Bojím sa sklamania

Ahojte, dievčatá. Mám dosť veľký problém, ktorý si na sebe v poslednom čase všímam. Som veľmi dôverčivá, rýchlo sa naviažem na človeka, či je to partner alebo kamarát/ka. Hľadám v človeku iba to dobré a nikdy by ma nenapadlo mať sa viac na pozore, či ide o stretnutia z internetu alebo uveriť tomu, čo ten druhý hovorí. Mám rada ľudí, rada sa rozprávam a potrebujem okolo seba priateľov. No stalo sa mi viackrát, že som ostala sklamaná. Teraz v dospelosti nachádzam aj nové priateľstvá, no bojím sa, že nevydržia, bojím sa sklamania, že sa naviažem, úplne tomu druhému otvorím, a že to ten druhý iba zneužije alebo ma po čase už nebude potrebovať. Ja žijem spomienkami a zážitkami, mám rada spoločnosť, a preto neviem, čo s týmto mojím problémom robiť. Ako keby som k sebe hľadala ideálnu kamarátku alebo ideálneho partnera s ktorým si sadneme. Veľakrát to aj tak je, že s tým človekom si veľmi rozumiem, no predsa sa bojím o budúcnosť nášho vzťahu, preto veľakrát aj prestávam komunikovať a prestávam sa snažiť ďalej rozvíjať vzťah, lebo každým dňom mám s tým človekom nejaký pekný zážitok, pekné slovo, ktoré ma teší veľmi dlhé obdobie. Máte to aj vy tak? Alebo ako sa až tak nenaviazať na toho druhého? Mám 26 rokov tak neviem, či je to vekom a možno zrelšie ženy to vnímajú úplne inak alebo či je to povahou. Niekedy si pripadám, že asi nie som normálna a na svoj vek by som sa mala správať úplne inak. Ďakujem vám veľmi pekne.