Bili vás rodičia v detstve?

ano nas mama bila, nie uplne ako popisujes, ze sme ani nevedeli za co, ziadne vedome stopy to na mne nezanechalo, okrem toho, ze neuznavam fyzicke tresty a svoje dieta tak vychovavat nebudem

Nie. Nikdy!

Ano a ano. Ale dolezite je odpustit, potom sa tie zanechane stopy stlmia az zmiznu.

Najprv bolo raz povedané a keď to nezabralo, letela šupa / vedela som dôvod.
Žiadne nekonečné vysvetľovanie...
Ale nemám žiadnu traumu.

Ano. Stopy zanechalo skor nieco ine... Neskrotena zurivost,neprimerany hnev, bez vysvetlenia ako pises,.. nie jedna na zadok.

Ano bili ma rodičia, tiez som mala z toho ako dospelá mnohe traumy, hnevala som sa na nich na seba, pomohlo mi velmi pochopiť prečo to robili, a odpustit im... Ked som si uvedomila, ze ich rodicia este viac bili a horeie a tvrdsie sa ku nim chovali...Ta moji rodicia robili icmba z polovice to co bolo im robené...Ludia robia iba to co boli nauceni alebo ako...ono vlastne každy človek, ktorý robi zle, je len zraneny...ked sa nad tym zamyslis

Ano. Ale vdaka za dnesnu dobu, ze sa tieto temy otvaraju a kto chce, ten vie byt takym rodicom, ze nemusi na deti vobec siahnut, je tolko knih, videi, kurzov o roznych sposoboch vychovy... Kedysi to nebolo a vychovavali tak ako videli doma, ved ,,na nich to fungovalo", zacarovany kruh.

Mama nikdy a otec mi dal 2 facky a veľmi si ich pamatam, ale zaslúžila som si už som bola v puberte

Áno mamka mala tazke detstvo a tazky zivot.. ako nic take tragicky, na tu dobu obvykle. V praci takito bola sikonovana šéfkou.nemohla si dovoliť vyskakovať lebo ny prisla o prácu. Potom sa vyvysovala na deťoch pretože my sme boli bezbranní a slabí.. zanechalo to vo mne dôsledky si myslim ze dost. Nejak jej to neviem odpustiť. Syna vychovavam uplne inak

Človek, ktorý udrie alebo bije svoje dieťa, nrmoze byť dobry človek. Dobrý človek svoje dieťa chráni pred bitkou.

Každá jedna mate pravdu♥️ Cítim s vami a bodaj by ziadne dieta nebolo nespravodlivo bite

Mňa naši nebili a možno aj mohli, možno by som bola krotkejšia. 😀 Ale nie, nie je to dobrý spôsob výchovy, zanecháva to traumy.

Hej bili nas s bratom ked sme spravili nieco zle. A aj na zakladke za znamky. Uz 3ka bola u nich zla. Raz som im povedala ze este raz ma zbiju za 3ku, skocim pod auto. Odvtedy sa ma nedotkli.

Rodicia nikdy. Ale sestra mi davala zabrat😅....

áno a áno. ale vždy má človek vo svojom živote dve možnosti, buď v tom ostať a máčať sa v tom celý život, resp. prenášať to na vlastné deti. alebo si to urobiť inak v rámci svojej výchovy. ja som sa z toho vyhrabávala psychicky dosť dlho a ani teraz nemôžem povedať, že to vo mne nič nezanechalo... moja mama ma bila za všetko, čo nebolo podľa jej predstáv - viedlo to k tomu, že som jej postupne začala zatajovať, klamať, hovoriť len to, čo viem, že chcela počuť a čo akceptovala. samozrejme, na to vždy prišla, takže lopáre sa na mne lámali len taký fukot. Je však pravda, že v určitom čase to so mnou už nič nerobilo - keď som počula rachoty v kuchyni, ako vyberala lopár, postavila som sa do chodby, počkala som, kým ma vytrieska a život išiel ďalej. za ten "pokoj" predtým mi to vždy stálo. viac ma štvalo, keď sa so mnou dva tri týždne nerozprávala. doteraz mám z toho fóbiu, keď môj muž mlčí. neznášam to, úplne mi to spôsobuje úzkosti. čo sa mamy týka, sama som veľa pochopila až ako mama a napriek tomu, že ešte nejaké veci v sebe ešte stále nosím alebo ma z času na čas prekvapia, keď sa vo mne náhle otvoria, dobre to začalo byť, až keď som jej vnútorne odpustila a prijala ju ako človeka, ktorý napriek tvrdosti a neschopnosti prejaviť city, je tu pre nás a viem, že ju toto obdobie doteraz zožiera. ale s tým musí pracovať sama. niekedy máme síce "trenice", ale inak máme celkom obstojný vzťah, v porovnaní napríklad s obdobím 10-15 rokov dozadu. ja ale svoje deti nebijem, je to vo výchove o niečo náročnejšie - ľahké je hneď ich vytrieskať, keď tie malé deti nepočúvajú, že 😀 - ale zatiaľ je to cesta, ktorá je podľa mňa fajn 🙂 uvidíme, čo budem hovoriť v puberte 😀 😀

Ano, ako dieta som dostala na zadok alebo po ruke. Vzdy som vedela, za co to bolo. Nikdy som nedostala od rodicov facku, nikdy ma nebili len tak, ani nikdy nie kvoli znamkam a nikdy to nebolo tak silno, ze by som z toho mala traumu. Musim sa ale priznat, ze som bola hrozne dieta a dost som vyvadzala.
Ovela viac ma bili bratia. Sme 4 surodenci a teda mlatili sme sa hlava-nehlava 🙄

Ja som vždy bola dobré dieťa, teda dôvodov veľa nebolo. Ale v tej dobe boli fyzické tresty bežné. Osobne doteraz nemôžem zabudnúť na susedov, od ktorých bolo bežne počuť krik otca a prosenie detí, že nech ich nebije, budú už dobré. Mala som hrôzu len z toho, prejsť okolo ich dveri. To všetko v dobe, keď viaceré krajiny mali už aj zákonom zakázané telesné tresty. A teda keď si porovnám správanie priemerného dospelého Švéda a priemerného dospelého Slováka,
tak veľký prínos tých bitiek nevidím... Bohužiaľ, na Slovensku je ešte stále "pár po zadku keď je dôvod" strašne rozšírené. Mala som na Slovensku návštevu z Holandska. Prišli aj s deťmi. Ľudia, ja som sa tak hanbila, keď sme na ihrisku boli svedkom, ako dostalo dieťa od matky jednu na zadok. Návšteva bola úplne šokovaná, oni proste nikdy nevideli, aby niekto udrel dieťa a len tam tak bez slova stáli a nechápali.

Len veľmi zriedkavo, nech neklamem možno 3x co pamätám. Problém bol, že som sa chcela brániť naspat keďže mi to prišlo divne, plus mama bola potom cela smutna, keďže ju mama bila a ona ma nechcela a väčšinou sme mali nezhody az ked som bola v puberte.
Zato po kamoskach lietali papuce jedna radosť, jedna dokonca dostala prašiakom na koberce, to som mala traumu z druhej ruky 😳

Nebili nas, ale pouzivali ine donucovacie metody aby sme posluchali 🤣 take klacanie v kute hodinu bolo neprijemnejsie a aj tak nikdy nepomohlo, ospravedlnili sme sa len kvoli tomu ze nas uz boleli kolena a chceli sme sa ist hrat

@nely1704 tak isto. Upozornenie, 1x 2x a potom bum. Nikdy ma neudrela bezdovodne a bez upozornenia ze mam s dacim prestat. nebola to ze bitka, proste mi tresla po ruke, chrbte alebo po mne hodila nieco ked som ju moc vytocil. Nemam z toho ziadnu traumu, praveze som vdacna, myslim ze aj toto ma vyformovalo, bola to skvela mama. keby mam dieta tie uz mu sem tam lisknem. Sorry ale ked vidim ako kamoske mala skace po hlave ked povie 1000x nie nesmies to sa nerobi a mala sa jej vysmeje do tvare a na just to urobi znova 🤷‍♀️, alebo drze vrieskajuce deti rozhadzujece veci v obchode a mama im povie ze ved sme si povedali ako sa ma spravat v obchode…no konecna. odtial potial. Jasne ze ne bitka ale take vychovne su podla mna uplne v poriadku. Ale ako citas, kazdy ma nato svoj nazor

Nie . Ani svoje deti nebijem . Vždy len vysvetľujem .ruku na niekoho položiť je úbohé

Otec nás bil so súrodencami remenom za každú hlúposť až sme mali podliatiny. Koľkokrát som brata bránila svojim telom keď ho bil. Mám doteraz z toho traumy. Svoje deti ani ja ani manžel nebijeme. Neuznávam fyzické tresty.

Ano, dostala som par vychovnych. Traumu som z toho nemala, doteraz si na to dako extra nepamatam. Mozno preto, ze to neboli brutalne bitky, ale fakt len vychovne a vtedy to bolo aj bezne. Nehovorim,se v kazdej domacnosti...

Ano ked sme neposluchali dostali sme na zadok varechou, ale bolo to asi len 3x co si pamatam. Nijake nasledky si nenesiem, akurat vtedy som vedela ze mam posluchat lebo varechou po zadku boli 😄

@nely1704 ak si vedela dôvod, tak dobre. Horsie pre obycajnu prkotinu