Dobry den, damy/slecny/zeny 🙂
Pravdepodobne tu uz takato tema bola, ale .. zaujima ma, preco ste sa rozhodli nezalozit si rodinu a nemat deti? Ci uz ste vydate, alebo zijete s partnerom v spolocnej domacnosti.. Neolutovali ste to po nejakej dobe? Ako nato reagovalo Vase okollie - rodina/znami/kamarati? My mame s manzelom po 30tke a hoci sme sa o detoch par krat bavili, ani jeden ich zatial nechceme. Manzel o sebe tvrdi, ze nie je rodinny typ (zrejme to vychadza z toho, ze jeho detstvo nebolo uplne idealne a ani nan nema najlepsie spomienky), hoci ja si myslim, ze otec by bol dobry - s detmi v ramci rodiny sa vie zahrat/postrazit/ma ako-tak trpezlivost :D Ale teda podla neho mu deti v zivote nechybaju a neciti potrebu ich mat. U mna je to v podstate rovnako, niekedy mam take "slabsie chvilky", ze si poviem, jeej, male dieta, ake by to bolo ho mat, ale potom sa vratim spat do reality :D Nechyba mi to nejak ku stastiu ale sem-tam premyslam, ci to o par rokov nebudem/e lutovat. Zase nechceme si spravit dieta len preto, ze sa to "musi", pripadne preto, ze to mozeme lutovat o desat rokov, to mi nepride ako riesenie. Ja som mala detstvo dobre, takze tam problem nebude, asi proste nie som ten matersky typ 🙂 A tak isto si myslim, ze k tomu velmi prospel aj nas zivotny styl/standard, kedze niekolko rokov fungujeme ako par spolu, chodime na dovolenky/vylety/kina atd a predstava mat dieta a prist o tuto slobodu, ze uz nebudeme moct ist hocikedy hocikam nas deti a je nekomfortna. Rodinu mam daleko (zase nie cez pol sveta :D), ale rozhodne by to bolo komplikovane co sa tyka nejakeho postrazenia atd. Viem, ze teraz je doba, kedy su prvorodicky aj po 40tke, tak mozno sa to este o tych par rokov zmeni a mozno nie, tak sa len tak "nahlas" zamyslam 🙂 Budem rada za Vase postrehy/nazory 🙂
@radkaradix dakujem za nazor 🙂 osobne, neviem. neviem si seba predstavit ako matku, prejst si vsetkymi tymi bolestami/porodom/zodpovednostou za ineho cloveka ako seba :D v rodine sa rada pohram s deckami, ale staci mi tak den/dva a potom zas potrebujem ten svoj pokoj :D najviac ma desi predstava straty slobody, ako som pisala aj v prispevku, ze uz nikdy to nebude iba o mne, prip. o nas dvoch s manzelom, ale prioritou bude dieta.. hoci clovek s tou stratou "slobody" musi pocitat, na realitu ho asi nic nepripravi. A priznam sa, mne sucasny zivotny styl vyhovuje, pridem z prace, ideme von na rande/do kina/predlzeny vikend, nemusim sa stresovat este s vyzdvihovanim dietata zo skolky/skoly/s varenim/pisanim uloh atd.. proste pride mi to nepredstavitelne..
neviem či si uvedomuješ ale si v obrovskej nevýhode oprti mnaželovi . Za 10+ rokov si " zrazu " tvoj manžel spomenie že tie deti chce . A ty si už možno na hranici outu alebo už úplne z kola von . Nebola by si ani prvý a ani posledný prípad kedy si takýto muži zakladajú rodinu mimo manželstva.
@subartic ano, uvedomujem si, ze pre chlapa je jednoduchsie splodit deti (ak je zdravotne v poriadku) aj vo vyssom veku.. ale partner nikdy nie je/nebol ten, co zacinal rozhovor o detoch, to ja som bola skor ta, ze ci teda ano, nie, kedy, ci vobec atd..
mala by si si to jednoducho sama v sebe zodpovedat tak, ako to realne je a nenechat sa ovplyvnovat nazorom tvojho manzela zo strachu, ze onho prides.. lebo ak to presvihnes a zistis, ze si vlastne cely ten cas tuzila po rodine, detoch, vnucatach, budes to vo svojom vnutri muzovi vycitat a vase manzelstvo tak ci tak nevydrzi.. BTW, muzi malokedy zacinaju temu o detoch.. a vobec nemusia mat zle detstvo, jednoducho to tak je.
vyvíjame sa, meníme sa a to čo nebolo , zrazu môže byť. Preto píšem " zrazu " sa mu zachcelo detí . A mať dieťa prvé po 40+ nie zas taká prechádzka ružovou záhradou . Tvoj partner nerieši , nie je dôvod , deti môže mať do vysokého veku , ty nie .
Zamýšľala som sa podobne ako ty, nakoniec som sa rozhodla mat dieta a nepociťujem žiadnu stratu slobody, jasne po pôrode je to zmena…ale dáš do kočíka, vajíčka a ideš kam chceš…je to len o nastavení si v hlave. Chodíme normálne na predĺžené víkendy, dovolenky, čokoľvek. Akurát teda večer do baru ho nevezmem, ale to ja zase nejako často nepotrebujem 😀. A hlavne sme na to dvaja, stráženie nemáme žiadne.
@radkaradix nenechavam sa ovplyvnovat jeho nazorom 🙂 na tomto sa momentalne zhodneme, ze deti nechceme, ani ja, ani on. len sa tak niekedy zamyslam, ci sa to niekedy zmeni, a ak ano, ci uz nebude neskoro atd.. nemyslim si, ze by ma kvoli tomu opustil, keby sme sa predsa len o par rokov rozhodli a uz by to neslo.
@xromix presne tak, strata slobody, resp obmedzovanie a prisposobovanie sa dietatu je silne prvych par rokov.. no tie zazitky su neporovnatelne krajsie s dietatom .. ci uz dovolenky, pobyty alebo kino.. to dieta sa z toho dokaze tesit stonasobne a cely rok dokaze spominat, ako sa v lete kupkalo v mori a bahnilo si v piesku.. a vytahuje take spomienky, na ktore dospelaci uz davno zabudli..
@autorka tak som to nemyslela, on by teba neopustil.. ty by si opustila jeho, lebo by si sa na neho hnevala za to, ze ta viedol inym smerom, ako si chcela ty..
Ja si nemyslím že deti sú zárukou šťastia. Dá sa prežiť plnohodnotný život aj bez nich.
Ahoj, ja osobne som to vnímala podobne ako ty. My sme s partnerom boli dosť dlho bezdetní, užívali sme si jeden druhého, slobodu atď. Teraz máme jedno dieťa, stačí nám to a viac nechceme. Ja samu seba nevnímam ako rodinný a ani materský typ, ale na druhej strane som nikdy nemala ani negatívne nastavenie voči deťom. Viem si predstaviť, že môj život by bol pekný a naplnený aj bez dieťaťa a s partnerom by sme sa nenudili.
ALE ja osobne som sa bála, že ak dieťa mať nebudem, budem veľmi ľutovať keď budem staršia a už to možné nebude. Preto to jedno máme, som rada že sme si vyskúšali, ľúbim ju samozrejme, ale viac detí už nechcem.
Moja sestra bola tiež vždy podobne nastavená, deti nechcela až do svojich 37 rokov a potom zistila, že už je pre ňu neskoro. Veľmi to teraz ľutuje.
A k tomu komfortu, my sme sa snažili robiť všetko preto aby nám komfort ostal. Financie nie sú u nás problém, takže máme aj opatrovateľku a normálne ju berieme s nami aj na dovolenky aby sme si oddýchli.
@radkaradix v nasom vztahu som ja ta, u ktorej je pravdepodobnejsie, ze by tie deti casom chcela. mozno v buducnosti. a mozno nie. viem len, ze momentalne ich nechcem. mam takmer 34 rokov, takze to nie je stav, ze mam 22 a este neviem, co bude o par rokov, taketo nastavenie mam uz dlhobejsie. kazdopadne, zamyslam sa aj nad tym, ci to nebudem lutovat o par rokov, ak sa rozhodnem/e pre dieta, aby uz nebolo neskoro, ale na druhej strane, si nechcem dieta robit teraz len preto, lebo "co ak".. v podstate ani neviem, co chcem pocut, mozno len nejake nestranne nazory a vyliat si srdiecko 🙂 aj ci je to normalne, pretoze kamaratky/kolegyne v mojom veku, ale aj mladsie davno deti maju a samozrejme, su za ne vdacne a je to pre nich najvacsie stastie v zivote. ja im to prajem a uplne to chapem, len si seba neviem predstavit, ze toto je to, co by ma malo v zivote naplnat a robit stastnou 🙂
@dzejny656 dakujem za nazor 🙂 my keby sme mali aj deti, tak viem, ze jedno by bolo az az :D zase potom sa ale clovek zamysla nad tym, ci mu/jej nebude samemu/samej smutno, ci nebude dieta rozmaznane, lebo sa venujete iba jemu atd.. to su take moje overthinkovacie myslienkove pochody nad ktorymi premyslam, hoci este ani jedno dieta nemam :D ak sa smiem spytat, tak v akom veku sa Vam narodilo Vase dieta? kolko ste mali s manzelom rokov?
co znamena po 30-ke? 32-34? ak ano, v dnesnej dobe sa takto stari chlapi do deti este nehrnu, vobec by som teda nebrala taketo vyjadrenie chlapa za smerodatne. ak by ti toto povedal chlap po 50, ok, ale 30-nik? presne ako bolo vyssie spomenute, chlap si rodinu zalozi aj o 10 aj o 20 rokov s mladsou, takze neriad sa tym, co chce aktualne on. uz som to pisala v podobnej diskusii, zopakujem. mali sme v rodine pripad bezdetneho manzelstva. ona prirodzene otehotniet nemohla a odmietala podstupovat tortury okolo IVF, lebo on nejako extra po dietati netuzil a ona vlastne tiez nie. roky zili pekne, cestovali, mali spolocne konicky, extremne sa venovali detom z rodiny, idealny par. jedneho krasneho dna, obaja mali pred 50 jej povedal, ze on chce vlastne dieta. myslela si, ze je to chvilkove a ze ho to prejde. nepreslo, nasiel si mladsiu, maju spolu dieta, manzelstvo islo doprdele. jej sa zrutil svet, zostarla o 20 rokov, uz preslo par rokov a ona sa s tym nezmierila. na celom svete je naozaj pramalo chlapov, ktori by svoj genofond nechceli odovzdat. opakujem pramalo. nie je nicim vynimocnym, ze chlap sa na dieta citi az po 40-ke.
Nikdy som deti nechcela, nie som rodicovsky typ. Nasla som si manzela, co tiez nechce deti. Viackrat sme sa o detoch bavili, hlavne ked nastal okolo nas baby boom a vsetci kamarati/kamaratky mali deti, ale aj tak sme dospeli k nazoru, ze takto nam to vyhovuje najviac a nevieme si predstavit to zmenit. Zatial teda rozhodnutie vobec nelutujem a popravde ma nesmierne desi predstava mat dieta, vsetka ta zodpovednost a starostlivost. A ako to vnima okolie mam na haku, pretoze okolie mi dieta neporodi a ani ho nebude vychovavat, tak nech sa okolie stara o seba.
@radkaradix ano, mam pochybnosti, ze ci ano, ci nie, ci teraz, neskor/nikdy :D zase viem, ze keby sa nam "zadarilo", tak by sme si dieta nechali a boli by sme zan urcite radi, aj ked by to bolo tazke. ale vedome ho teda zatial neplanujeme :D
Ja mam 46 rokov, som 20 rokov vydata, manzel ma 50. Ja som uz ako nastrocna vedela, ze nechcem mat deti a manzelovi som to povedala uz po niekolkych mesiacoch chodenia. Bol s tym v pohode.
A moje dovody: nemam ziaden materinsky cit, deti ma nebavia alebo vyslovene otravuju, milujem svoju osobnu slobodu, klud. Mam priestor a financie na to ako si chcem zariadit zivot. Moje telo stale vyzera dobre.
Moju mamu moje rozhodnutie trapilo, aj svokru; mama je uz neboha. Nazory okolia mam na haku.
U mna sa blizilo k tridsiatke, preto sme si jedno dieta spravili. Mali sme zivotny styl ako Vy. Zaciatky boli velmi tazke, bolo mi luto za starym zivotom. A nie som obetavy typ co sa casu a pohodlia tyka. To ze mam dieta, som nikdy neolutovala. Ale druhe sme uz nemali.
@vler ja som teda o trosku mladsia, ale citim to rovnako. s detmi z rodiny (ci uz z jednej, alebo druhej strany) sa pohram, travim cas, ale ine deti mi vadia :D nie som ako ine zeny, ktore sa rozplyvaju nad fotkami/kociarmi s detmi a ochkaju a nunkaju, ake su zlate a podobne :D Vela krat pretacam oci, ked sme niekde a pocujem dieta kricat/revat atd :D hoci viem, ze ja som bola ako dieta dost podobna. zaroven mam rada tu slobodu ako som pisala vyssie - len tak sa rozhodnut a ist kam chceme, bez nejakeho obmedzovania sa, financne na tom tiez nie sme zle, cize doprajeme si aj vylety/welnesy, ja doprajem aj sebe kozmetiku/nechty/vlasy/oblecenie atd atd.. co sa tyka rodiny, zatial nato nikto netlaci (akoze aj keby, tak rodina nema velmi do toho co rozpravat, kedze oni dieta neporodia, ani nebudu vychovavat, ak neratam nejake vikendove navstevy atd..)
Mame obaja malinko cez 40 a deti nechceme ani jeden. Nemame tuzbu, nie sme rodinné typy. Deti nam nechybaju. Sme stastni a vyhovuje nam takyto zivot. A co si o tom mysli okolie, je nam uplne jedno 😉
Sme bezdetní pretože riešime neplodnosť.
Manžel má čerstvo 40 takže ak by jeden z nás musel zmeniť prácu tak riešenie neplodnosti zastavím.Možno aj navždy kedže to riešime niekoľko rokov a ja nechcem deti na dôchodku jedného z nás.A nechcem deti ani bez stability práce.
A áno vieme si predstaviť aj bezdetní život.Nie sme z toho nešťastní.Rozhodli sme sa pre dieťa pretože je to prirodzené, nevidíme momentálne dôvod, že prečo nie a niekto by mal dediť.Ale nejaké sentimentálnosti okolo toho neprežívame.Je to normálny kolobeh života tak isto ako deti nemať, nechcieť.
Nerozumiem ľuďom ktorí majú potrebu presviedčať o opaku a robiť si deti na to aby sa nenudili, lebo sa to patrí a myslia si, že sa o nich deti postarajú alebo zaplátajú prázdnotu z nedostatku lásky od partnera.
Slabsimi chvilkami pri zlatych, dobrych detoch by som sa urcite neriadila. Ja som toho nazoru, ze dieta ma byt chcene oboma rodicmi a nema to byt len take, ze "nevadi nam". Hocikto moze povedat, ze dieta nie je strata slobody, mozete cestovat a uzivat si zivot aj nadalej, budete nan dvaja, nemusis byt ani 3 roky doma ak nebudes chciet... ono je to vsetko pekne, ale strasne vela veci sa moze pokazit a mozes mat dieta odkazane na teba cely zivot, zostat na neho sama atd. Podla mna treba ratat so vsetkymi moznostami a pokial clovek nie je naozaj pripraveny a ochotny obetovat vsetko, ak bude treba, tak by dieta nemal mat.
@azzflo samozrejme, vsetko je o dohode, ale viete ako to je, teoria je jedna vec, prax druha. dieta dokaze velmi preverit vztah/manzelstvo ludi, a vela krat sa stava, ze ten vztah po narodeni dietata nevydrzi kvoli rozdielnym nazorom/predstavam atd.. je to obrovsky zavazok a ked si vezmem pre/proti, tak stale je tych proti podstatne viac. ale zase neviem, ci sa na dieta a jeho prichod na svet da pripravit. nikto este asi nato nevynasiel navod/patent 🙂
Jasne, ja nemam na mysli pripravu typu pripravit sa na nedostatok spanku, casu, nervozitu vo vztahu atd.
Skor otazky ako som ochotna a pripravena starat sa o dieta 24/7 ak by bolo chore bez toho, aby som mu to vo svojom vnutri vycitala (resentment voci dietatu, neviem ani ako to prelozit)? Viem si predstavit svoj zivot ako slobodna matka a niest celu zodpovednost na sebe? Vzdat sa komfortu, slobody, zabezpecenia? Som ochotna venovat financie na dieta mozno na ukor vlastnych zaujmov? Mam prostriedky a kapacitu na pripadnu liecbu alebo kvalitne studium pre dieta?
Niekomu staci dieta porodit a viac ho nezaujima, ale to dieta nemoze za to, kde sa narodi a podla mna je proste fer mat potomkov s tym, ze im dam do zivota vsetko co bude v mojich silach. Keby som to robit nechcela, je podla mna ovela lepsia alternativa zostat bezdetny.
My sme už v tom čase boli nejakých 10 rokov spolu a mali sme 33 a 34. Nebolo to ze nás úplne tlačil vek, ale povedali sme si, že keď už ideme do toho tak radšej skôr ako neskor a ze to nechame tak prirodzene plynut. Mne sa podarilo otehotnieť hneď prvý mesiac takže to bol trochu sok, čakala som ze tak rok ešte máme čas kým sa to podarí 😄 Neľutujem to, ale je to rozhodne náročnejšie ako som si myslela a úprimne poviem, že veľmi nám uľahčuje život ze máme dostatok financií. Bez toho by to omnoho ťažšie.
@azzflo uplne suhlasim 🙂 aj ked neviem, ci sa na ten nedostatok spanku/casu atd da pripravit .samozrejme, ze kazdy rodic s tym rata, ale nikdy neviete, ake dieta bude, ci bude placlive/nepokojne/bude mat problem s kolikami atd.. mozno by sme mali dieta, o ktorom by sme ani nevedeli, ze mame :D nad tymi a podobnymi otazkami, ako ste uviedli v texte sa zamyslam aj ja - dokazem sa vzdat vlastnej slobody/pohodlia, dopriat viac dietatu, vediet sa on financne postarat v pripade, ze by som nan ostala sama? Ked uz by som ho mala, samozrejme, ze by som mu chcela dopriat vsetko potrebne. ale o tych otazkach, resp. odpovedi na ne nie som 100% presvedcena 🙂
@autor nechcem ani za zlaté prasa😀vela dôvodov je tam takých čo si aj ty uviedla.Tiež som mala šťastné detstvo som jedináčik.Tu ťa budu ženy presviedčať aby si si dieťa urobila ale ak vnútorne citiš že nie nerob to.Si pozri diskusie pod lupov ako dopadli ked sa nechali ukecať.Ja som tu na mk už známa tým že nechcem🙂 neni nad to sa dobre vyspať,s polovičkou sa kvôli dieťaťu nehádať,isť na dovolenku kedy chceš na kolko chceš hocikedy sa zbalíme ideme.Nikto mi tam nevrieska.Svoju robotu mám tiež rada.Mne by bolo dieťa iba bremenom to napíšem narovinu.Ale zase chápem aj tie čo túžia mať.Nech majú aj za nás🙂 a keby ma nahodou kvôli dieťaťu niekto nechal no tak nech si ide on to za mňa nevynosí neporodí ani nevypiple
podla mna ta ovplyvnuje nazor tvojho partnera, ale ty si skor ci neskor uvedomis, ze deti chces ;) aspon z toho, co pises, mi to tak vychadza