Ahojte, som divná ked mi ide na nervy ked mojo rodičia riešia kraviny na mojej dcére?
Príklad .. mama sa na návšteve zadívala na vnučku (3r) a spýtalq sa jej .. Zlatko, tebe odstavaju uši?! Pod sem ku mne, pozriem sa?! ...
Hovorim ze aj keby jej odstavaju tak čo ?
A ona ze no nebolo by to bohviečo.. - áno dcérke trošku odstavaju a mama si to asi všimla az teraz. No normálne ma nahnevalo,ze je schopná to riešiť,taku kravinu pred malou
Ako reagovať nabudúce? Nechcem aby aj neskoršom veku takto riešili mihe deti a poukazuvali na ich vzhľad...mala som v minulosti anorexiu ,dom citlivá na takéto veci,moje baby chcem chrániť.
@lunademonica ona vie že to nemám rada, z nej tieto nevhodné poznámky vždy nejak vypadnú, bez premýšľania... Aj mne to robila, neznášala som to.
Áno aj u nás babka rieši kadečo. Ja to odignorujem, sme tam raz za čas a doma si robím po svojom, respektíve vôbec nekomentujem veci, ktoré mi pripadajú nedôležité, alebo nechcem na ne dieťa upozorniť. Nemyslím si že detí sa nejak dotýka názor ich babky, skôr sú dôležití rodičia. Teda - závisí od toho ako často tam ste a ako veľmi babka verklíkuje napríklad odstávajúce uši. Babka môjho muža napríklad celý život vyplakávala pri každej návšteve, že je chudý ako trieska. Ešte mne ako mladej neveste radila, že mám mu variť pudingy a krupicové kaše aby už preboha pribral. Nemyslím si, že si z toho môj muž robil nejakú hlavu. Mne to prišlo skôr vtipné. Ale teda nemám za sebou žiadne problémy typu anorexia a podobne. Možno si na to o dosť citlivejšia ako ja.
Rozumiem ti, tiez ma tieto poznamky rozculovali. Ale skus sa nad to povzniest, nie vzdy su to zle veci. Tvoje deti sa v zivote stretnu s roznymi poznamkami, nebudes ich moct cely zivot chranit. A niekedy to aj pomoze, ja som na zaklade takejto poznamky mojej mamy prisla na to, ze syn potrebuje okuliare. Aj ked najskor som na nu vyskocila, nech nevymysla, nakoniec som musela priznat, ze mala pravdu.
Sadnúť si s mamou a jasne jej povedať, že takéto veci neakceptujete, nie sú primerané, sú nevhodné a nepáčia sa vám. Je pravda, že neraz takéto reči o odstávajúcich ušiach/krivých nohách/väčšom brušku/širších ramenách/väčšom nose atď. atď. spôsobujú u dievčat celoživotné komplexy. Ja by som razantne zakročila, že sa mi to nepáči a neprajem si takéto vyjadrenia.
Toto by som rázne stopla, nech sa hnevá kto chce. Ešte je mala ale takej pubertiacke toto spraví také psycho problémy ze dovidenia. Viem z vlastnej skúsenosti tak isto aj moja sestra.
Tiež si mohla kysnúť do jazyka. Veď si to mohla pozrieť aj bez tej poznamky rataj s tým, že sa urazí, ale určite jej to povedz
Ja by som jej to vratila, nech sa uvedomi, babka, aha, fuzy ti rastu a pocuj, nejaka si uz plesata, to ti kedy vlasy vypadali🤷♀️
By som jej tak vycistila zaludok ze by si 3x rozmyslela co povie. 🤬
Nezacala ti anorexia z jej pripomienok ze si tucna?
Švagriná ma takúto svokru... Jej 12 ročná dcéra musí nosiť okuliare, zistili, že slabo vidí, a babka jej povie, že bez okuliarov vyzerá lepšie! Švagriná sa teší, že mala neriešila, že musí ich mať, nenosí ich z rozmaru, ale preto, lebo ináč by nevidela dobre a babka to takto odpáli.. Proste taka debila povaha
Noo mne to ako malej hovorili. Ze mi odstavaju ušká. Rodičia to veľmi neriešili, ale vzdialená rodina mi to sem tam akokeby "pripominala". Dnes uz som dospelá a som po estetickej operácii uši pár rokov. No stále mám problém mat pri niekom vlasy v gumičke a nikdy NIKDY tak nejdem von. Obcas reflexivne skontrolujem ci mi nevytrcaju spod vlasov.
Ďakujem, myslím ze x mojej trakcie a pohľadu hneď vedela ze sa sekla, no ze dodala tu vetu ze . nebolo by to bohvie čo má zabilo... Áno v našej rodine sa rieši stále vizuálna stránka každého... Neznášam to,aj ja som počúvala od otca ze som pribrata atď... Dlhé roky som mala potom ppp.. som na hakliva na takto reči ohľadom vzhľadu, aj keď sú nevinne, nepáči sa mi to.
Uz aj na 6m dcérku počúvam aký je valibuk a macata... Mala je zase chudá ako kostrnka a po novom odstavaju uši
No na facku
Tiez by som jej to vratila ze babinka tusim mas nove vrasky pod blizsie nech sa pozriem!
mala som kolegynu, a k nej prisla na navstevu mama, a pomaly prve co povedala po prichode vnukovi (11-12 r.), ze ako si oskaredel...
takyto ludia su proste netaktni, mozno si ani neuvedomuju, ze ludi svojimi recami zranuju
Ja ked si este pospominam, tak mne sused, ked som mala okolo 8-10 rokov na návšteve povedal, že ked neschudnem, tak si nikdy nikoho nenájdem a prehováral mi do duše. Velmi dlho mi to ostalo v hlave. Tiež roky prešli a ja som z toho vyrástla do výšky. No teraz po rokoch rozmýšľam, prečo mi to vlastne hovoril (aj ako dieťaťu, čo ešte nemá vzťahy riešiť), ked vlastne on sám bol pri sebe a taký macko. Jeho žena tiež.
mne keď mama v 15 rokoch povedala, že mám veľkú riť, do 2 mesiacoch som schudla 10 kg...potom sa už chytala za hlavu.
Nebola som pekná, ani múdra..moje kamošky boli vždy krajšie, múdrejšie🤦♀️
začala to praktizovať na mojom synovi keď mu povedala, že má nábeh na obezitu. 10 ročný 🤦♀️ plakal.
mal trošku brucho, detský tuk, teraz v 13 je ako prútik.
už ju neriešim, dieťaťu vysvetľujem.
Stopla by som to a veľmi razne, u nás majú všetci zakázané komentovat vyzor mojej dcéry okrem poznámok ako že jej nejake oblečenie pasuje. Majú ale zakázané jej dávať napríklad aj komplimenty na modré oci, nepaci sa mi ako sa v našej spoločnosti vyzdvihujú modré oci, príde mi to ako pozostatok nacizmu a nechcem aby vyrastala s pocitom že modrooká je niečo viac než hnedooki ľudia.
Aj ked je mala tak to vníma a nezabudne na to čo sa povedalo na jej vyzor. Bude mat z toho komplexy. Samozrejme úplne sa tomu nevyhnes, poznámky na vyzor jej uštedria aj chlapci v puberte a podobne, ale naozaj by som rodine vôbec nedovolila mat takéto reči, ja som každého upozornila naozaj hneď na zaciatku že akékoľvek poznámky ohľadom výzoru nie sú vítane.
Dobre robis ze chces dieta ochranit. Taketo poznamky tnu do ziveho. Hlavne dievcatka su vystavene velkemu tlaku o svojom vzhlade. Toto je chore co tvoja mama robi.
Ja by som to mame netolerovala uz ani raz. Dala by som s nou velmi razny rozhovor a varovala by som ju ze pri akejkolvek takej poznamke ideme prec a ak by som nevidela ziadnu zmenu alebo snahu o zmenu, prestala by som k nej vnucku vodit.
Presne tieto poznámky deťom podkopávajú sebavedomie a z toho vznikajú také veci ako si mala aj ty, poruchu príjmu potravy.. hrôza keď si to ani po tejto skúsenosti tvoja mama neuvedomuje..
Toto riešenie vzhľadu, to je stará škola, keď človek nevie mlcat a rieši stále čosi, na každom "aby reč nestála".. bola som pár krát v takej situácii aj pri deťoch, mám svokru ktorá nie je zlá, ale strašne rada rozpráva.. a tak tresne vždy niečo, čo má zamrzí..
V takejto situácii ako popisujes by som reagovala podobne ako ty - ale navyše, keď to počuje všetko.aj dcéra - tak oslov aj ju, povedz jej že má úplne krásne uši.. proste vždy ju uisti že je krásna taká aká je, aj keď je ešte mala a jej sa tie veci zatiaľ nijako nedotknú, ale časom si to začne všímať..
Inak môjmu mužovi veľmi odstavaju uši, najviac to zdedila dcéra.. vždy som sa snažila do deti vstepovať aby vedeli že sú krásne tak ako sú.. moja svokra sa cele detstvo hanbila za uši svojho syna a naschvál.mu nechávala vlasy tak aby mu ich prekrývali.. keď minule spomínala na jeho detstvo, tak som jej sama povedala že mne sa jeho uši vždy páčili (poznám ho od detstva)
Môj muž má našťastie povahu, čo si ani neuvedomí ak niekto na neho niečo povie a bol taký vzdy, (najstarší syn zdedil túto časť povahy 😅) ale mňa sa to často dotkne a tak reagujem tak, že ten "nedostatok" v očiach svokry ja vyzdvihnem.. ale sú deti, ktoré takéto poznámky dokazu úplne zlomiť..
Tiez som mala tak okolo 10 rokov, o vztahoch som ani netusila, a rodinny znamy, ktoreho nasi obdivovali, pretoze bol bohaty, mi zacal "dohovarat"...ze s takym bruskom, ci ma niekto bude chciet a ze som pribrala. Ja som si to vobec neuvedomovala, ze by som mala byt pribrata. Ale nasi sa tesne predtym bavili, ze ma nove zuby, tie stare mu vytrhali a ma keramicke a wau a super a kolko to stalo a tak. A ako mi tak dohovaral, spatne si uvedomujem, ze to bolo trochu uchylne, nasi sa len prizerali a vyskierali, tak mu vravim s plnou vaznostou. "ALE ASPON ZUBY MAM SVOJE". Isla som potom do kuta, ale ten pocit...😝
@ludka1402 super argumentácia na 10r dieťa 😁
Celé detstvo a aj teraz v dospelosti od mamy počúvam aká som taká, čo je na mne škaredé a čo treba zmeniť.. Veru poznačilo ma to nemálo a tiež komentuje aj moju dcéru.. Je to v povahe a neuvedomuje si že je to netaktne a môže rečami ublížiť. Naopak keď svokra komentovala buclate nožičky bábätka som až kvitla aká bola šťastná 😄 ale ona to opisovala nie ako obezitu (čo moja mama bohužiaľ vidí aj na novorodencovi) ale ako roztomilosť.. 🤷♀️
vasi rodicia nie su v poriadku...vam sposobili svojimi chorymi poznamkami ppp a dalej pokracuju na vnuckach,z coho vyplyva,ze nejaka sebareflexia a pocit lutosti u nich vobec nenastal
su toxicki a ak sa s nimi narovinu porozpravate a poviete,ze ich vinou,vdaka poznamkam,ste trpeli aj vy ppp a nebudete tolerovat,ze budu pokracovat na vasich detoch a oni to neprijmu,navstevy by som obemedzila na minimum (raz za mesiac na hodinu) alebo sa nestretavala vobec
je to mozno pre vas tazke ale prospesne
my sme museli riesit takto tiez vztah z jednej strany a nakoniec sa po 5rokoch iste veci zmenili k tolerancii,tak je to uz vyrazne lepsie
drzte sa
Pusti si to od 1:07:50 alebo aj jeden príbeh skôr
A pošli to mame
Treba to presne takto s babkou odkomunikovat, vysvetlit a vyziadst nech to nerobi.