Asi mi nie je súdené byť šťastná
Sedim a uvazujem nad svojim zivotom. Ked som bola mala zneuzivali ma. Ked som mala 12 umrela mi mamka. Ked som si myslela ze to zvladnem ocko zacal vkuse pit strachovala som sa onho kazdy den. Vyrastla som nasla som si skveleho muza mame dve uzastne deti. Ked som uz mala byt stastna dostala som silne depresie az som sa chcela zabit. Rok sme sa trapili aby sme ako tak zvladli. Konecne nadisla ulava. Knaz ma povzbudil ze sa nemusim bat byt stastna ze mozem. Ze boh ma ma rad. Ked som tomu uverila a povedala si ano mam pravo na stastie tak mojemu dietatu zistili autizmus pravdepodobne bude na nas odkazane cely zivot a bude sa trapit a my s nim. Tak ako mam byt stastna a nebat sa toho ked zakazdym ked som chcela vzdy prislo nieco zle ? Tak to ma byt ? Ze sa budem cely zivot trapit? Az mam strach co este horsie ma caka kolko ran mi este boh ustedri. Ja nie som zly clovek tak preco mi cely zivot ublizuje ? Uz som rezignovala definitivne som rezignovala voci bohu voci zivotu voci osudu voci vsetkemu. Jedine co ma uz teraz zaujima je moj manzel a moje deti uz budem pozerat len na nich uz mi nezalezi na sebe kaslem nato. Chcem len dobry zivot pre nich
@annamalaga som veriaca len tym ze mi boh od mala podraza nohy mam problem verit ze mi chce dobre a ma ma rad. A ano oni ma drzia nad vodou no ja citim ze uz zijem len kvoli tomu aby som sa o nich postarala ze ja moj zivot moja existencia uz nie su podstatne. Budem dalej prezivat kazdy den a starat sa o nich mam pocit ze na mne uz nezalezi
Záleží aj deťom bude. Veď ta majú radi. Aj chlap. Skús niekedy len vo voľnom čase sa venovať aspoň trocha svojim koníčkom. Nemôžeš sa teraz uzavierať iba kôli tomu že sa ti nedarí.
Ver ze niesi sama... od 18 a mam 25 rokov je stále niečo zle. Možno ma nikto neznasilnil a nemám chore dieťa.. ale v 18 ma operovali na ženské veci nepomohlo o mesiac znova. Nevedeli zastaviť krvacanie. Potom.som začala.mat problém s obličku chodila som dva roky po vyšetreniach nikto mi nič nevedel povedať. Nakoniec ma operovali v bystrici. Na ďalší rok som bola tehotná žiaľ mimo maternice zas operacia. Keď som si už myslela ze je dobre a isla som.po dvoch rokoch do prace. Zrazu sa mi objavila tetania ktorú stále mam k tomu sa.pridala panicka porucha takže som zas kde som bola priateľ je prec som cele dni sama so psom pred 4 týždňami som potratila v 4 mesiaci. A už 3ti deň riešime psa aby som.o neho neprišla ma zdravotné problémy.. už tiež mam.pocit ze som.prekliata a bojím sa co.pride ďalej.
Každý pol.rok sa niečo deje mne alebo môjmu psovi. Mam.pocit ze uz aj na priateľa je toho dosť ..
@annamalaga ked mam volny cas ze deti zaspia tak vyrabam aktivity pre syna to mi zabera vela casu kym vsetko vymyslim pripravim. a potom chcem byt s manzelom. Zas ked pride manzel z prace nechcem od nich odchadzat chcem byt s nimi aby sme boli vsetci spolu a aby si manzel oddychol. Nemam ziadne kamaratky ani ziadne konicky. preto sa uz chcem vykaslat na vsetko na vsetky dumy a trapenia a mysliet uz len aby im bolo dobre
@karinaaaa to mi je luto :( ano viem ze nie skm sama ze kazdy ma nieco kazdy si nesie svoj kriz len je to tazke clovek by proste chcel byt stastny spokojne zit
Prijmi všetko čo ti život priniesol a prináša, až vtedy nájdeš vnútorný pokoj.. Su aj horšie veci ako popisujes, tak hlavu hore 😉
Ja presne viem.o com.hovorite posledné tri dni už vážne nevladzem po všetkom.si stále vravim.musim.ist ďalej pride aj dobre.. A bum zas zle.. už tiež niekedy nevladzem.
Chcela by som.ist do prace mat normálny život hlavne mat dieťa.. ale uz sa aj bojim.. nikto v mojom.okoli to nemá až také ok majú nejaké problémy.. ale uz aj známi sa divia co sa mi to stále deje.. mrzí ma to chcela som len povedať ze vás chápem a je veľmi ťažké bojovať a staviat sa stále na nohy.
Musíme ísť ďalej.. boh skúša silných nie slabých.
Drzim vam dievčatá všetkým palce a prajem veľa síl ☀️, ak si myslite že to nezvládnete skúste vyhľadať pomoc napr. Psychológ/terapeut a pod. Padne Vám dobre porozprávať sa s odborníkom prip. Skúste začať napr. Tu www.ipcko.sk
@majah212 ja chodim ku psychiatricke stale a to ipcko tam som skusala viackrat pisat a nijak mi nepomohli len naucene keci
@karinaaaa len ja si nepripadam silna tak neviem preco ma tolko skusa
Píšeš o Bohu, že ťa nemá rád. Tak si uvedom, že ti dal život. Že ti dal možnosť dýchať. Nepovedal, že ti dáva raj. Nič ti nedlzi. Dala ti možnosť žiť. Tu na Zemi prežívame v skúške. Niekto má takú, iný onakú. Každý má nejaké trápenie niečo s čím sa musí popasovať.
Čo si myslíš že sme tu prišli oddychovať?
Druhý svet bude tým, čo si zaslúžime (podľa toho či túto skúšku zvládneme).
Uvedom si, že žiješ, že si stále tu. A to má svoj dôvod. Máš dôvod žiť. Ak by Boh nechcel, nebola by si tu. Máš niečo dôležité ešte vo svojom živote urobiť. Tak to nevzdávaj. Si tu potrebná.
To ma mrzí ze nemáš dobrú skúsenosť, ako dobrý nápad sa javí nejaká podporná skupina, nemáte vo svojej farnosti (píšeš ze si veriaca) nejaký klub veriacich žien ktoré sa stretávajú (i keď je situácia v súčasnosti nie veľmi naklonená takýmto aktivitám) kde by si mohla zájsť? Neorganizujú sa nejaké duchovne cvičenia a pod.? Myslím ze by bolo vhodne keby nájdeš čas aj sama na seba na niečo čo ti urobí radosť a pod.
@taskataska tak asi keď je veriaca, tak jej tieto tvoje reči nepomôžu.
Podľa toho, čo si napísala usudzujem, že si skvelá žena. Stále prechádzaš trápeniami z ktorých môžeš veľa načerpať......
Moja starká hovorieva, že koho Boh miluje, toho krížom navštevuje
Ahoj, mrzia má tvoje skúšky životné aj to, čím si si prešla a stále prechádzaš. Boh ti ale nohy nepodráža. Miluje ťa a kríž ktorým ťa navštevuje ťa má nie o naučiť, alebo ťa niekam doviesť. Viera ti pomôže, posilní a láska Božia pomôže prekonať všetky strasti. Ver tomu, že bude dobre, že raz pochopíš prečo práve ty si takto skúšaná..... Držím palce aby si všetko zvládla a dokázala sa tešiť aj z maličkostí.... a tiež, aby si všetko čo príde dokázala s pokorou prijať a Bohu obetovať.
Vyzerá to, že máš super muža. Máš deti. Autizmus nie je choroba, je to len iný psychicky stav. Dá sa s ním pracovat. Niektorý autisti sú super zaujímavý ľudia, vnímajú svet inak než ostatní. Nepozeraj sa na to ako na trest, ale ako ja lekciu, dobrodružstvo. Skús si tu inakosť užiť. Nebude to vždy ľahké, ale to nie je nic.
Poznáš ten príbeh o tom ako sa ľudia sťažovali bohu prečo im naložil toľko problémov? Boh im povedal že dobre teda, že všetky svoje problémy majú hodiť do vreca a priniesť ich. Keď ich ľudia priniesli, boh im povedal, že teraz si môžu vybrať ktorékoľvek vrece chcú. A tak sa každý vracal domov so svojim vrecom problémov, lebo nikto nechcel tie problémy iných ľudí ktoré mohli byt oveľa väčšie než tie ich vlastné.
Ja ti môžem len odporučiť knihu- sila prítomného okamihu. Je to silná kniha, život meniaca. Ľahko a rýchlo sa číta . Skús ☺️
Prajem ti veľa sily do buducna. A neprestávaj sa mat rada, nájdi si na seba každý deň trochu času. Zaslúžiš si to. Si dobra, kompletná a dostačujúca tak, ako si. Nič z toho, čo sa ti stalo na nedefinuje. Ty si ty, tvoje srdce, tvoj mozog. Nie si udalosti čo sa ti udiali. Kašli na ne, dovoľ si cítiť šťastie. Nezabudni počúvať hudbu, ta pomáha 💐
@taskataska napríklad byť taká silná, že dokáže pomáhať iným ktorí sú, alebo boli zneužívaní? Všetky skúšky sú na posilnenie človeka. Autorka túto etapu zvládla a posunula sa ďalej. Zvládla túto časť svojho života tak dobre, že sa dokázala začleniť do života, dokázala dôverovať mužovi ako partnerovi a ešte aj mať rodinu. Myslím si, že je veľmi silná osoba.
Čo sa mi nepáči je to, že človeka ktorý verí, ideš presviedčať aby neveril. Lebo to nie Boh spôsobil to, že ju niekto znásilňoval. Človek má slobodnú vôľu. Človek ktorý autorku znásilňoval sa pre to sám rozhodol. Boh neprišiel a nepovedal mu choď a znásilni ju. To že ty neveríš v Boha neznamená, že autorka nemá veriť. Možno práve ta viera jej pomohla prekonať všetky nástrahy života doteraz. Určite sa jej ľahšie nebude žiť keď zrazu odvrhne svoju vieru a rozhodne sa sama bojovať proti nepriazni osudu ktoru prežíva.... Alebo si myslíš, že keď zrazu odvrhne vieru tak jej minulosť sa zmení a aj choroba syna zmizne?
Ja by som povedala, že netreba prestať veriť. Ani sa hnevať na Boha, toto môže byť stará karma, ktorá sa ťahá doteraz. Podľa viery je to tak, že Boh nedáva človeku niesť väčšie ťažkosti, ako je schopný uniesť. Keď budete ďalej žiť tak všetci spoločne mama, otec a súrodenec nejako zvládnete pomáhať tomu dieťaťu, ktoré má dg. autizmus. A pritom váš život bude prebiehať možno celkom dobre, prispôsobite sa.
Úplne Ťa chápem, ja to cítim úplne rovnako. Ja som zas vyrastala v hroznej rodine bez otca, neustále ponižovaná a porovnávaná so sestrou. Hladovali sme, lebo mamka bola chorá a nemohla pracovať. Keď som mala 12 dostala som tetanické záchvaty, ktoré trvajú dodnes. A keď som si našla priateľa a naivne myslela, že konečne sa aj mne dostalo kúsok šťastia, ochorela som na nejakú počudesnú chorobu, kvôli ktorej nevládzem chodiť, istý čas som bola dokonca ležiaca a lekári mi nevedia nijako pomôcť, dokonca odo mňa dávajú ruky preč. A môj manžel je strašný nervák, kvôli chorobe vôbec ledva vládzem prísť do práce... som navyše škaredá. Popravde si myslím, že najlepšie by som urobila ak by som to už skončila a neexistovala. Celý život sa modlím k Bohu a prosím ho o milosť, no pochopila som, že mne osud nepripravil šťastie. Niekto sa vie narodiť, niekto nie... a žiadna spravodlivosť neexistuje.
Hlavu hore dýchaj zhlboka. Život je niekedy nefér a vie byť zlý, avšak vždy treba nájsť aj tie pozitíva. Syn navyše môže mať tú ľahšiu formu autizmu. Môže chodiť do škôlky pre takéto detičky. Neskôr do školy. Si veriaca alebo nie. Lebo pre neveriaceho človeka je to len trápenie , ktoré prináša život. Práve takí ľudia sa spoliehaju samy na seba. A pre veriaceho je to tiež tak, len zhliada ku vyššej moci. A tou je Boh. A prečo trpíš? Pozri sa aj inde sú ľudia , ktorí vyrastajú v zlých podmienkach v hlade, kde sú vojny. Takze každý má nejaké trápenie. Dôležité je, že máš manžela a deti. Tie ťa držia nad vodou.