Bezdôvodná nedôvera vo vzťahu
Ahojte kočky,
o rozpadajúcich vzťahoch som tu čítala už veľa diskusií, mám podobný problém s priateľom, ktorý už nezvládam. Sme spolu 8 rokov, každý máme svoj byt, ale viac sme sa zdržovali u mňa. Samozrejme bolo všetko úžasné a krásne keď sme sa spoznali, nikdy som si nepomyslela, že by som sa mohla zamilovať v štyridsiatke, ale stalo sa. Nebolo dňa, aby sme neboli spolu a myslím, že aj on to tak cítil. Písali sme si, volali možno každé dve hodiny. Volal mi keď som bola v práci a poviem vám, že som mala z toho radosť keď som ho počula, ale zároveň ma to obmedzovalo, pretože som mala aj iné pracovné povinnosti. Občas sa stalo, že som zabudla mobil v kancelárii a odišla som vedľa za kolegynou, alebo na WC a práve vtedy mi volal - a ja som to nezdvihla. Samozrejme začalo vyšetrovanie prečo nedvíham, kde som ... raz som dokonca musela dať nahlas rádio, aby sa presvedčil, že som v kancelárii. Proste ma obviňoval z niečoho čo sa nestalo, žiarlil, podozrieval ma, snažil sa mi za niečo neustále vnucovať pocit viny. Nechodila som vobec von, nemala som kamarátky, keby mi zazvonil doma mobil (stačil omyl) už by bol oheň na streche, že ho klamem a pod. Veľakrát sme sa preto hádali, vlastne sme sa hádali iba pre to, že mi nedôveroval, presviedčala som ho, že nikoho nemám, že existuje pre mňa len on apod., ale všetky moje argumenty odbíjal slovom "klameš, klameš, klameš". Proste mi neveril aj keď nemal dôvod. Vlastne ani nechcel počuť nejakú moju obhajobu, stačilo mu, že ma obvinil že ho podvádzam. Takéto hádky sme mávali takmer každý mesiac, potom odišiel do svojho bytu na dva-tri týždne a zase sa vrátil. Ja som tieto odlúčenia znášala veľmi ťažko, ešte ťažšie jeho obvinenia a podozrenia voči mne. Dá sa povedať, že som vždy prežívala "malú smrť" lebo som ho aj napriek tomu ľúbila. Poviete, že som blbá, keď som s ním, na druhej strane je veľmi pozorný, pomáhal mi so všetkým, čo som potrebovala, nikdy nepovedal "nie" , čo mi videl na očiach to spravil. A toto trvá už 8 rokov, len vyhrotilo sa to do takej miery, že už ďalej nevládzem, začala som mať problémy v sexuálnom živote, lebo na nič iné nedokážem myslieť, len na to, že mi neverí a zase mi to vrátil s tým, že niekoho mám, keď s ním nemám chuť na sex. Rozprávali sme sa o tom, povedala som mu, ako to cítim a kde je problém, ale dostala som odpoveď , že zas klamem a vymýšľam si. Momentálne sme zase pohádaní a ja sa nedokážem od neho odpútať.
Myslíte si kočky, že takýchto mužov je viac, alebo len ja mám takú smolu a stretnem toho jediného. Zažili ste niečo takéto vo vzťahu, zaujímal by ma váš názor, alebo ako ste to riešili.
@paulinka44 Podľa mňa je to niaka nepríjemná skúsenosť z minulosti, niake veľké sklamanie a strach dôverovať na 100 % a preto ťa stále upodozrieva. Sú ľudia žiarliví a príliš žiarliví. Ak to teba neobťažuje natoľko, že to chceš riešiť rozchodom, tak to určite zvládneš a napokon píšeš, že sa nedokážeš odpútať. Láska má asi aj takúto podobu. 😉 😉
utekáj..........od takého chlapa,chceš byť ďalšia v televíznych novinách,prichlomaždená žiarlivcom....radšej byť sama ako máť pri sebe človeka ,ktorý obmedzuje tvoju osbnú slobodu a ešte pracuje na tvojej psychike a robí z teba labilného človeka ,toto hádam nechceš máš vek kedy povedať dosť ,skôr sa bojím ,že keď povieš koniec budeš mať problém sa ho zbaviť...na toto by bolo dobré navštíviť psychológa ,aby ti povedal ako nato ......
Veď ja tuším, že to nemá takto ďalej budúcnosť, čo ma veľmi bolí. Chcela som len vedieť, ak ste to niektorá zažila, ako ste to prekonali. Veď v takejto situácii nedokážete na nič iné myslieť len na neho, ale asi to chce čas - to sa vždy hovorí.
Presne toto mám zažité ☹ ........utekáááááj .............môže za tým byť aj negatívna skúsenosť tvojho partnera, ale ja by som skôr tipovala na povahovú črtu.........nedvíhaj, zmeň číslo, ak ťa bude chodiť čakať, ani nepozeraj v tú stranu, choď domov cestou, kde je veľa ľudí, možno ťa bude špehovať aj pod oknami, kade tade, ale buď vytrvalá !!!!! Takýchto je problém sa zbaviť!!!! Ja som to riešila radikálne, hoci som tiež bola strááááášne zamilovaná, ale čo je veľa, to je veľa, mám svoju hrdosť a osobnú slobodu..........čo máš z toho, keď ti vo všetkom tak pomáha, keď ťa na druhej strane trápi a znevažuje pre ustavičnú nedôveru?.........potrebuješ až tak tú jeho pomoc? .........nezaobídeš sa?..........veď si život zvládala aj doteraz bez neho, nie? Daj si to v mysli na váhu, čo je viac? ............pre mňa moja hrdosť a osobná sloboda 🙂............teraz som s niekým iným, máme dvojičky a nemenila by som, ani keby ma bývalý na kolenách prosil........až teraz sa mi otvorili oči.........ani terajší nie je svätec 😅..........ale bývalý mu nesiaha ani po členky............sú aj normálni chlapi na svete 😅..........tomu ver 😉 a okrem toho ešte.........v tvojom príbehu som sa doslova našla.........u nás prišlo časom aj k fyzickému násiliu!!!!!!!! tak na to pozor!!!!!!!!! pa a držím palce, aby si sa rozhodla k svojej spokojnosti 🙂
@paulinka44 chvíľku som si myslela že sem píše moja mama 😕 😕 😕 😕 nie tvoj nie je jediný na svete aj mojej mame sa jeden taký "pošťastil" 🙄 žiarlivostné scény, vyvolávanie maminým kolegom do práce, stupídne sms-ky, maily inštruktorovi autoškoly, obvinenia z údajnej nevery, vyvolávanie x-krát denne so strašnými scénami ak mama nezdvihne (pracuje), izolovanie od priateľov známych ba aj rodiny, psychické týranie, dialóg nie je možný....... 85% času sa hádajú kvôli jeho vymysleným scenárom ale tých 15% je vraj skvelých......bohužiaľ moja mama má asi pocit že on je jej posledná šanca na šťastie....neviem koľko ponižovania, obviňovania a scén ešte potrebuje zažiť aby pochopila že tadiaľto cesta nevedie....... preč, preč, preč!!!!!!
@paulinka44, ak s nim este chces ostat, dam ti jedinu radu, navrhni mu nech navstivi odbornika. Neviem aky dovod ma na taketo chovanie, mozno mal zlu skusenost, zazil neveru, to by logiku davalo. Ale pokial s tym odmietne nieco robit, je to zabite. A velmi ta obdivujem, ze ste spolu tak dlho vydrzali.
bud sa pojde poradit s odbornikom alebo utekaj kade lahsie.
Viem, je ti luto tych peknych chvil, ktorych ste urcite spolu zazili vela, a prave preto je velmi tazke priznat si, ze to nie je zdravy vztah. Narocne odputat sa, pretoze je tazke priznat si, ze to psychicke tyranie. Stale si hovoris, ze ved je skoda zahadzovat to pekne, ale presne ako pise @marcelatje ten pomer dobrych a nedobrych je v neprospech tych dobrych. Ano, je tazke predstava samoty po styridsiatke, ale poloz si otazku, budes radsej sama a v klude s podporou priatelov a perspektivou, ze sa moze objavit niekto normalny, alebo s partnerom, ktory ti robi zo zivota male peklo?
PS: odpoved na tvoju otazku v zavere: nie, nemas smolu len ty, taki muzi zial, skutocne existuju (ale su aj take zeny, hovori sa im stihacky)
Kočky ďakujem za rady, ale jeho hrdosť by mu nedovolila ísť k odborníkovi, on si totiž nepripúšťa, že ma svojimi podozrievaniami ničí a vinná som vraj ja, lebo ho klamem. Je to pravda, že vernosť sa dokázať nedá, takže ja som v konečnom dôsledku vinná za to keď by sme sa rozišli, lebo ho klamem. Ďakujem za vaše príspevky, aj to trochu poteší, že nie som v tom sama.
Psychicke tyranie sa tomu, co prezivas hovori. Poznam cloveka, co to zazil... bajecny, vzdelany partner, zrazu sa zmenil na obmedzujuceho, kontrolujuceho, zamykajuceho, vymahajuceho... A pricinou bolo narodenie deti a to, ze zrazu vsetka pozornost nebola venovana dotycnemu, ale detom. Neviem, ci vo vasom vztahu moze nastat takyto zlom, ze by si sa zrazu musela venovat inej bytosti viac ako partnerovi. Lebo vtedy by mohlo k psychickemu tyraniu pribudnut aj fyzicke, lebo ten clovek nie je schopny spracovat svoje pocity... Mozeme zmenit len svoj vlastny postoj a tak ovplyvnit inych. Obete psychickeho tyrania su k svojmu partnerovi priputane strachom, jeho vyhrazkami... neviem, ci je to vo vasom pripade az tak silne, kazdopadne, ak nie je ochotny svoj problem riesit, tak by som to netolerovala. A dufala by som, ze aj ak sa vztah skonci, da mi ten clovek navzdy pokoj. Venujes mu najkrajsie roky svojho zivota a v podstate ani nebudes stastna.
Skus sa na to pozriet i takto: Ak by si sa venovala svojim konickom, alebo napriklad cviceniu vo fitku alebo sama sla na vystavu, do kina, a pod... co sa udeje? Podla mna za tych 8 rokov partnera poznas, ze si vies odpovedat. Chces to? Potrebujes to? Urobi ta jeho spravanie stastnou? Da sa s nim dohadovat - navrhnut, ze budes mat isty cas len pre seba, nariklad na tie konicky, kino? Je aspon trosilinku nachylny k dohode? Alebo by to bola trufala provokacia, za ktoru pride trest v podobe hnevu?... Ak nedokaze ist k odbornikovi on, dokazala by si to spravit ty sama pre seba? Aby ten odbornik, nejaky psycholog pomohol tuto situaciu zvladnut tebe?
@paulinka44 je chorobne ziarlivy a ty si na nom velmi zavisla. Ako uz niekto pisal, je to nebezpecny clovek, je chory. Kedze nie ste manzelia, nic ta k nemu neviaze. Mozes naozaj zle skoncit, a budes sa trapit cely zivot. On sa sam od seba nezmeni, neviem aka je presne jeho diagnoza, mozes si o jeho spravani pohovorit s psychiatrom. A je otazne, ci by si vobec priznal,ze je chory a ci by sa bol ochotny liecit.
@paulinka44 zadaj si do googlu chorobna ziarlivost, hodi ti stranku europrofit, tam je to dobre vysvetlene
myslíte si, že takto sa správal aj v minulosti, alebo si nájde (po našom rozchode) ďalšiu obeť, ktorú bude psychicky deptať? Ja už fakt neviem, čie nie som vadná ja. ☹
Ahoj @paulinka44, nepíšeš či máš deti. Podľa toho by som sa asi rozhodovala ja. Ak máš deti, utekaj kade ľahšie ako ti tu už písali baby, kým nezačne tvoj priateľ komplikovať život aj im. Ak si sama a veľmi Ti na ňom záleží, daj si podmienu návštevy psychológa alebo psychiatra. Tvoj priateľ má evidentne vážny problém. Ak si ho pripustí a bude ochotný sa liečiť-už to je prvý pozitívny krok, ale neznamená to, že je vyhrané, preto by som takýto vzťah neriskovala ak sú v hre aj deti.
Mám 2 deti z prvého manželstva, už dospelé, ale tam je všetko v poriadku. Problém je v tom, ako som už písala, že on si nepripúšťa možnosť, že by mohol ísť k odborníkovi, on je podľa neho v poriadku, len vo mne je chyba, lebo ja ho vraj neustále klamem .....
@paulinka44
neries to, ci sa takto spraval aj v minulosti, na 100% ti to neprezradi, a my nemame kristalovu gulu, ktora by nam to prezradila. Takisto je bezpredmetne riesit to, ci sa takto bude spravat aj k novej partnerke, s najvacsou pravdepodobnostou ano. To, ze si nepripusta nejaky problem je problem s velkym P. Na ziarlivost lieky neexistuju, len pomoc psychologa formou slovnej (a dlhodobej) terapie. Kedze tvoj partner nema zaujem to riesit a problem hadze na teba, tak by som sa s nim pekne rozlucila. Vnutorne si to vsak musis najprv spracovat sama, vnutorne ten vztah ukoncit, aj oplakat, a nenechat sa jeho sladkymi recami oblbnut, ze uz taky nebude a do vztahu sa opakovane vracat. Budes mat tazke obdobie, bude ti smutno, budes plakat za tym peknym, ale po par tyzdnoch zistits, ze sa ti ulavilo.
@paulinka44 hm..podla mna mas jedinu moznost, bud ho dokopes k psychologovi a ten ho nasledne dokope k psychiatrovi. Ziarivost sa liecit da, dlhodobo, ale da...Zivot po 40-ke nekonci, tak prestan byt na nom zavisla. Ak si uz predtym zazila zivot s debilom a tento bol "iny", necudujem sa, ze ta ocaril. Ale on je az prilis "iny"...Ked sa brani navstivit odbornika, tak chodte spolu....povedz mu, ze ty teda ides liecit to, ze mu stale klames, podla neho a on bude liecit svoju ziarlivost. Nie je nic nezvycajne dohodnut sa potom so psychologom, pretoze ten tvoju pomoc bude potrebovat.
Ale je to dlha a tazka cesta, takze ju absolvuj len, ak mas na to nervy a na priatelovi ti extremne zalezi...
podla toho ako sa sprava, to bude povahova crta, nie zla skusenost. odmietanie svojej viny, videnie len svojho pohladu, presadzovanie len svojho nazoru, natiskanie teba jeho pocitov, snaha vyvolavat v tebe pocity viny, citove vydierania - to mi pridu vsetko ako povahove crty, nie nasledky zlych skusenosti, ktore z predtym toleratneho cloveka urobili ziarlivca.
mas ho rada, ale myslim, ze v tom bude vela aj pocitu viny, co ti uz naockoval. preto vahas s ukoncenim vztahu.
no vezmi si to takto. zalubila si sa v cca 40tke, k tomu uz 8 rokov de facto nefunckny vztah, ktory je funkcny, len ak sa ty kontrolujes, davas si pozor. vtedy ti obojok povoli a uz mozes aj trosku vyskakovat a citit sa kvazi slobodne, vybeh mas slusne velky, on sa usmieva a ty si myslis, ako je vam fajn. potom zabudnes dvihnut telefon, obojok sa utiahne, vybeh sa zatvori a ty si nervozna, co si zas zle urobila a v duchu sa pomalicky nenapadne zaprisahavas, ze na toto a hento si uz das pozor, aby si ho zas nenahnevala, ved chces, aby vam bolo iba dobre.
pamataj si - v den, ked si uvedomis, ze nerobis niektore normlane veci, ktore inak bezne robievas (robila si), ked zacnes mat z nich obavy ich urobit a pocity viny, ze ich robis, lebo vies, ze ho nastves, ked zistis, ze sa kontrolujes, aby si iste veci radsej nerobila - tak si vo vztahu, ktory nie je normalny. a ci toho cloveka lubis, je lepsie od neho odist. lebo aj tak casom dojdes do stavu, ked ho uz lubit nebudes, budes ho neznasat, mozno sa ho bat, len nebudes uz moct odist (pre hocico - manzelstvo, spolocny majetok, psychicku slabost, ...). ibaze cakat na to, kedy ten stav chuti s tym seknut pride sa od seba, a cakat na to este dalsich osem-desat a viac rokov a v tvojom veku - to chces zvysok zivota naozaj prezit takto? nemas dvadsat, aby si si povedala rok sem - rok tam, mam este zivot pred sebou (ked neberieme do uvahy vyssiu moc a mozne nahle umrtia v mladom veku).
on naozaj nie je jediny chlap na svete a stale si nahovarat, ze jeho zle vlastnosti vyvazuju tie dobre - naozaj ti pomaha s takymi vecami, co by si inak sama nezvladla? je nutne preto trpiet kontrolovanie, obvinovanie, vycitky?
a este jedna vec - ziarlivy clovek ma bezne v povahe ochotu dat tomu vyvolenemu vsetko, pomahat, atd (hlavne v dobe, kym neziju spolu, alebo inak nema istotu, ze ho ma v moci, pod kontrolou - vtedy zacne pre neho stracat hodnotu a s tym casto aj vsetku ochotu a pomoc. ostava uz len ponizovanie.). ale vypyta si vzdy za to aj cenu. tak sa zamysli nad tym, ci pre toto sa chces citit povinna niecim voci nemu (ze ho opustis ako nevdacnica, atd...).
presne tieto pocity mám, o ktorých píšeš moonlight1210, je to veľmi ťažké vyrovnať sa s tým, že si nič zlé nespravila ale ustavične si v podozrení. Pri hociakej debate musíš počúvať, že nemáš čisté svedomie, atď ... nebudem sa opakovať.
Ja viem že tento vzťah je nezdravý a bude ma to stáť veľa úsilia, aby som náš rozchod pretrpela a dostala sa z toho.
paulinka44, budes sa trapit, to je jasne, posmutis si, bude ti luto peknych chvil, ale dostanes sa z toho, ale v zaujme zachovania svojho vlastneho dusevneho zdravia inu moznost nez rozchod nemas.
@paulinka44 ste spolu 8 rokov. Za tých osem rokov ťa nespoznal natoľko, že ti môže dôverovať? Alebo si mu niekedy dala pádny dôvod na žiarlivosť? Mala si niekoho iného?
Tvoja vzťahová situácia je bohužiaľ ideálna kombinácia žiarlivca obmedzujúceho slobodu a vnútorne závislej na tomto partnerovi (ako píšeš, nedokážem sa od neho odpútať). Myslím, že máte nakročené zlým smerom, teda hlavne pre teba zlým smerom. Ratuj sa pokiaľ je čas. Toto nie je čerstvý vzťah, ste spolu 8 rokov a vývoj jeho správania nepredpovedá dobrú perspektívu. Chce si ťa pripútať, mať nad tebou kontrolu. Toto chceš?
mala som cest s podobnym pakom, chorobnym ziarlivcom, psychicky ma tyral. asi chlap z nizkym sebavedomim, mozno poznacenym neverou u jeho rodicov, ked bol v puberte, to je jedno. zdrhla som aj s malou, nemalo to zmysel a iba sme sa vsetci trapili a ja by som casom skoncila v cvokarni. takto nam je vsetkm lepsie. i ked s prvu sa vyhrazal, ze sa zabije, ze nas lubi a blabla. ono boli tam aj ine problemy aleto je o inom. toto mu vydrzalo pol roka, kym nanho neskocila ina.
Nikdy som mu nedávala žiadny dôvod na žiarlivosť, lebo som vedela čo by bolo a naviac som ani na nikoho iného nepomyslela, veď som bola s ním, práve preto ma to tak boli, že je to bezdôvodné. No on neustále hľadá dôvod, aby ma obvinil a keď nenájde tak si vymyslí, stačí aby sa mu prisnilo, že som mu neverná už vstane so zlou náladou a odnesiem to zase ja. Prekrúca veci, ktoré sa stali pred časom, neustále vraví, že má všetko najlepšie a pod.
Zo začiatku som si myslela, že sa presvedčí, že mi môže veriť, ale vôbec sa to nestalo a nemôžete niekoho presviedčať a obhajovať sa za niečo čo sa nestalo, keďže on nechce prijať aká je pravda.
pozor, to prekrucanie je znakom ziarlivca-manipulatora. To je velmi casty prejav takych osob, co povies je pouzite proti tebe. Aj ked to povies v dobrom, otoci sa to proti tebe, alebo to, co povies prekruti, ale tak, ze zacnes sama pochybovat o tom, co si vlastne povedala. Ak sa raz zacnes obhajovat, tak to mu zenie vodu na mlyn, jeho dusicka sa tesi, ze zase mal raz pravdu a ty sa musis obhajovat, lebo zas uuurcite klames.
To je patologicka osobnost, co najrychlejsie prec od neho!
@paulinka44 tvoj priatel ta zrejme posudzuje podla seba...je dost možne že on podvadza a upodozrieva z toho teba...dala by som si pred nim pozor,mala som podobnu skusenost....on bude tolko do teba rypat že raz to urobiš..bude si o to koledovat..ved ked t upodozrieva nepravom tak to už aj možeš kludne 😒 urobit...
Ahoj
@paulinka44 ........ja už som písala ale nedá mi to........jeden obrovský lajk pre @moonlight1210 , každé jej slovo je pravdivé!!! Lepšie by som to nenapísala, 😉 rovnako pre @grettka plne súhlasím!!!! a aj @natalia_2 ...má pravdu!!!!
Všetko toto mám za sebou a to podvádzanie tiež!!!! ☹ 😠 😝 ........................toto nie je život!!!! ...........
....Ja som si po čase na toto všetko tak zvykla, že som si myslela, že to tak má byť 😕, že tak je to vo všetkých vzťahoch 😕 |- |..........(úplne vymytý mozog od toho človeka).......ale rozdiel je v tom, že ja som nemala žiadne skúsenosti, bol to môj prvý ozajstný vzťah a ten chlap bol o 19 rokov starší 😕 .........ty máš viac rôčkov, viac skúseností, máš s čím porovnať 😉 ............ver, nemáš za čím banovať 😎 😉
Najnovšie som sa dozvedela, že si prerába s kamarátmi byt (samozrejme bezo mňa), pritom mi rozpráva, že tam môžem byť aj ja. Pre mňa je to obrovské sklamanie, najskôr ma psychicky zničil a teraz odo mňa odišiel. Viem, že nemám za čím banovať, ale keď sa ráno prebúdzate na bolesť v srdci tak to potrvá ešte asi dlho, kým sa z toho dostanem.
daliana píšeš, že si si po čase na taký život zvykla, ako si to riešila, alebo už nie si s ním?
Pozri vinna a klamarka budes ci sa s nim rozides alebo zostanes ale ked budes sama, uz to bude len lepsie. Ziadne obvinenia, sliapanie na tvoju dostojnost, na ludsku integritu. S tym, ze ta ponizuje obvineniami sa zit neda! Smutok ta prejde o to sa neboj.
@paulinka44 ja som mala takeho partnera,ktory mi napriklad raz povedal,ze mu mam odfotit v meste svoje auto,aby sa presvedcil,ze som naozaj isla svojim autom a nikto iny ma neviezol.Vtedy som si povedala Ups,toto nie je dobre.Zalezi len a len na Tebe ci si vies predstavit s takym clovekom buducnost,lebo laska je sice pekna vec,ale sama vies,ze su aj ine velmi dolezite veci vo vztahu.Ty sama si musis odpovedat na otazku,ci zvladnes zit s takym muzom a pod takym tlakom.Drzim palce