Bipolárna porucha
Ahojte 🙂
So svojim priateľom som chodila rok. Všetko bolo krásne boli sme si istí, že sme našli svoje chýbajúce polovičky, plánovali sme si spoločnú budúcnosť, deti svadbu.. Najkrajšie na tom bolo, že on sám aj jeho rodina mi vraveli, že v živote to so žiadnym dievčaťom nemyslel tak vážne, bál sa slova svadba a so žiadnou ženou nikdy nechcel rodinu.. Až som prišla ja.. Po pol roku vzťahu sa začal správať zvláštne, ale brala som ho takého aký je.. až to vyústilo do ,,šialenstva´´ a museli ho hospitalizovať na psychiatrii. Vtedy som sa zblížila aj s jeho rodičmi a dozvedela som sa, že už v minulosti mal psychické problémy ale bál sa mi to povedať, stále to odkladal, aby ma neodplašil.. Po príchode z nemocnice som sa k nim nasťahovala.. Vtedy trpel depresiami a z chlapa, ktorý sa o mňa krásne staral sa zrazu stal chlap, ktorý len ležal na gauči, o všetko stratil záujem.. Musím dodať, že nikdy na mňa za ten čas nedal dopustiť, stále som bola jeho láska aj keď to nedokázal prežívať tak naplno nikdy mi zámerne neubližoval... Ja som to už ale prestala zvládať, rozšila som sa s ním po roku vzťahu.. Zdalo sa mi to ako najlepšie riešenie, on potreboval svoj priestor a ja tiež.. občas mi zavolal ako sa mám a hlavne chcel vedieť, či som si nikoho nenašla.. stále čakal na čas, keby mu bude lepšie a bude mi môcť dať to, čo predtým... stretli sme sa po 5tich mesiacoch úplného odlúčenia, bolo mi s ním krásne, ako predtým.. Vždy sme sa mali o čom rozprávať, cítila som sa pri ňom uvoľnene, krásne a sama sebou.. Nikdy som sa pri nikom necítila taká milovaná ako pri ňom (ako aj teraz aj predtým).. On stále chce, aby sme boli spolu ale ja mám v sebe strašný strach.. Začali sme sa stretávať intenzívnejšie, ale nedokážem myslieť na budúcnosť..
On dodržiava liečbu, prestal úplne piť alkohol, z práce ide rovno domov a potom pracuje doma v záhradke.. Verí tomu, že sa vylieči a že budeme spolu šťastní..
Chcem tomu veriť aj ja..
Prosím je tu nejaká žienka, ktorá ma muža s touto diagnózou? Dá sa s ním normálne fungovať, mať rodinu, keď sa chce liečiť?
@nezabudka11 Smutné a krásne zároveň.
Nikdy nebude celkom zdravý. Budú dlhé dobré obdobia, ktoré poznamenajú aj tie horšie. Tu je doslova namieste uvažovať z tvojej strany o obetavosti, ktorú buď si schopná mu dať, alebo nie.
Tak ako rodiť zostáva navždy po boku svojho chorého dieťaťa, tak by si stála pri ňom aj ty. Alebo nie.
Ja si myslím, že je to možné liečiť a obmedziť tieto stavy do takej miery aby sa dal viesť plnohodnotný život.
No jednoznačne sa o to nevie postarať konvenčná medicína, ktorej jediné riešenie je balansovať človeka serotonínovými dávkami a antidepresívami na ktorých ostáva závyslý a doslova otrokom momentálnej hladiny hormónov.
Pred tým, než sa na niečím takým hodí flinta do žita, skúsila by som pogoogliť nejaké alternatívne možnosti liečby a terapie...niečo ako je teória RUŠ, alebo biorezonancia a nejaké naturopatické metódy. Nechcem tu robiť nejakú šarlatánsku reklamu, ale počula som že už to viacerým ľuďom dokázalo pomôcť. Akurát k tomu treba veľkú dávku sebazaprenia.
@nezabudka11 *rodič, nie rodiť 🙂
@nezabudka11 mám v blízkom okolí dva prípady, oba nedokázali existovať vo vzťahu. v oboch vzťahoch sú aj deti, ktoré chorobou rodiča žiaľ veľmi trpia. vidím čo to všetko obnáša a myslím že buď rada že ste sa rozišli... celý život budeš ako na hojdačke, doslova.
@nezabudka11 tieto ochorenia sú dedičné.
@nezabudka11 su dobre a zle obdobia... mam znamu a viem ako funguje/nefunguje. Vztah a rodinu by som si s takymto clovekom nezakladala a zisla z kratsej cesty.
Tieto poruchy sa vyliečiť nedajú, navždy to bude v ňom a ked to takto prepuklo v stave zamilovanosti, čo bude potom, ked prídu reálne problémy. Nikdy sa nebudeš môcť oňho naozaj oprieť a budeš trpnúť celý život, kedy zas upadne do depresie.
Teraz Ťa možno láka tá predstava, že TY si tá jediná vyvolená, ktorá mu môže pomôcť, ale predstav si toto žiť 40 rokov. Nehovoriac o tom, čo deti.......Je mi ho veľmi ľúto, ale ako partnera nie.
@nezabudka11 pozri, dole ružové okuliare a pozri sa na to realne. Tvoj priatel je chorý. Tak ako má niekto cukrovku, iný má neviem astmu, tretí má Crohnovu chorobu tak tvoj priatel ma manio depresívnu psychozu. Je to celozivotné a kludne aj invalidizujuce ochorenie ak by sa neliečil.Na tvojom mieste by som si niečo o tom naštudovala. To samozrejme neznamená, ze takýto človek nevie milovat, nevie pomáhat a byt uzitočný pre spoločnost atd...ale je tu velké ALE. A to ze musis ratať s tým či chceš alebo nie, ze sa mu ochorenie moze vratit, ze zase sa zopakuje obdobie depresie kedy bude nepouzitelný lezat na gauči. Skratka budu dobré a budu zlé obdobia...Cize ak s nim chceš byt, musis ho prijat aj s jeho chorobou. Ty budeš tá, na ktorej pleciach bude chod domacnosti, deti...a mozno aj financie ked koli depresii alebo mánii nebude moct pracovat. Kto vie čo život prinesie? Je uz len na tebe či si ochotná to akceptovat a zit aj s týmto.
@sardinka336 a ešte akceptovať to, že s týmto sa raz budú boriť aj ich potencionálne spoločné deti.... Viem o čom hovorím, bohužiaľ a už by som do toho 2x určite nešla. Môj muž má síce nie úplne rovnaké problémy . ale podobné - depresie spojené s alkoholizmom... toto je bohužiaľ veľmi častá a nepríjemná kombinácia. Tiež bolo zo začiatku všetko super - len mi mali blikať kontrolky - má omnoho starších súrodencov - a všetci sa liečili na psychiatrii - brat - alkohol, depresie - zomrel ako 45 ročný, sestra - depresie, závislosť na liekoch, neskôr aj alkohol - veľakrát hospitalizovaná, zomrela ako 64 ročná, druhá sestra - závislosť na liekoch, tiež "len" raz hospitalizovaná... rodičia tiež mali psychické problémy... Naivne som si myslela, že on bude výnimka z rodiny... isteže, bol omnoho mladší od nich, ani oni v mladom veku nemali problémy, až neskôr....
takže tak, má 42 rokov, rozvinutý alkoholizmus, máme 3 deti, riešime rozchod a moje deti to možno v sebe majú tiež skryté (zatiaľ) ☹
@nezabudka11 nepaci sa mi, ze ti to nepovedal... planovali ste buducnost a toto ti nepovie ?? A tiez ma zarazila veta "nikdy mi zámerne neubližoval" - teda ublizoval neumyselne ??
Na jednej strane to moze vyzerat nefer voci nemu, ze sa nanho vykasles kvoli zdravotnym problemom... ale uprimne - ja by som sa bala ist do takehoto vztahu a hlavne mat s takym clovekom deti.
Viem o jednom vztahu, kamoskina pribuzna mala depresie, presnu diagnozu neviem... tiez sa o tom manzel dozvedel neskoro, tajla mu to... az ked spachala samovrazdu (pred ocami ich deti), tak sa manzel od pribuznych dozvedel, ze sa o to pokusila uz v minulosti, davno predtym, nez neho spoznala.
Ak sa rozhodnes dat tomu vztahu sancu, tak si vsetko zisti o priebehu choroby od uplneho zaciatku - kedy to prepuklo, ako casto sa to opakuje (tie stavy, ze je "nepouzitelny" ), co u neho vyvolalo prepuknutie choroby (stress, alcohol, prestal brat lieky, atd.)
A so zakladanim rodiny (tj. detmi) by som sa neponahlala.... minimalne dalsie 2 roky by som ho spoznavala, jednak aby si zistila, ako casto je vsetko ok a nie ok a tiez ci on sam pristupuje k svojmu zdraviu zodpovedne, ci pravidene navstevuje lekarov, berie lieky a dodrziava vsetky odporucania lekarov.
@nezabudka11 je to hnusna choroba, nie je vyliecitelna, mava fazy a hoc sa pacient snazi dodrziavat liecbu, nikdy nebude moct zit plnohodnotny zivot. Je mi to luto ze prave s takym mas vztah a chcela si buducnost, no ako byvala manzelka takto choreho cloveka ti mozem povedat, ze to nebol zivot, to bol boj. Sama uvidis az ti bude vo faze depresie "umierat" cele dni v posteli a ty ho donekonecna utesovat, alebo nebude cele dni spat ale spisovat projekty ktorymi ide spasit svet, vo faze manie bude vyrabat perpetum mobile, vynalezy zatial co ty budes plakat cele dni lebo v nasich zdravych ociach su takyto ludia uplne prepnuti..dobre si rozmysli ci stojis o takyto zivot plny placu, zufalstva, beznadeje..lebo skor ci neskor sa jeho stav zhorsi a ak pridu aj deti, zivot to bude o nicom..
Komenty som nečítala, ale priateľ ju má a zijeme v pohode, vie to celkom dobre regulovať, aj keď občas má dni keď ho treba radšej nechať na pokoji, ale dá sa to
Ono to nie je len o depresiách a tom že bude nepoužiteľný,rovnako zlé ak nie horšie sú obdobia mánie kedy míňa ako milionár,spokojne rozfláka všetko čo máte, cíti sa silný,neporaziteľný až nedbalo ohrozuje seba aj okolie, robí 1000 vecí naraz,funguje bez spánku až kým neskolabuje....
@amadora ano to je to o com hovorim, neskutocne peniaze isli na to monstrum ktore malo spasit cely svet..alebo sa isiel previezt krizom cez cele slovensko a minul vsetko co mal..kto zazije nepochopi a kto nezazil neprajem mu. Do depresii sa moze dostat kazdy skrz kazdodenne problemy ktore nevie, nedokaze riesit, ale spolu s maniou je to tisic krat horsie, ked si neuvedomuje aky tazky zivot sposobuje svojim najblizsim :( casto sa k tejto chorobe pridruzuju priznaky schizofrenie (pokrocilejsie stadium) a to je uz neunosne, sama som spoznala pary kde jeden mal tuto diagnozu a druhy z toho upadal do tazkych depresii 😔 videla som ako su pary spolu hospitalizovane na psychiatrii a z ich pribehu isla hruza na mna..
Ja mám takéhoto človeka doma takže ti skúsim podať info z prvej ruky. Moja sestra má 22 a je úplný invalid má schizoafektivnu bipolárnou poruchu a nie je schopná fungovať ako samostatná jednotka,správa sa ako malé decko a momentálne spracujeme na zbaveni svojprávnosti,ochorenie zdedila po svojom otcovi (máme rôznych otcov)...dostáva depotnu liečbu a keď ma tesne pred injekciou tak je neznesiteľná.zivot s takýmto človekom je o obete a obrovskej zodpovednosti...dobre si rozmysli do čoho ideš....
Mna by odradilo to, ze je to dedicne a ze by s tymi jeho stavmi museli zit aj deti. Neviem, ci by som vobec chcela posunut riziko tohto ochorenia na dalsie generacie. Tiez sa mi nepaci, ze to nevyklopil uz niekde okolo tretieho rande, aby si to mohla posudit predtym, ako si uz velmi zamilovana. Nefer...
Ahoj,
pozri si už aj existujúcu diskusiu
https://www.modrykonik.sk/forum/moje-zdravie/bipolarna-porucha-manio-depresivna-psychoza-3/
@nezabudka11 stara tema, ale zaujimalo by ma ako to dopadlo.
Bohuzial ta nepotesim. Kamaratka ma uz manzela, ktory trpi neustale sa opakujucimi depresiami. Problemom je, ze uz maju tri deti a musim povedat, ze si pekne zavarila zivotom s nim:( depresie ho chytia kedykolvek (teraz stale castejsie) a musi ist okamzite na hospitalizaciu do nemocnice. Vypadne z domacnosti aj na pol roka a ona je na tri deticky sama, zivi ich z materskej (najmladsie ma nieco cez dva roky), nemoze ist do prace, hoci ma dobru poziciu ako profesorka na vyske. Jej muz nie je schopny ani povysavat, ked ho to chyti, takze fakt fakt tazky zivot. A uz ostal aj na invalidnom, nie je schopny pracovat. Su krestania, takze beru to ako ich udel, no podla mna je to len jedno velke trapenie. Kamaratka je silna osobnost, nic ju nezlomi, ja by som si to na jej mieste asi uz stokrat hodila. Bude to horsie, ak by prisli deti, tomu ver. Teraz si este zamilovana, no casom budes mat s tvojim priatelom len samu starost, ako to vidim u kamaratov. Ziadny zivot, len prezivanie.