Baví vás stereotyp?
Ahojte. Mám 37 rokov, muž má 40, máme 2 deti(predškolácku a tretiaka) - taká klasická rodina, netrieme biedu ale nie sme ani milionári. Od detstva však mám taký "problém"-neviem, či je to problém, proste neznášam stereotyp. Nebaví ma to absolútne. Každý boží deň toto iste. Nie, nerobím v jednej práci 100 rokov, striedam aj tie po case, ale nepomáha to. V skratke - ubíja má tento spôsob života a najhoršie je na tom to že sa s tým nedá nič robiť. Na RD som bola 5 rokov vkuse, pomaly som už vyliezala na plafon, tak som sa zamestnala, ale nepomohlo. Celý týždeň čakám na piatok a čo vlastne z toho? Príde krátky víkend cez ktorý len dohanam doma co som cez týždeň nestihla. A zas je pondelok a to isté dokola. Na nič nemáme s mužom čas. Manzelstvo máme dobré, ale tento stereotyp neznáša aj on. Je mi jasné že sa tu nedá na to nič poradiť, len som chcela trochu o tom popísať, o vašich názoroch na to. Či ja som divná, alebo to tak máte viacerí, takéto pocity. Z jedného platu nevyzijeme, takže doma ostať nemôžem, aby som mala menej zhonu a stresov a aby bolo o domácnosť viac postarané..... Aktuálne som doma, som chorá, tak je ráno aspoň o pár % menší zhon a stres keďže seba nechystám, len deti. A čo z toho keď od pondelka zas to iste? 😭 Tie, čo sa mi tu chystáte napísať že neviem o čom je život a že nemám žiadne problémy tak ste na omyle. Mám ich viac než dosť, aj odziteho mám dosť, aj veľa nás ešte čaká keďže dcéra je ZTP..... Snáď nájdem spriaznenu dušu ktorá tiež neznáša stereotyp a aspoň budem vedieť že nie som jedina s takýmito pocitmi.....
Cely zivot je len cakanie na nieco. Deti mas este male, ked budu vacsie a samostatnejsie, bude to vsetko jednoduchsie. Nebude treba okolo nich tolko behat a aj s domacnostou pomozu.
@denkatn
@andrea_82 ďakujem vám baby, takže nie som divná, že mám takéto myšlienky?
S tým obchodom si to vystihla. Ešte aj to má vytaca, že stále tie isté výrobky, nič uz roky nedodali nové. Aj ich striedam tie obchody ale daako nepomáha....
Rozmýšľam, že mna ani moja práca nebaví, možno aj to veľa zavazi. Keby som sa tam tešila, tak hneď mám lepšiu náladu si myslím. Ale tam len samé intrigy a len striehnem, kto má sleduje a rieši, čo ako robím 😌 a pritom ja som taký typ čo každému pomáha. A efekt opačný.....
Teraz mi budú radiť zmeniť pracu ale doba je aká je, aj túto čo mám teraz som si hľadala pol roka, takže nemôžem ju zas meniť.
Možno si trocha vyhorená, alebo naopak málo vyťažená psychicky. Prípadne máš málo premenných. Ja mám štyri deti, sedem rokov som ich mala v domácom vzdelávaní, stále bolo treba meniť školy, prispôsobovať sa učivu, popri tom som mala prácu, bábo, o stereotype ozaj nemohla byť ani reč.
@zitaje o domácom vzdelávaní uvažujem aj ja pre dcéru, keďže mám na to vzdelanie, ale bojím sa že by som sa už úplne doma zblaznila, navyše by chýbali financie, keďže opatrovateľsky neviem či by mi dali.
Začni si nejak privyrábať a pôjde to. Keď je človek doma, veľa ušetrí varením a pod. Keď budete doma, môžete si každý deň vymyslieť iný program a viac si užívať život.
@zitaje prosím ťa ako často sa chodí na preskúšanie dieťaťa či ovláda učivo ktoré má ovládať? Pri domácom vzdelávaní.
A co chces? Preco ta nenaplna zivot,kt vedies? Preco nerobis aj nieco,co ta bavi?
dvakrát ročne, alebo podľa dohody. Treba sa tomu trocha povenovať, čo dnes už naozaj nie je problém, informácií je vyše hlavy, plný internet. Ak naozaj máš takéto plány, odporúčam si všetko naštudovať podľa domacaskola.sk a ak si na fb, dať sa do domaškoláckych skupín.
Mne tam chyba z tvojej strany nejaky konicek. Robit nieco co ta bavi - sport, knizky, deskovky, malovanie,...
Inak samozrejme rozumiem, ze ked ta to nebavi v praci tak to velmi zavazi. Predsalen tam travis vacsi cast dna. A cez vikendy rodinne vylety s detmi by sa nedali podniknut? Nieco co by ta nakoplo a mohla by si sa tesit.
Aku pracu robis?
robit nieco, co ta bavi a naplna popri kazdodedennych povinnostiach je viac ako nevyhnutne. pri tom vypnes, nemyslis na nic ine a venujes sa jednoducho len sama sebe. to potrebuje kazdy jeden z nas, bez toho sa existovat neda, potom sa lahko moze stat, ze zazijes pocit vyhorenia a budes nestastna.
teraz ta vymenuvam za kreativneho manazera pre teba. to mas akoze popri zamestnani pracu a po dobu jeden mesiac mas za ulohu vymyslat kde si ulejes cas tak aby to tebe sposobilo radost. napr. do obchodu obklukou cez pekne prostrediet, na bicykli nie na aute. (nakup velky spravit online). Ja si tak vymyslam ze musim ist kupit nieco do obchodu co je 5 km a idem na bicykli. po mesiaci urobis bilanciju kolko si zaradila peknych chvil medzi povinnosti, deti a rodinu a potom sa rozhodnes co dalej. ci potrebujes aj vacsi ciel, ci len vacsie ulohy alebo male castejsie. ci zapojis aj manzela do planovania peknych chvil a pod. velmi kreativne je napr. ako byt chvilu samy ( zevraj film o krtkovi pre deti to isti, taky vtip ze na dobry sex potrebujes flasu vina a film o krkovi pre deti......to su vyzvy pre top manazera.🙂
Odpíšem naraz všetkým. Nijaké konkrétne záľuby nemám a ano asi aj to je chyba. Poobede blazinec doma okolo deti a večer som rada že som rada, tak telka, porozpravame s mužom a spat. A ráno nevladzem vstavat, bola som na krv, všetko ok. Aj keby som mala nejaké koníčky neviem kedy by som ich realizovala keď cez týždeň ledva stíham deti poriešiť, domácnosť..... a vikend ako som písala je žalostne krátky, doobeda sa upratuje, navarí, poobede nejaký výlet a zas pondelok.
@denkatn ďakujem ☺️Len sa mi to zdá, alebo tiež máš problém so stereotypom? Ty mi tu asi najviac rozumieš 🤗
@akiana robím v školstve ale nechcem to konkretizovať.
mna rutina ubija, tak ja musim pri vyplneni formularov ktore robim pracovne pozerat telku alebo nieco pocuvat, potom samozrejme kontrolovat v tichu, ale neda sa mi robit nudne prace, proste neda...
A manzel sa spolupodiela? Nie je mozne aby si si cely tyzden nedokazala najst cas pre seba. Ja mam 1,5r a 4m a proste som zacala 1x tyzdenne chodit cvicit, lebo uz som tak vyhorena, ze si to za chvilu hodim…ale proste manzel musi prevziat sluzbu, rozmyslam, ze zacnem 2x do tyzdna a postupne zvysovat.
Spokojna mama, spokojna rodina
@hederamonstera áno, variť nevie ani pranie a zehlenie nerieši ale okrem toho robí všetky domáce práce lebo bol tak naučený z domu. Teraz má tu všetky ukamenuju, že čo sa sťažujem. Ale ja som zaňho vďačná, tento príspevok nebol o ňom. Ja si hodinu nájdem, jasné, a vypĺňam ju tak že si pozerám na nete čo je nové 🙈 asi je to veľmi trápne, viem, pre mňa je to oddych od povinností ale asi je to malo.
Nie je to trapne, aj ja tak zabijam cas, ale musis skusit nieco ine, nove. 😊
Ono v podstate všetko je stereotyp vstať, raňajky, do práce, deti, večera, sprcha 90% veci robíme automaticky a stereotypne.Tiez sa niekedy zamýšľam nad tým, že človek nevie čo robil pred týždňom, lebo dni rovnaké a jeden za druhým a roky ubiehajú.Ja sa snažím aspoň tie víkendy žiť inak.Ist prec, do lesa, aktivity...v piatok vecer varím a upratujem nech v sobotu máme deň voľný a pre seba.Nemam rada stereotyp a bojujem🙂
Jasne, ze nebavi. Skor ci neskor by taky stereotyp dolahol na kazdeho. Musis jednoducho nieco zmenit, pretoze sa z toho mozes aj zblaznit. To je na psychiku, ak nie si stastna a v pohode.
@luccija presne to myslim. Že každý deň to isté. Strašne ma to ubíja a neskutočne lezie na nervy. Nechcem to priprovnavat k seriálu Klamstvo ale cítim sa niekedy ako postava ktorú tam hral Mastalir. V jednej časti povedal veľmi výstižnu vetu - "Už žiadne prekvapenia". Povedal to keď sa riešilo prečo robil tie ohavné ciny. Proste si uvedomil že po zvyšok života už nezažije nič, žiadne prekvapenia, že stále to iste denne dokola, tak sa to rozhodol takto "riešiť". Samozrejme nič podobné nechystám ani náhodou 🙈 len ma to vždy napadne keď má prepadnú také myšlienky že som zas v stereotype 🥴
@lulula12 a ty nemáš stereotyp? Každý deň máš iný?
Chápem...horšie je, keď tvoja polovička miluje stereotyp🙂a najradšej by sedel na gauči a hompalal nohami, lebo to je preňho oddych.U nas som ja ta neposedna čo chce zažiť, vidieť, vyskúšať nakoniec uzná, že bolo fajn ísť z domu, ale je to naňho veľa a musím opatrne.Cez týždeň toho veľa nevymyslis, ale tie víkendy si užite.
V práci mám rada stereotyp, ale v súkromí nie.
Ja musím mať plán na čo sa tešiť pôjdeme na hriby, na výlet, vymalujeme cca vedieť čo kedy
Tak ale ked mas hodinu na to aby si sa hrala s telefonom tak mozes ju vyuzit aj lepsie nie? Podla mna je to vsetko o prioritach. Ja by som miesto hodiny na telefone si isla radsej zabehat alebo co to popratala aby to na mna necakalo cez vikend.
A inak od stereotypu mne velmi pomaha vypadnut niekam z domu. Kludne na noc niekam na vylet. Nemusi to byt daleko a su aj low costove vylety. Ale nebyt stale doma medzi 4 stenami 😉
@luccija on nenávidí stereotyp tiež. Obaja tu nadávame denne na to 😂 chodíme aj my cez víkendy kade-tade ale daako nič to so mnou nerobí, žeby som sa odreagovala a nabrala silu na ďalší stereotypný týždeň 🙈
som rovnaka, navyse asi workoholik.. ale ja si to kompenzujem prave tymi hobby, vela sijem, malujem, vyrabam domace mydla a kozmetiku.. casto chodime na vylety, na pobyty, aby sme zmenili prostredie.. ale najviac ma vie vytrhnut zo stereotypu, ked sa stretnem po dlhej dobe s kamoskami alebo ked niekto u nas prespi, kecame dlho do noci.. potom sa aspon tyzden-dva zabavam myslienkami na tie rozhovory, preberam sama so sebou problemy kamosiek, ako by som to riesila ja a pod.. 🙂
viem, ze teraz napisem nieco, co uz vsetci davno vedia. Mne v zivote pomohla vdacnost. To, ze neznasam stereotyp je jedna vec, Vzdy sa pozriem nato, co mozem zmenit. Mozem nieco nove vymysliet, napr. nejaku zabavu na vecer,nieco schovam, alebo ja sa skryjem a cakam, kym ma najdu 🙂.
V najvacsom blazinci som chodievala behat - len kratko asi pol hodinu a vypocitala som si to tak, ze som skoncila pri zapade slnka. A tam som sa naucila dakovat za bezne veci toho dna. Za manzela - konktretne som vymenovala co sa mi paci ( uz len to, ze je je super), potom deti ( konkretne za kazde, co urobilo dobre - zle som nespominala ).
Niekedy som len mlcky sledovala slnko a jeho hru farieb. A div sa svete, zrazu som bola Bohu vdacna, ze som, ze som tam kde som.
Kedze stereotyp sa mi doma nezmenil, tieto moje kratke vylety som musela opakovat casto. Nikomu som nedovolila ist so mnou, lebo by to stratilo to caro.
Potrebujes si uvedomit, ze je to na tebe, ci budes denne zit stereotyp, alebo s tym nieco spravis.
Nechcem pisat o tom, ako bol syn vazne chory ( dvakrat skoro zomrel ) a vtedy som zatuzila ten stereotyp zit, uplne az bolestivo ma ta tuzba prepadla a odvtedy si vazim aj ten stereotyp, ze naozaj len mozem nieco male menit . 🙂
ano, chapem. mala rada pre teba, aspon v tvojom mikrosvete zahanaj sterotyp tak, ze veci ktore ty mas rada rob inac a po novom. chod napri. nakupit do ineho obchodu (ak sa ti da) chod inou cestou a zastav sa naschval v parku, daj si tam 5 minut na citanie vtipov alebo clankov (ak mas za to zle svedomie, to je to iste akoby si nieco zabudla v obchode.. tolko isto casu). do skoly my chodime raz bicyklom, raz na kolobezke, niekedy nestiham, pesi, aj autom veziem a potom idem niekde nieco vybavit ked uz sedim v aute a menim aj svoje vlastne plaby. sprav si mikrosvet plny zmien. zostava pevne len ze deti musia do skoly. ostatne mozes menit. aj do roboty mozes prist neskor a predtym si zabehat niekedy, alebo ist na prechadzku. zda sa to cudne ale je to psychohygiena. pomoze ti to rozmyslat kreativne o tvojom zivote.