Baví vás život - práca, deti, domácnosť dookola?
Ahojte ženy, prosím o úprimné odpovede, baví vás to, tie čo takto žijete?
Práca na plný úvazok (u mňa 8 hod po-pia), vyzdvihovať deti zo škôlky a školy, domácnosť, učenie, varenie, víkend jeden deň výlet, druhý deň oddych a zasa dookola.
Manžel sa spolupodieľa - striedame si vyberanie detí a zanášanie do šķôlky/školy, striedame sa pri kúpaní, vyvešia prádlo, vyberie umývačku, ostatné je viac menej na mne, ale manžel aj pracuje v priemere cca hodinu a pol viac denne ako ja.
Doteraz som takto žila a neriešila som, vyhovovalo mi to. Ale od decembra som bola doma a to som si už asi zvykla, že je to o inom - žiadne stresy z práce, rána úplne kľudné, nenaháňala som sa, či stihnem byť o siedmej za počítačom v kancli, stíhala som navariť, upratať, v kľude nakúpiť, zájsť si na kozmetiku, kávu. Večer som mala energiu a chuť venovať sa manželovi - nemala som zasa v hlave, že už mi treba ísť spať, aby som vedela na druhý deň fungovať. Aj vzťah s mužom sa vďaka tomu ešte zlepšil.
V polovici februára sa vraciam naspäť do práce. Bude mi chýbať tento pohodový život, no zasa si neviem predstaviť nepracovať vôbec dlhodobo. Polovičný úväzok neprichádza do úvahy, v našom meste nie sú na to prac.príležitosti v mojej profesii.
Ako ďalej, poradíte niečo? 🙂
Pekný večer všetkým.
Objektivne - ucty sa same nezaplatia a z lasky deti nevychovame...nikto nechodi rad do kolotoca praca-deti-domacnost a padnut do postele... co poradit? Najst si napriek tomu nejaky konicek - ja chodim raz v tyzdni hrat tenis a raz v tyzdni plavat - a tesit sa s malickosti, dovoleniek, rozplanovat si pravidelne vikendy mimo, vypadnut, mat zazitky...clovek s toho nacerpa energie az az...
Nieee 😁
@lili929 mňa nebaví chodiť do práce mimo domu. Ešte keď je to z domu za Pc alebo v záhrade - tak okej, ale neznášam cestovanie.. čiže áno, radšej sedím doma 😀😄 len na to treba mať vhodného manžela (ktorý to preferuje a dokáže zabezpečiť rodinu)
Bavi. Uprimne ma bavi. Z roboty sa pritom tiez nezblaznim aktualne, ale beriem ju ako nevyhnutne zlo. Varim rada, upratujem so sluchatkami v usiach, ani neviem ako je hotovo. Cas s malym su uzivam. Na muza je casu naozaj pomenej, ale da sa.
Hlavne si kazdy den uvedomujem, aka som bohata. Nemyslim financne. Kolega zo Syrie mi rozpraval ako sa u nich zije. Tepla voda je luxus. Kurenie je luxus. Som zastanca toho, ze moje stastie nema vyplyvat z porovnavania sa s ostatnymi, ale v mnohych ohladoch sa mam tak dobre. Snazim sa uzivat si tie “prkotinky” bezneho dna, ranna kava s muzom, hranie s legom s malym, ist si zabehat, oblubeny serial…
Stavim sa ze si volakedy snivala presne o tom, co mas teraz 😉
@lili929 Tak ja osobne mam stastie, ze moja robota je zaroven mojou zalubou, takze sa do nej tesievam. A dalsia vec, co je mojou zalubou, je varenie. Takze dve podstatne veci z kolotoca ma bavia. Nebyt toho, tak by som to veru ani ja neznasala najlepsie, lebo na ine konicky ktoviekolko casu nezostava.
Ahoj,
ja úprimne poviem, že mňa to teraz keď pracujem baví oveľa viac ako keď som bola doma na RD. Ja som sa do práce už veľmi tešila a cítim sa teraz oveľa spokojnejšia v živote. Mala som v živote aj obdobie keď som asi mesiac nepracovala, ako prvý týždeň - dva to bolo fajn, ale neviem si taký život dlhodobo predstaviť.
Ale zároveň:
1. Mám dobrú prácu, mňa veľmi baví, vidím v nej zmysel, mám super kolegov a teším sa keď s nimi pokecám, ideme na obedy a kávičky. Moja práca je primerane náročná, nie je to vždy jednoduché, ale ani ju nevnímam ako veľmi stresujúcu.
2. Nemusím sa nikam naháňať, do office chodím 1-2x do týždňa (to chcem, nemusím), zvyšok robím z domu. Mam flexibilnu pracovnú dobu, viem si to pekne prisposobit a stíhať aj škôlku.
3. Máme len jedno dieťa a viac nechceme. Preto aby sme mali na neho dosť času, energie a financií.
4. Finančne sa mame dobre a vieme si dopriať častejšie dovolenku, welness víkend, najesť a v reštaurácii a nevariť, zaplatiť si napr. pani na upratovanie (teraz nemame) alebo opatrovateľku.
Za mňa je rada poobzerať sa po takej práci ktorá ti bude viac vyhovovať a baviť ta.
Ahoj, súhlasím s komentárom vyššie. Podľa mňa veľa závisí od tvojej práce. Ak 8 hodín robíš dlhodobo niečo čo ťa nebaví tak skôr či neskôr ťa prestane baviť aj to, čo doteraz nebol problém. Ja kým som nerobila to čo robím, síce som zarobila viac ale prišla domov a nemala náladu na nič. Zbytočne som mala viac peňazí a mohla si dovoliť viac výletov, celý čas som myslela len na návrat do práce, ktorá ma nebaví. Teraz som možno platovo ukrátená o pár výletov ale užívam si aj obyčajnú prachádzku po meste s rodinou, večerný film s mužom a podobné drobnosti. Milujem svoju prácu, jasné občas je stresujúca a vyčerpávajúca ako každá iná, no mimo pracovného času konečne nemám stres čo bude zase zajtra a viem vychutnať prítomný okamih 😊
A zase poznám aj práve opačný prípad ako ja. Kamarátka ešte z gymnázia si vybrala oblasť, ktorá ju síce nebaví a dlhooo sa trápila či už na VŠ alebo neskôr kým sa vypracovala hore, no teraz sa má veľmi dobre. Finančne, časovo, pracovne. Teraz už má pod sebou ľudí, ktorí robia prácu miesto nej a ona ich riadi. Má viac voľna i peňazí. Ale úprimne, zaslúžila si ich. Ja som si vybrala 'ľahšiu cestu', nedokázala by som to čo ona - roky sa učiť a makať s niečím k čomu nemám vzťah.
Nie nebaví ma to, ale žiaľ mi je ľúto vyhadzovať peniaze na kuchárku, upratovačku, au-pair atď.
A to mate na Slovensku jedinú veľkú výhodu, ze je škôlka do 16-17.00, škola s jedálňou a nemusíte mať doma stále niečo navarené.
Ale práca ma baví, pre mňa je to veľký relax a vypnutie z domu. S tým že aj každý mesiac pracujem ináč, tak je to aspoň zmena.
@lili929 robíš 8 hod denne, manžel ti dosť výrazne pomáha. Ja pracujem 8 hod, no musím stihnúť prácu akoby za 16. Mam dve paralelne zamestnania. K tomu mam male 4 ročne dieťa a 1 ročného psa. Na víkendy chodí domov aj staršia 12r dcéra. Muž je dlhodobo v zahraničí a keď príde na par dni domov, nepomôže takmer s ničím, nanajvýš sem tam pomôže okúpať a uložiť malú. Takže všetko je úplne len na mne. Vždy už vo štvrtok večer ledva ťahám nohy za sebou. A ci ma to baví? Sú dni,ktoré zvládam skvelé. Sú dni, keď sa mi chce plakať od toho,v akom časovom strese/zhone žijem. No potom večer vidím tu malinku spinkať a vravím si, tento deň bol brutal náročný, ale ďakujem zaň, lebo mam moje deti, moje všetko. Takže zhrniem to: nebaví ale nemenila by som. Keby som mala možnosť voľby, opäť by som si len toto vybrala
Bud rada že máš len ten trojkolotoč. Ja mám doktor, deti, domácnosť dookola. A ver, že by si nemenila.
Nie
@lili929 možno by ti vyriešilo situáciu pracovať len z domu alebo z domu na čiastočný úväzok. Mňa roky ubijalo cestovanie do prace a fixná pracovna doba posledné štyri roky pracujem len doma a flexibilné niektoré dni vôbec niektoré viac hodín a je to super všetko stíham a som v kľude a o to viac ma práca baví
Mňa práca baví, ale nieje stereotypna, dost cestujem a mám aj dosť voľna, dieťa mám už veľké, na domácnosť kašlem cez pracovný týždeň akurát varím, ale to ma bavi tiez 🤷🏼♀️
Jasne ze niekedy je deň blbec a nic sa mi nechce, ale väčšinou som spokojná
Tieto pocity kolotoča a života utekajuceho medzi prsty som mala v predošlej práci. Hrozne ma to psychicky vyčerpávalo tráviť cele dni v tyzdni niečím co mi nedávalo zmysel, ale musela som to robit koli peniazom.
Pritom nemusela, no bola som chytena do svojej vlastnej pasce
Bavi, bud rada ze mate zdravie
mam polovic. uvazok, ztp dieta v spec. skolke, na kave a kozmetike som bola naposledy asi pred 8 rokmi.
na ten kolotoc si zvyknes, ja som kvoli zdravot. stavu dietata ostala dlhsie doma a tiez som sa desila, ako to cele bude, a zvykla som si.
padam na hubu, spavam 5h denne ale zvladam. co ind mi aj ostava
@tinatitti ahoj.. teba si pamätám z jednej témy pár rokov dozadu ako si písala o dcére že profesionálne korčuľuje a že je to mega náročné všetko zvládať... Ako to zvládate teraz, po rokoch?
stereotyp bavi malokoho...hoci zivot vie priniest kazdy den novu sr*cku 😀 no treba si najst nejake kompenzacie, zaluby, spestrenie, hocico, hlavne, ked uz psychika zacina pokulhavat
@mabenn toto si velmi trefne vystihla🙈🤣
Išla som pôvodne napísať, že občas aj nebaví, ale hneď sa mi premietol pred očami život pár ľudí, čo poznám a nepracujú, či už dobrovoľne, alebo skrz diagnózy a pod... A vlastne... ...dobre mi je.
a mam este jednu fintu: ked ma zivot uz zahlcuje prilis vela sr*ckami, tak ho prekvapim a vymyslim nejaku aj ja: napriklad som zacala chudnut...proste spolupracujem
mňa velmi baví moja robotka. Ale je pravda, že robím až od obeda alebo aj poobede do takej 4,5 hodiny.Viac nie to už ludí neobjednávam potom aj keby ako je.Jedine ak je moc súrny prípad vtedy privriem očko.Ved skús dakde na profesii na nete popozerať dačo z domu.Ja síce deti nemám ale domácnosti sa treba aj tak venovať.Ale ked sa mi nechce nerobím ani to 😀 Bud si dačo objednáme jesť a je vec vybavená.Ja sa teda nepretrhnem na úkor svojho zdravia a psychickej pohody.To mi je ovela prednejšie
@alchemilkazltozelena staršia dcéra už skončila s krasokorculovanim. Teraz ma iný šport. Malinka chodí teraz tiež korčuľovať, ale sme ešte len v pripravke plus chodíme do folklórneho súboru. Je toho stále vyše hlavy, takmer každý deň má nejaký kruzok. Čo už. Musím to zvládať, inak to nejde.
Nie, nebavi ale inac to nejde. Snazim sa uchmatnut si cas iba pre seba a travit ho najlepsie ako sa da.