takisto nebol vychovávaný nejak láskyplne,ale nás vychovával s bratom úplne inak..a ďalšia vec,aj ja som bola typ,ze ked mu dali cudzie dieta,tak som znervóznela a nevedela co s ním..tiež som rozmýšľala,ako bude..a je to úplne prirodzene,ze svoje deti ľúbiš..
Nebudes automaticky "zla" matka. Nebude to jednoduche. Mozno ti pomozu hormony, ale najma potrebujes pracovat na sebe.
Minule mi prisiel takyto email zo stranky AHA!Parenting, ktoru mozem iba odporucat:
How to Give Unconditional Love
When You Didn't Get It Yourself
"The key is unconditional kindness to all life, including one’s own, which we refer to as compassion." –David R. Hawkins
Photo: Ana June CreativeAll parents know that children need unconditional love to thrive. But how can we give our children something many of us haven't really experienced?
The answer is that each of us CAN experience unconditional love -- by giving it to ourselves. We can do this by deciding that no matter what, we will love ourselves -- imperfections and all. When we miss the mark of our own standards -- as we all do, quite often -- we can choose to give ourselves a compassionate hug, and resolve to give ourselves better support so that we can keep moving in the right direction.
We become so secure in our ok-ness that we're more emotionally generous. Anger and defensiveness begin to melt away. That lens of love softens our judgment of ourselves, which in turn makes us more loving. We're happier people -- and more peaceful parents.
Here's how to take the next steps along that path.
1. Commit to radical self-compassion.
Think of this as parenting yourself in a loving way through all the trials and tribulations of life. As Anne Lamott says,
"Take yourself through the day as you would your most beloved mental-patient relative, with great humor and lots of small treats."
Why radical self-compassion? That's the unconditional in "unconditional" love, which means loving yourself deeply regardless of your flaws and mistakes. It's easy to approve of perfection, but humans are never perfect, so you're bound to make mistakes. Love yourself anyway! That's the only way you'll be able to love your child unconditionally. Did you just snap at your child? Take a deep breath and soothe yourself; then you'll be better able to repair things with your child.
2. Make repair and connection a way of life.
Researchers agree that we need seven positive interactions to every negative interaction to keep a relationship in good shape. When your child hurts her sister’s feelings, you help her find a way to make up, to repair the rift she’s created in the relationship. (To find out more about how to do this, please get your hands on my new book, Peaceful Parent, Happy Siblings: How to Stop the Fighting and Raise Friends for Life.)
So when you inadvertently have a negative interaction with your child, you do a variation of this: Offer your child a heartfelt apology, find a way to reconnect and repair, and create some positive interactions. This not only repairs your relationship with your child; it repairs your own self-love. By creating positive interactions with your child now, you’re healing whatever you wish you hadn’t done or said in the past – so you automatically stop beating yourself up about your past mistakes.
Worried that you're letting yourself off the hook too easily? Compassion -- whether it comes from inside or outside -- gradually moves humans from a state of being "self-centered" to a state of being "centered in self." Researchers say this deep self-love is the opposite of selfishness. It helps you become more patient and kind, so you're more able to be the person you want to be, more often.
3. Experiment with a mantra to retrain your mind.
When you change your thoughts, your feelings become more forgiving, and more loving. Use your mantra as often as possible, so it's more likely to pop into your mind when you're under stress. Some of my favorites:
I am more than enough.
She's acting like a kid because she is a kid.
This is not an emergency. No one's dying. This will be ok.
I'm the role model for my kids.
I'm the grown-up.
Whatever happens, I can handle it.
My kids will be ok. They need me, not a perfect mother.
He's acting like this because he needs my love and guidance.
If I remember this in a year, I'll be laughing about it.
Kids need love. Especially when they least deserve it.
I breathe in love. I breathe out love.
4. Meditate.
One of the many benefits of meditation is that it creates unconditional friendliness toward the self. You could also think of this as unconditional love for yourself. Research shows that even ten minutes of meditation every day makes a huge difference in your ability to stay calm. That's because it actually changes your brain -- for the better, and permanently! Why not try it? (I know, because you're a parent and you don't have ten minutes. Maybe try letting the kids listen to an audio book (which is good for them!) while you listen to a meditation audio?
5. Give yourself the support you need: When you lose it, find a way to use it.
Parenting is really, truly, the hardest thing any of us will ever do, because it requires us to grow. So we all need to give ourselves support if we want to parent well. Instead of berating yourself when you make a mistake, resolve to learn from it. Ok, so you lost it and screamed at your child. Stop beating yourself up. Calm yourself down. Apologize (and resist the urge to make it your child's fault.)
Now, how can you make this a less-frequent occurrence? Start bedtime earlier? Give yourself five minutes with a cup of herb tea before you start the bedtime routine? Post a schedule to make evenings run more smoothly? Have a rambunctious play session every day before dinner, so the rest of the evening feels calmer and more connected? Commit to spending "special time" with each child every day, so they aren't running on empty? Commit to exercising or meditating, even for 15 minutes a day? Just do it.
Hard? Yes. You're creating love out of nothing. Transforming dross into gold. Learning to love yourself is the hardest work there is.
But you're worth it.
And so is your child.
Choose love! (For yourself, too!)
Dr. Laura
Velmi obsirna a zlozita otazka......na ktoru by ti vedel urcite odpovedat psycholog. Prip.nasmerovat. Ale na to musi poznat teba a okolnosti. Kedysi navsteva u psychologa bola viacmenej raritou a bola skor na hanbu ako na osoh. Z vlastnej skusenosti ti Ale mozem povedat, ze urcite deficity zazivat budes. Otazne je, ci si ich budes vedoma a budes sa snazit na sebe pracovat. Niekto k tomu potrebuje podporu okolia, svojej rodiny, manzela, niekto sa s tym vysporiada aj sam, niekto sa s tym nevysporiada nikdy. Z vlastnej skusenosti : do 30.r som na dieta anilen nepomyslela. Mala som ciele, ktore som si velmi dokazala presadit...Ale dieta som v kutiku duse vzdy chcela. Milujem ho nadovsetko a budem pri nom stat najlepsie ako sa len bude dat. A o akom deficite som to pisala....? Obraz kompletnej rodiny nebol pre mna dolezity. Ale som si toho vedoma...no nedokazem to uz napravit. A nedokazem sa k tomu ani Nijak inak postavit. Chlap ako taky je pre mna nepodstatny. Aj ked tak velmi dolezity pre zdravy vyvin dietata. Nebol proste vzor. No mna to upevnilo v presvedceni, ze chcem byt dobrou a milujucou matkou, ktora sa neboji svoje dieta pritulit, pohladkat, pobozkat...je jedinecny, umrela by som pre neho.
budeš skvela matka,pretože dieťa bude tvoje,tvoj obraz u nas neexistovalo pohladenie,laska,pochvala nič v puberte som mala velke problemy so svojou osobnostou,od 10r som bola pestunka svojich braatov nemala som pubertu ,moja mama vyrastala v decaku pre nu laska bola dat jesť,obliecť nič viac,sama bola neštatsná že lasku nedokazala najsť a mala smolu na chlapov a ja som tak velmi potrebovala pomaznať,pomojkať,pocuť že som šikovná a výnimočná ale nič z toho sa nedialo stale nadavky a to aka som neschopná toto všetko ako lasku uznanie to čo mne mamam nedala dávam dcére a tá odozva je neuveritelná ked dieťa samé dojde a obíjme ta povie maminka ja ta milujem tak že ta rozpučím,to že vidíš že bez teba ani na krok ak niečo hned beží maminka pre niekoho je to akože rozmaznanosť pre druhého dokaz lásky.takže naozaj sa neboj 🙂ked uvidíš ako velmi si potrebná doležitá pre svoje dieťa samo to príde.budu chvile kedy budeš na prášky ale to má každá matka.
@kiristinka1 presne aj moj otec, ten lasku od matky nezazil, otec mu skoro umrel a namiesto zazemia, lasky, citov sa od matky dockal buchnatov a ladu. a skor ho pouzivala ako otroka. ale ako otec a dedo je famozny. najlepsi 🙂
Cudzie deti ľúbiť nemusíš, ale svoje budeš, neboj! 🙂
Deti a prdy znesie človek iba svoje..... 😀 😀 😀 😀
@bonaqa2013
No neviem, niekedy som si neni ista ani jednym ani druhym 😀
Ale inak super hlaska 😀
@ichbinich to nie je z mojej hlavy, mne to rozpráva syn.... 🙂
@bonaqa2013 Tak toto bol príspevok za sto bodov. :D Musím to niekomu povedať. 😀 😀 😀
@kiristinka1 @nibiru Je krásne vidieť a zažiť že ľudia ktorí toľko lásky nedostávali ju dokázali dať svojim deťom, vnúčatám... Veľmi dúfam že aj ja budem raz tá super mama či babka ktorá dokáže ľúbiť. Máte obe šťastie že ste mohli mať skvelú rodinu napriek všetkému...
@ichbinich Páči sa mi ten mail z AHA! Vyhľadám si ich stránky...
Niekedy je najlepší liek počuť, že sa to dá, že na to všetko nebudem sama...
Terapia je pre mňa posledná možnosť... Nie pre to že by som sa hanbila niekam ísť, ale skôr preto že som citlivá na psychológov. K jednej som v minulosti chodila, všetko bolo super kým ma nemusela preradiť ku svojej kolegyni, ktorá mi bola taká nesympatická že po prvom sedení som už viac neprišla. Budem hľadať pomoc... Ale až vtedy keď bude bábo na ceste a aj tak budem vidieť že moje pocity sú stále na bode mrazu.
@bonaqa2013 😀 fakt super hláška 😀 syn musí robiť radosť 😉
@nibiru láska = dať jesť a obliecť je pre mňa nič. Bohužiaľ takúto "lásku" mi dáva babka, ktorá proste neznáša cely svet podľa mňa. Ešte sa urazí keď jej poviem že to nie je to čo potrebujem. Lebo je milión krát lepšie objať niekoho ako položiť mu bez slova na stôl pár EUR a tváriť sa že je všetko v pohode...
Babka neznáša priateľa, mňa "ľúbi" len na oko... Neschopná som bola cely život, žiadna pochvala, povzbudenie...
Smutný život celkom ☹
Tazko povedat ale myslim si ak sama dospejes k tuzbe po vlastnom dietati nie preto ze na teba tlaci okolie alebo ze sa stala nehoda tak urobis max.pre svoje dieta...
@sense okolie (moja rodina) na mňa tlači jedine v tom štýle, že sa mám s priateľom rozísť... Neznášajú ho, ani ku nám nikdy nechodí... Ale mne to v atmosfére aká je stále doma vôbec nechýba 😒
Dúfam že to moje srdce zapracuje keď príde čas... Teraz som z toho fakt smutná, dať dieťaťu to, čo som mala ja je posledná vec čo by som chcela... ☹
Vidis...si citliva na psychologov. Pritom ta prva ti vyhovovala. Znamena to, ze si jej doverovala a dokazala si s nou otvorene o tvojom probleme hovorit. Znamena to, ze tvoj Problem Este stale pretrvava, pretoze sa nedokazes odosobnit, coz nie je lahke. Vies, ja som sa dlho nevedela odosobnit...az kym som tuto temu uplne neuzavrela. Boli to vycitky, hnev, bolest, vsetko zmes zmiesanych pocitov, Co ma velmi zatazovalo. Uzavrela som to tym, ze "asi inak nevedeli" Matka ma nechala otcovi, ked som mala len 2.roky. Odvtedy som mala klud. Ten moj, vnutorny. Nevracaj sa do minulosti. O babku sa postaraj, je to tvoja povinnost, tak ako to urobila ona, aj ked nie dokonale. Lebo ano, laska= obetavost, podpora, laskavost, citlive zaobchadzanie, zvlast v tvojom pripade. Vsetko preboli, neboj. Si sikulka, robis si VS, to znamena, ze vyhliadky mas. Si zodpovedna, lebo uvazujes najprv o dokonceni. A si si vedoma toho, ze ako matka by si mohla aj zlyhat. Je to velky krok k uspechu. To, Co ty si u teba povazovala za negativne, ty to urcite budes robit lepsie. Pevne tomu verim !!!!
@nikiki29
Pozri, ty si dospela, samostatna osoba. Tvoja rodina, ktora je rodinou iba navonok, ti do tvojho zivota nema co kecat. Ak si s tvojim priatelom stastna, tak nie je co riesit. Riesit asi bude treba tvoje rodinne vztahy, mozno s profesionalnou pomocou, mozno radikalne - prerusenim vsetkych vztahov. Na to vseobecna rada neexistuje.
Ale ak budes presvedcena o tom, ze budes dobrou matkou, ze budes na sebe pracovat, tak nou aj budes.
Pracovat na sebe musim aj ja, a to som mala statsne detstvo, vzdy som vedela, ze chcem deti a vzdy som mama deti rada. Napriek tomu tiez niekedy potrebujem rady z tej stranky a pracovat na sebe.
Ty uz mas prvy krok za sebou - rozmyslas nad tym, hladas riesenie.
Vsetko dobre!
@charlie1980 z rodiny mi je najbližší človek babka napriek tomu všetkému. Nie som na ňu nahnevaná ani nič... Len mi chýba láska, rodina, pohladenie, pochopenie... Cely život mi to chýbalo. Vždy som rozmýšľala či by som bola lepší človek keby ma dajú na adopciu do kompletnej rodiny.
Otec odišiel keď som mala 1 rok, mama začala cestovať keď som mala 4 roky. Od vtedy ma mala babka. Naivne som dúfala že mama sa raz vráti... Keď som mala 11 odišla navždy. Ten pocit proste vo mne zostane asi navždy ☹ Najhoršie je, keď vidím ako si ona užíva život s inou rodinou a na mňa zabudla. Niekdy by mi bolo lepšie bez sociálnych sietí 😀
Ale ďakujem charlie za všetky pozitívne slová... Dúfam že budeš mat pravdu a ja budem lepší človek, lepšia mama...
@nikiki29 nie, nebudes zla matka. ja som na tom rovnako ako ty /bohuzial/, a /myslim/, ze som dobra mama. vies preco? lebo chcem dat synovi tu lasku, co som ja nedostala. lebo tak velmi som tuzila po "ozastnej" mame, ktora objime, vypocuje, da pusku, pohladka. nic z toho som nemala a vsetko toto davam ja jemu. lebo viem, ake je zle bez toho.
@nikiki29 pozri ja som do 29r. tvrdila ze nikdy ziadne vlastne dieta a to som cudzie deti mala Rada ale asi tak na hodku dve pokocikovat alebo sa pohrat a potom pekne odovzdat rodicom...a potom to nejako prisli...nevravim ze som dokonala matka a ze mi moje dieta "nikdy nelezie na nervy" a vsetko je super uzasne , nie nie je ale okrem toho ze niekedy je to tazke a zlozite je to uzasne dieta ...a milujem ho najviac na svete, obcas si sice spomeniem ze aky som mala "bezstarostny" zivot, nemusela som brat na "nikoho nikdy" ohlad ale poviem ti nemenila by som .... ale napriek tomu je to uzasny pocit, zvlast ked mas to dieta s clovekom kt. nadovsetko milujes a mozes sa na neho spolahnut...
a dalsie vec je to ze tvoja matka Bola taka neznamena ze aj ty budes taka...velakrat (nie sice vzdy) sa snazime byt a vychovavat inak ako nas rodicia zvlast ak nam nieco na ich vychove vadilo, ci zu boli prilis prisny, ci pouzivali fyzicke tresty, alebo detom nedavali dostatok pozornosti, ...vidim to aj na sebe....
a ver mi pre svoje dieta (ak sa raz pren rozhodnes) budes min. do puberty ta najlepsia Mama na svete...
@nikki29 Az sa mi skotulala slzicka....viem, uplne to nepreboli nikdy. V kutiku duse zostane nieco nenaplnene, zranene...na druhej strane...vies, to uvidis, ked budes mat vlastne deti...nikdy tak nebudes milovat ine dieta ako to svoje vlastne, ked si ho pritulis, pohladkas, ked bude plakat ako ta to bude trapit. Preto, mozno ani tvoja babka "nevedela inak" a je to to maximum, Co dokaze zo seba dat...ver tomu, ak by si bola v inej kompletnej rodine, mozno by si uvazovala nad tym, Preco nemozes byt u vlastnych a tuzila by si spoznat svoju ozajstnu rodinu. Hlavne v puberte sa to komplikuje...asi netreba rozmyslat nad tym, Co by bolo, keby....treba rozmyslat nad tym, Co je....byt cielavedoma (Co aj si), najst si nejaku spriaznenu dusu, ktorej doverujes (buduci manzel, kamaratka, psychologicka), neotvarat minulost...pozerat sa dopredu a chranit si to tvoje "stastie"
@nikiki29 Určite to nie je jednoduchá situácia, ale ako píšeš, tvoj manžel má zrejme dobrý vzor rodiny z domu a z toho sa teš, rozprávajte sa spolu o tom. Môže ti veľmi pomôcť a aj ked si nemala detstvo aké by si si želala, tak láska je nákazlivá, tak ako ti je príjemné ked ťa tvoj partner objíma, bozkáva, prejavuje pozorvnosť a robí to aj so svojou mamou, tak to dokážeš aj ty. Už len to že si to uvedomuješ znamená že chceš byť iná ako tvoji rodičia. Určite to zvládnes - materinský cit je veľmi veľmi silný - ked drobčeka uvidíš bude to láska na prvá pohľad a láska na celý život. Uvidíš že to zvládneš a budeš super mamička
@nikiki29 Od malička žijem v tom, že som vyrástla v normálnej, milujúcej a funkčnej rodine. Tak sa to javí aj všetkým ostatným. A to aj napriek tomu, že to v čom vyrastal môj otec sa rozhodne normálnou milujúcou rodinou nazvať nedá. Obaja rodičia čistí egocentrici. Deti mali omylom. Neľúbili ich, hladkanie, šteklenie a pusinky sú podľa mojej babky hriech, dokonca aj keď sú orientované na vlastné deti. Dedo už zomrel, s tým som sa veľmi nevidela (rozviedli sa a on sa odsťahoval na druhý koniec sveta), ale mala som "tú česť" vidieť ho v akcii. Babka stále žije, ale ja som na ňu stále nahnevaná, za to ako sa správala k svojim deťom. Keď mi tety rozprávajú svoje zážitky z detstva, ostáva mi rozum stáť. Dnes by prišla sociálka. Babka je expert na psychické týranie. Napriek tomu sme ja aj môj brat ako deti syna takejto "matky" mali normálne a šťastné detstvo, otec sa s nami bláznil, nosil nás na pleciach a podobné veci, čo normálne robia otcovia. Bol síce prísny, ale bol to taký normálne prísny otec. Cudzie deti síce veľmi v láske, podobne ako ty, nemal, ale my sme boli niečo iné. My sme boli jeho. Otcom sa stal ako 25 ročný. To, že si vyrastala v neláskavom prostredí ťa nemusí definovať. Si si toho vedomá, premýšľaš o tom a to je prvý krok.
@nikiki29 ano rodinne vzory sa preberaju.
ALE - kazdy clovek je samostatnou osobnostou.
na niekoho prave negativne rodinne vzory posobia tak, ze robi v dospelosti presny opak - takze nakoniec - ak sa sama rozhodnes - mozes byt neskutocne milujucou a pusinkujucou mamou.
je to len na tebe!
@knossos @sense ja dúfam že budete mať obe pravdu a ono sa to samo vyvinie a bude to tak, ako by malo byť v normálnej rodine.
@stepanka274 priateľ má skvelú rodinu, usporiadanú, šťastnú... Takú ako by som si aj ja predstavovala. On mi veľmi pomáha, aspoň teda s tými vecami čo sa dá... Naučil ma na spoločný nedelný obed, rozbaľovali darčekov na štedrý deň, objatia aj na verejnosti,... Okrem toho by mi určite zniesol aj modré z neba 😅
Len je to pre mna teraz tažké predstaviť si či to vôbec môže byť lepšie s detičkami. Ale asi budem musieť proste dúfať že sa to dá naučiť 😔
Odporucam uz teraz zacat terapiu, najst si dobreho terapeuta, poriesit tie traumy z detstva, ono sa to casom aj tak vyplavi, takze cim skor, tym lepsie. Da sa s tym pracovat a pomoze to. Drzim palce.