Berie ma kamarátka inak ako ja ju?
Ahojte.
Mam kamaratku, pozname sa od skolky. Prezili sme sk spolu celu ZS, SŠ, prve lasky, trapania, vieme toho o sebe vela. Zacina ma vsak mrziet to, ako sa (zrejme nedbanlivo, neviem) ku mne sprava. Citim, ako by ma odsuvala. Chodime na VS do toho isteho mesta a byvame na tom istom internate. No nase stretavanie je uz biedne. Tak 2x za rok. Uz pomaly ani to nie. Ked si piseme, tak zvacsa odpise na prvych par sprav a potom uz ignoruje. Napr. teraz ma odo mna skoro 3 mesiace stare spravy, ktore sa ani neuracila vidiet. Proste ignoruje. Co ma ale velmi mrzi je, ze som mala nedavno narodeniny a ani si nespomenula. Vzdy som si myslela, ze je ten typ, co nie je na datumy a neriesi velmi gratulacie.. ale ked sme boli spolu naposledy, hovorila mi, ako vymysla darcek na narodeniny a spolocny den s jej nejakou novou kamoskou, ktoru pozna tak rok. Zamrzelo ma, ze na mna, dlhorocnu kamosku, si ani len nespomenie a ze to evidentne nie je o zlej pamati, ale o inom. Naposledy, ked som ju volala von, dlho sme sa nevideli, tak sa z toho nakoniec vyvliekla, ze nech sa nehnevam, ze chce byt s frajerom, lebo ma stres pred skuskami, atd.. Pochopila som. Slubila mi, ze cez leto nieco podnikneme. Tesila som sa, leto na konci a ona nic. Ignoruje este moje davnejsie spravy.
Je to vylev, ale prislo mi to luto. Mam teraz tazsie zivotne obdobie a rada by som sa zdoverila, videla ju, porozpravala sa … Dnes som tak premyslala nad tym vsetkym, aka je. A prisla som na to, ze mi tymto dava nepriame signaly, ze ona ma neberie tak, ako ja ju. Chcem sa len spytat, myslite si to aj vy z tohto, co som napisala? Ako by ste sa k nej spravali, ked je taka?
Ano… Neberie ta ako ty ju…Dava ti jasne signaly…Uz by som ju nekontaktovala…Ked chce byt s tebou, bude aj realne a najde si cas(2x za rok?-srandujes?)…Ked nechce, bude hladat vyhovorky…
Zial, kamaratstva sa rozpadavaju a niekedy bez akychkolvek pricin. Tiez som takto prilsa o 2 kamosky... proste uz nebol z ich strany zaujem. Tiez ma to trapilo, lebo som introvert a tazko sa mi hladaju nove kamosky.
Mne hovori vzdy jedna z mojich blizkych kamosiek, ze treba venovat svoj cas a energiu tomu, kto ma o to zaujem.
Stalo sa mi nieco podobne, ako napisali baby vyssie. Treba sa zmierit s tym ze okruh kamaratov sa pocas zivota mení.
Treba prijat fakt ze kamaratstvo vysumelo. To je vsetko. Ona je uz niekde inde a ty na nu cakas, visis na nej... Treba sa porozhliadnut po kamaratoch, s ktorymi ta nebude spajat len "pozname sa od zakladky..."
Mala som kamosku 20 rokov...
A nejak tiez to vysumelo....
Uz ju nekontaktuj, nema zaujem. Hlavne si z toho nerob hlavu. Momentalne nie ste na tej istej vlne, to sa stava. Najdi si inu kamosku.
Tiež som sa takto s kamarátkami z detstva odlucila...jedna si našla iné kamošky zo strednej ktoré uprednostnila predomnou...ďalšia mala babku tam kde som aj ja byv ala a prestala chodiť k babke ..ona bola už skôr na mužské kamarátstva a chodenie po baroch no bezomna...ďalšia si našla staršie kamošky s ktorými takisto začala chodiť do mesta...a ďalšie kamarátstva sa rozpadli len tak lebo neboli také pevné...odvtedy mojím životom poprechadzali kopu ľudí známych kamarátov a všetci už v ňom niesu keďže som zmizla z očí zmiznes z mysle
Ma ta uz na salame a je to v poriadku. Prirodzeny vyvoj medziľudských vztahov - ludia nam do zivotov prichadzaju a odchadzaju... este sa ti to v živote stane viackrát. A je uplne jedno, ze ste spolu tahali káčera, ona sa len zmenila a ma svoj život a niekym iným, novým... Nechaj spomienky spomienkami, detstvo mate za sebou a vase cesty sa jednoducho rozišli, kazda idete inym smerom. Dali ste si co ste si mali dat a teraz ste kazda inde. Zachovaj si na ňu pekne spomienky ze to bola tvoja kamoska z detstva a ze sa ide dalej... nic ine za tym nehladaj, odcudzili ste sa a je to normálne..
Ach, az sa mi to tazko cita, ale mate pravdu vsetky. Moj zivot sa netoci okolo nej, ani necakam ako taky psicek na nu. Len som jednoducho myslela, ze je to take obojstranne. Vzdy, ked sme sa stretli, dobre sme sa porozpravali, aj sama mi to povedala. Tam som nikdy nepozorovala, ze by sa nieco zmenilo. Ale az teraz mi docvkava vela veci.. ako sme si este v zime dohodli stretnutie, dva dni pred tym som jej pisala este, ci jej to vyhovuje a ona mi odpisala asi az o 2-3 mesiace. Viackrat mi vravela, ze jej viac ludi vycita, ze akoby nevie mat „trvalych” kamaratov, ale stale si hlada novych a na „starych” zabuda a nadvazuje skor take povrchne vztahy… Teraz mi je fakt blbo, ked si uvedomujem, ze aj ked som jej semtam napisala, tak som ju asi otravovala. Mrzi ma, ze ja som tu bola vzdy pre nu, ked sa trapila a mala tazkosti a ja som teraz na vsetko sama. No asi toto je to, co si mam vziat z tohto tazsieho odbobia pre seba do zivota… pretriedit si ludi v zivote a ju zacat ignorovat presne tak, ako i ona mna. Vsetko to jej spravanie som si uvedomila az teraz a uz sa na nu neviem pozerat ako predtym.
Neviaz sa nu, dava tie az velmi priame a jasne signaly, ze je koniec. Zober to ako fakt a otvor dvere novym kamaratstvam.
Keď sa chceš vykecat chod k psychologicke pomáha to
Nepriame? To viac priamejsie ani byť nemôže. Musíš prijať fakt, že niektorí ľudia nebudú v našich životoch hrať rolu navždy, Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Už máte iné predstavy o živote, ste iné osoby ako keď ste boli deti. A ona to možno tak vidí a neťahá to ju už k tebe. Zažila som si to a veľmi to bolelo, tiež v období kedy som ju potrebovala...Teraz spätne som za to rada. Zmenil sa mi okruh kamarátov, našla som si nových, ktorí mi dali zas niečo iné a teraz som tej bývalej kamarátke rada, že sa rozhodla ma nemať vo svojom živote. Lebo ja som bola na ňu zbytočne fixovaná. Nemáš to tak aj ty?
A už sa nevnucuj prosím ťa, ak si nespomenula -tipujem, že na fb jej to ukázalo, tak to neobhajuj. A ani tie správy. Maj trošku sebaucty a už sa jej neozývaj. 🙏🏼