Ahojte, premýšlali ste už nad tým na čo je dobré pracovať, študovať, snažiť sa, no skratka všetko, keď aj tak zomrieme? stale nad tým premýšlam, to že niečo vytvoríme,ostane po nas pre potomkov, to mi už potom v hrobe bude jedno,no nie.tak načo to je všetko dobre?aky je zmysel zivota?
Užiť si život ako sa dá. Praca, škola atď sú veci k tomu , aby si sa mohla mať lepšie. Preto je dobré mať v živote rovnováhu. Nie len naháňať sa za peniazmi , úspechom , ale vedieť si užiť veci, ktoré nám prinášajú. Užiť si čas s blízkymi a podobne
Ak mas depku kup si zmrzku alebo cokoladu, ak nevidis zmysel v praci poberaj davky a dozi niekde v tmavom kute bez svojho odkazu
Zmysel života je prejsť skúškou.
Každý z nás sa tu dostal preto, aby sa učil, snažil sa robiť dobre skutky a nakoniec podľa toho ako to zvládne bude rozhodnuté, či bude odmenený alebo potrestaný, na večnosť (na mieste kde neplynie čas)
To je zmyslom tohto krátkeho života, ktorý je v porovnaní s večnosťou ako žmurknutie oka.
Mala by si vyuzit svoj potencial. Byt prospesna pre druhych a dat zo seba to najlepsie. Rob to, co citis, ze ta bavi, naplna a snaz sa v tom byt dobra a bud napomocna inym. Vytvarat pozitivne emocie je tiez dolezite. Mat rad. Lubit. Milovat. Prezit naplneny zivot po emocionalnej stranke. To cele je zmysel zivota. Rob to, co citis, ale cestu ti ukaze rozum.
@lenkakravcova zaujimava myšlienka a čo ak len zomrieme a je to tak ako keď spíme? tma a žiaden večný život🤗
Nejako je potrebné zahnať tú nudu kým žiješ, chceš sedieť 80 rokov na zadku a hladieť do blba?
Ak zomrieme a nič nepokračuje, tak je to cele márnosť nad márnosť. 🙂 Toľko úsilia pre nič. Toľko proroctiev a zázrakov a žeby za tým nestala nejaká vyššia entita? Nedá mi to inak zmysel.
Verím, že sme na zem poslaní pre určitý zámer. Každý z nás má nejakú úlohu a svoju cestu, osud. Je dané kedy sa národom a kedy zomrieme. A zvyšok je na našej slobodnej vôli. Zákony mame dnes už všetky dané, takže vieme podľa čoho budeme raz súdení. 🙂
zmysel zivota budes mat taky, aku mu sama das. Na to sa neda odpovedat vseobecne. Niekto zije pre pracu, niekto pre rodinu, niekto pre inych. Ja som mala krizu identity potom ako som presla na ateizmus. Tie pocity potom a vyrovnanie sa s tym boli tazke. Nakoniec som nasla zmysel zivota v pritomnosti. Je dolezite to, co robim pre seba a pre okolie tu a teraz. Pretoze tym, ze budem mat stastnu rodinu a budem stastna s priatelmi je to jedine - co vlastne robit mozem. Ako si uvedomujem, ze zivot po smrti nebude. Chcela by som sa este venovat charite alebo dobrovolnictvu- cakam na vhodny okamih ked bude dieta starsie a ja budem mat viac casu.
@lenkakravcova Život jednotlivca naozaj žiaden špeciálny zmysel nemá. Zmyslom je pokračovanie života ako takého, cize rozmnožovanie sa a vývoj
V tvojej otázke vidím logiku a cítim že túžiš po logickom vysvetlení. Ja som nepraktizujuci veriaci. Som niekedy na tom podobne ako ty. Aj keď neveríš v posmrtný život a budes spať naveky tak aj vtedy má význam tento život žiť dobre. Už len preto že je taký vzácny keď už potom nebude. Ale neveriť len preto že druhý svet nevidime je strata. Skúsim ti to vysvetlit tak ako si to vysvetľujem sám. Najprv fyzika potom filozofia. Študoval som fyziku a niečo o nej viem. Stále sledujem nové pokroky vo fyzike. Tento svet funguje podľa prírodných zákonov a matematických zákonov. Pritom kľudne by to tak nemuselo byť. Spomeň si na rozprávky animované v ktorých fyzikálne zákony neplatia. Predstav si že by vedci zistili že tu platia iné fyzikálne zákony ako na Mesiaci. Všetko by fungovalo ale nevedeli by prečo. Takto sa cítili vedci v minulosti ale cítia sa tak aj teraz. Už síce zistili že v celom tomto vesmíre platia fyzikálne zákony rovnako ale stále je veľa veci ktoré si nevedia vysvetlit. Napríklad taká hmotnosť. Vedia že ak by mikročastice neobsahovali Higgsov bozón tak by nemali hmotnosť. Ak by častice nemali hmotnosť tak by nedokázali stať na jednom mieste. Ak by si sa dotkla lopty ktorá nemá hmotnosť tak tá by sa okamžite začala pohybovať rýchlosťou svetla a možno v takom vesmíre bez hmotnosti aj nekonečnou rýchlosťou. Taký vesmír by nemohol existovať alebo mohol ale my by sme v ňom neboli. To je len jeden z veľkého množstva príkladov. Dalo by sa pokračovať. Filozoficky sa spýtam: prečo je tu ten Hyggsov bozón? Vďaka elektromagnetizmu nepreletíme do stredu Zeme ako kameň a tá sa nezbortí do guličky veľkosti pomaranča. Ak by nebola elektromagnetická sila tak hmota v tejto forme nemôže existovať. Znovu: prečo existuje elektromagnetizmus? Atd atd. Teraz trocha biológie: Náš mozog sa vyvíjal milióny rokov a vie si predstaviť len to s čím má skúsenosť. Antropologicky bol vybavený telom a zmyslami a tými vníma okolitý svet. Vie si predstaviť farby, tvary, hore, dole hlboko, plytko, vôňa, teplo zima, vietor, vlhko, prijemne, nepríjemne, plus emócie ako strach odpor radosť údiv ... Ale tento mozog zrazu začal počítať. A predstavovať si aj veci ktoré nevidí a nemá s nimi skúsenosť. Že som na Mesiaci. Ale aj ten Mesiac si predstavuje ako guľu na nej stojím. Alebo z neho padám? Zakrivenie Zeme do gule bol prvý logicky problém ktorý sa mozgu vymyká z jeho antropologickej skúsenosti. Doteraz všetko padalo na Zem a tá bola rovná. A ona je guľatá a veci predaju smerom do stredu tej gule. Ale s týmto tento mozog nemal veľký problém si poradit. Guľu si vie predstaviť. Nejakú neviditeľnú silu ktorá ho doteraz ťahala k zemi a teraz smeruje do stredu gule tiež si vie predstaviť. Ale poďme ďalej. Ak sa objekt pohybuje tak mu plynie pomalšie čas a zväčšuje sa jeho hmotnosť a skracuje dĺžka v smere pohybu. Že sa skráti dĺžka a zväčší hmotnosť to si vieme predstaviť. Ale že čas plynie v každom mieste inak rýchlo? Že čas na Zemi plynie pomalšie ako dva metre nad Zemou? A bunky s ich metabolizmom a kmitanie atómov to všetko aj tak funguje? To si už mozog nevie tak ľahko predstaviť. Pretože čas pre neho milióny rokov plynul vždy rovnako. Ale aj to sa dá prirovnať k spomalenému filmu. Prirovnaním k niečomu čo pozná vie pochopiť veci. Tak to vlastne robia a vysvetľujú aj vedci. Matematici zvlášť si namáhajú mozog a nepredstaviteľne veci si predstavujú cez známe analógie. A poďme ešte ďalej. Predstav si vek našej Zeme. Je to 5 miliard rokov. Mozog si take číslo nevie predstaviť hoci veľa ľudí ti povie že ano. Napríklad 5 miliard ľudí. Ale neverím im. Pomôže nám znovu analógia. Predstavme si že jeden rok je jeden milimeter. Každý rok sa posunie slimák o jeden milimeter. O 10 rokov sa posunie o centimeter. O sto rokov čo je zhruba vek človeka o 10 centimetrov. To si vieme predstaviť. 1000 rokov jeden meter. 2000 rokov od narodenia Krista sú iba dva metre. Veľmi pomaly slimák. Milión rokov je už kilometer. Dinosaury vyhynuli pred 65 kilometrami. Život mnohobunkových organizmov pred 400 kilometrami a Vek Zeme je 5 000 kilometrov oproti dvom metrom nášho letopočtu. Vek vesmíru 17 000 km. Teraz si už môžeš povedať že si vieš predstaviť ohromnosť číslovky päť miliárd. No ale mame tu veci ktoré nevidime ale vieme že tu sú. Magnetické pole lebo priťahuje. UV žiarenie ktoré nás opáli. Rádiove vlny ktoré počujeme v rádiu. Stále si tieto neviditeľne veci nejako nás mozog vie predstaviť. A teraz sa dostaneme k niečomu čo má na vysokej škole vyviedlo z môjho vždy vysvetliteľného sveta. Predstav si krivú čiaru na stene domu. Integrál tejto čiary je plocha steny medzi čiarou a zemou alebo chodníkom. Matematická vec. Kašli na to čo je integrál ale je to matematická operácia ako plus a mínus. Platí a dá sa dokázať že platí. Na druhej prednáške sme šli ďalej. Predstav si že ležíš na posteli a si prikrytá dekou. Objem pod touto dekou v ktorom si aj ty až po matrac postele je výsledok dvojného integrálu tejto deky. Alebo plošnej funkcie. To som si stále vedel predstaviť. No problem. Ale po prestávke prednáška pokračovala trojným integrálom. A to sme si už mali predstaviť zemiak. Predstav si zemiak oblého tvaru. Trojný integrál vypočítaný z tohoto zemiaka je objekt vo štvrtom rozmere. Dokonca sme mu dali jednotku metre na štvrtú. A mne vtedy prebehli zimomriavky po tele. Nejdem ďalej dozvedel som sa že takto sa dá ist v matematike do nekonečna. Ale nás mozog si to nevie predstaviť. A nefungujú už žiadne asociácie alebo pribodobeniny. Prečo? Lebo tento svet má len tri priestorové rozmery. O tom prečo je čas štvrtým rozmerom už nejdem hovoriť ale poviem len toľko že Einstein čas nepočítal v sekundách ale v metroch. Až vtedy objavil vzťahy jeho teórie, ktorá bola neskôr tisíce krát experimentálne dokázaná a overená. Predstav si že zmizne cela tvoja ulica na ktorej bývaš. Predstav si že zmizne cela Zem. Cela slnečná sústava aj naša galaxia. Neostane nič ani atóm ani častica ani magnetické pole ani svetlo proste žiadna hmota a energia. Čo ostane? Žeby nič? Alebo vákuum? Veru nie. Niečo predsa len ostane. Ostane priestor a čas. Takzvaný priestoročas. A z teórie všeobecnej relativity vieme že tento priestor a čas sa dá deformovať. Potrebujeme na to hmotu alebo rýchlo sa pohybujúcu hmotu ale dá sa deformovať. Priestor a čas nie je nič. Je to niečo. Niečo čo tu pred vznikom vesmíru neexistovalo. Čo chcem týmto celým povedať? To čo existuje tu nie je len tak. Kľudne by to tu nemuselo byt. Kľudne by to mohlo byt niečo úplne iné. A kľudne môžu existovať veci ktorým náš rozum nemá šancu pochopiť. Ešte by sa dalo veľa rozprávať o tom čo to je myšlienka. Čo je to teória húfov. Alebo fraktály. Ale nič by ti nedokázalo existenciu Boha alebo druhého sveta. Boh sa nedá poznať rozumom ale srdcom. On sa nám neukáže na obláčiku že pozrite sa ja existujem som tu vy neveriaci. Chcete má vidieť tak sa ukážem z tej n-tej dimenzie. Keby to urobil tak v neho neuveríme. Jedni by si mysleli že je to trik. Druhí že je to Boh. Ale to by nebol Boh aký ozaj je. A znovu by v neho museli len veriť. A keby sa zjavoval každý deň a dal by sa spoznať aj vedcom a fyzikom ktorí by ho namerali na prístrojoch čo by to bol za Boh? Ľudia by na neho nadavali že ich obmedzuje nakoniec by dopadol ako v roku 33 alebo by tu zoslal hromy blesky. Takého Boha chceme? Chce on aby sme ho takého poznali? On sa nám zjavuje. Ale zjavuje sa v našich srdciach. Poznal som sestričku ktorá pracovala s ľudmi chorými na rakovinu. Denno denne videla smrť a ľudí bojujúcich aj rezignujúcich. A zrazu prišla do nemocnice staršia pani. Veriaca. Nemala ani páru o Hygssovych bozónoch a integráloch ani štvrtých rozmeroch. Ale dôverovala Bohu a vedela že prišla zomrieť. Vyrovnaná a spokojná. Vedela že pôjde do neba. Nie nevedela. Verila tomu. Prečo? Lebo bola dobrá celý život? Nie. Pretože mala s Bohom blízky vzťah a verila mu. Lebo ja som presvedčený že to hmotne o čom hore píšem je tu len preto aby sme tu fyzicky mohli byt. Ale naša duša. Nie mozog ale duša má iné ciele. Prečo Boh stvoril svet za miliardy rokov a nie za sedem dní? Lebo je nekonečný a večný. A to je o inom. To už je o filozofických dôkazoch ktoré sa dajú nájsť aj na internete. Tá pani ich nepotrebovala. Človek má malo času na to aby sa naučil fyziku aj filozofiu tak aby spoznal Boha. A aj tak by ho nespoznal. Ale ľudia dobrej vôle a s dobrým srdcom ho spoznávajú bez ohľadu na vzdelanie. Aj múdri aj nevzdelaní. Aj bohatí aj chudobní aj zdraví aj chorí. Tak taký dlhy príspevok som tu ešte nemal. Vyrozprával som sa tu teraz na koníkovi všetkým a nevadí. Keď tá to neoslovilo tak prepáč dúfam že aspoň jedného ano.
Neodpovedal som ti na otázku zmyslu života. Keď som si to po sebe prečítal a odhliadnem od tej hroznej štylizácie, tak aj keď nie si veriaca čo asi nie si, tak už len tá zvedavosť, že čo tam na mňa čaká stojí za to žiť dobrý život aby si s ním bola spokojná. Byt k sebe dobrá mat sa rada byt k sebe láskavá a žiť pekne čo najdlhšie. Keď bude zle dúfať a veriť že ak niekomu alebo niečomu stalo za to tu tie existencie vyvoriť alebo nechať vyvinúť, tak určite tým živým existenciam nedal dušu aby zaspala naveky. Ver sebe a ak neveríš v Boha tak ver aspoň tomu, že ty si Božská bytosť stvorená na jeho obraz. Pozri si video od Jaroslava Dušeka Jak být svobodný v nesvobodném světe
Prepáč, ale ešte jedna vec z tvojej otázky: Bojíš sa tmy a ničoho. Hore skôr píšem o tom čo si mozog nevie predstaviť a pritom existuje. Lenže platí to aj naopak. On si vie predstaviť rovnaký veľa vecí ktoré neexistujú. A jednou z nich je aj nič. Spánok a tma a neexistencia. My si myslíme že nič je normálne ale ono to vyzerá tak že aj nič produkuje častice a ono to nič v tomto svete a v iných svetoch akosi nie je. Takže aj to ti dáva nádej že spať naveky nebudeš.
Zivot nema zmysel. Nepotrebuje ho mat. Zivot iba je.
Zivy tvor je len zhluk atomov, ktore maju trochu inu konfiguraciu, ako zhluk atomov, ktore tvoria nezivy objekt.
Myslis ze mas depresiu?
Pre mňa život zmysel má , keďže verím v Boha tak mi dáva zmysel každý deň a verím vo večný život mojej duše.
Ako si to v živote zariadis tak to budes mat teraz nie ale až na sklonku tvojho života dokážeš posúdiť či malo zmysel žiť .
Zmysel života je byt šťastný. Teraz otázka co je to byt šťastný? Mat pár dobrých kamošov, trochu peňazí, žiť v malom dome s veľkou záhradou, chovať zvieratká, vydať sa za bajecneho muža a mat bajecny zivot, obklopit sa ľuďmi pri ktorých sa smejem, Žiť jednoduchý život.
Zmysel zivota je pre kazdeho z nas v niecom inom. Niekto ma zmysel zivota v praci, niekto v cestovani, iny v detoch, v peniazoch, niekto v dobrovolnictve. Vsetko nas determinuje a kazdy sa v niecom najdeme. Robime to co chceme. Urcit hranicu na co clovek ma urobi pevna vola a schopnosti cloveka...ale ja tvrdim ze ke to aj v dnesnej dobe o laktoch, stasti.....atd.....postupne vyvojom je to aj tak sa opakujuca historia...len v inom...kazdy by si mal zodpovedat za to co robi.
Mali by sme sa spytat starych ludi...aky mali zmysel oni v ich dobe.....a porovnat si to.
Fu...tak medzi narodenim a smrtou je pomerne vela casu a vela dovodov na zivot. Zmyslom zivota je ZIT ho...nic menej a nic viac. Je na Tebe ako ten zivot prezijes,ci nieco vytvoris alebo budes mrhat svojim poslanim a talentom. Vzdy mas moznost volby.
Zmysel života neexistuje. Pracuješ, vzdelávaš sa, venuješ sa zalubom, upratujes atd pre to aby si tento život mohla prežiť čo najlepšie. A napr aj pre to aby si niečo zanechala potomkom, mne teda jedno nie je aky zovot budú mat oni, po smrti samozrejme ze sa nad tým zamýšľať už nebudem 🤣 ale teraz mozem viest spokojnejší život s myšlienkou ze im niečo zanechám.
Tiez som sa voľakedy zamýšľala nad zmyslom života, ale môj pokoj nastal vtedy keď som pochopila že neexistuje.
Život je DAR mať dôvod pre radosť, lásku, pomoc druhým,..... napĺňa dušu človeka.
Život prináša veľa situácii, ktoré nevieme ovplyvniť, musíme sa naučit s tým žit.
Určenie priorít a povaha človeka, určí smer každého, preto je nespravodlivost a bolest na svete. Každého svedomie....
Tu sme na chvíľu, aj preto stačí pekne žiť, užiť si krásne chvíle, pretože nič v živote sa už nezopakuje, iba spomienky ostanú.
Poznala som vážne chorých ľudí, ktorí chceli žiť, keby sa dalo.... aj to je dôvod prečo si má človek život vážiť....
Na záver citát.... ❤️