Blízky príbuzný s Alzheimerovou chorobou
Ahojte , chcem sa len podeliť o rady a skúsenosti , trpel niekto z vašej blízkej rodiny na alzheimerovu chorobu ? Mama ma 67 rokov a už asi rok zabúda hlavne nové veci , prestala sa o seba starať , je apaticka, spomalená , nemá záujem o nic . Boli sme u lekára a ten vravel ze to vyzerá na počiatočné štádium Alzheimerovej choroby a dal jej nejaký liek yasnal. Na čo sa mame pripraviť ? Progreduje to rýchlo, či je to individuálne ? Zatiaľ je sebestačná , no bojim sa čo bude neskôr , keďže všetci sme pracujúci a neviem kto sa o ňu postará, býva sama. Ďakujem
Akože byt na tvojom mieste začína hľadať nejakú asistentku opatrovateľku aspoň na pár hodín denne
Progres býva dosť rýchly
Minimálne si zistite možnosti celodennej starostlivosti. Starej máme sa to ťahalo dlho, možno 10 rokov. Začalo to zabúdaním, prešlo to do toho že bola ľahko ovplyvniteľná (rôzny podomový obchodníci jej všeličo popredavali) čiže v istom bode je namieste aj právne obmedzenie spôsobilosti aby si nenabrali pôžičky. Prešlo to do blúdenia ( vyšla von a stratila sa hoci len pre dom) a agresivity. Posledné dva roky už to bola celodenná starostlivosť a posledný rok leziaci pacient čo nikoho nespoznával.
U našej babky bol progres teda velmi rýchly..bola dlho v takomto štádiu že zabúdala atd ale bola funkčná dokonca este pracovala,šoférovala a realne zo dna na den bum a uplne iný človek.Sama urcite byt nemohla ani náhodou
pridavam sa, babka byvajuca vedla mojich rodicov mala alzheimera aj s demenciou. Brana musela byt zamknuta lebo by zdrhla, dokazala zapatrošit dochodok skor ako postarka odišla a potom obvinovala opatrovatelku ze jej ho ukradla. Fungovala zial aj v noci, dokazala poroznasat a poroztierat hovna kde sa jej podarilo. Mamina moja z nej bola na prasky. Odporucam zacat vybavovat papiere o odkazanosti, nam to trvalo pol roka a potom hladat zariadenie. Je to dlha cesta....
@katkaseiner presne ako keby si písala o mojej babke, keď sme zamkli dvere šla by von oknom. Celé noci blúdila po dome. Raz ju krstná našla 1km za dedinou na.,, prechádzke,, o to si mama iba podriemala. Budete to mať bohužiaľ ešte ťažké
@katica06 ja by som toto nedala. Ta babka (otcova mama) uz nezije, ta do domova nesla. Mamina mama je teraz 2 roky v domove, ale ta ma kombo parkinson, alzheimer, demencia 😔 . Mamina dochovala svokru, vyse roka chodila po robote plus vikendy s babkou a teraz sa cca rok a pol dava dokopy u psychologičky
@katkaseiner aj moja mama to mala veľmi ťažké, keď už nevládala dala žiadosť do domova ale hodne dlho sa tam čakalo(alebo chceli dar bokom), do iného mimo okres nechcela. Žial kým o niekoľko mesiacov prišiel rad na babku, tak sa jej stav natoľko zhoršil že na oddelenie ,,chodiacich ,, ju nezobrali na druhé oddelenie kde boli starčekovia s ťažkými diagnózami bol ešte dlhší rad. Do luxusnejšieho zariadenia by ju aj brali ale tam zas bol vysoký doplatok čo by mama sama nevládala platiť, lebo vtedy ešte musela platiť školu internát aj nám
@katica06 my sme cakali takmer pol roka na Nove Zamky, dodnes sme sa nedockali tak som obvolala všetko v okrese NZ. Takmer odvsadial odpoved ...mame plno...az na Hurbanovo...skoro som im zlozila telefon ze som nečakala kladnu odpoved.
Pripravte sa na to, že sa to môže zhoršovať. Svokrova mama ma alzhaimera. Bohužiaľ je to choroba, kde sa mení charakter človeka. Mozog odumiera a potom sa úplne inak za ne človek správať. Tiež to začalo zabudlivostou, potom nevedela čítať, spočítavať, neskôr nevedela pochopiť čas, dní v týždni, nepamätala si keď vyšla von, kde je. Momentlane sa už neoriwmtuje ani v dome a nepamätá si, či bola na WC, alebo nie.... Žiaľ väčšinou je to spojené s vyššou agresivitou a nespavosťou. Odporúčam vám nájsť dobrého psychiatra pre ňu. Nám pomohla až moja kamarátka, ktorá jej predpísala lieky a aspoň agresivne stavy sa zmiernili a môže spať. Ale trvalo to chvíľu, kým sa nastavila správna liečba ... Je to náročné a ťažké, veľmi pomôže aj pomoc, ktorá s pacientom na pár hodín pocvici a odbremení trochu vás. 🙂
No, nemusí to mať až taký strašne ťažký priebeh.
Naša mamina nemala prejavy agresie, zabudla síce na celý svoj život, pamätala si len svoje detstvo. Nepamätala si ani mená svojich detí, vnúčeniec, pamätala si len dve najmladšie vnúčence. Ale vedela, že sme blízki ľudia, len nevedela pomenovať, kto sme. Po dlhšom čase sme odpozorovali, že keď mala vyváženú stravu + lekárovi sa podarilo lepšie nastaviť lieky, tak sa jej stav lepšil, trochu aj pamäť. Tešila sa, keď sme ju brávali na prechádzky, chodili sme viac-menej stále na rovnaké miesta, cítila sa dobre, keď to tam spoznávala. Dokonca mávala obdobia, že nás spoznala aj po mene.
Museli sme ju umiestniť do DSS, ale striedali sme sa v návštevách, aby aspoň 4x týždenne tam niekto bol. Bolo to ťažké, ale veľmi mi chýba. Držím Vám palce.
Nechcem ťa strašiť, ale mali sme doma svokru s Alzheimerom. Už nemohla byť sama. A potom sme ju už ani my nezvládali, a to bol muž s ňou doma.