AKý máte vzťah s otcom?
Ahojte, aké máte vzťahy s otcami? Hovorili Vám často, že Vás ľúbia, hrali sa s Vami, venovali sa Vám? Ja keď vidím dcéru s otcom vonku, keď sa vraciam domov z práce, ako sa im venujú, ako s nimi blbú, až mi príde úzko. Ja som toto vôbec nezažila. Akoby som otca vôbec nemala, žiadny záujem o mňa z jeho strany, žiaden cit. Ak by som ho mala opísať, asi najvýstižnejšie by bolo "ľadovejší ako ľadový". Smutné. Som už dospelá, ale nemám s ním žiaden vzťah, nemám sa s ním o čom rozprávať, keď prídem sem-tam domov na návštevu a vezie mam niekam autom, nemáme žiadnu tému. Tak rozprávame o úplných hlúpostiach alebo sme ticho. Našťastie som si našla partnera, ktorý je pravý opak môjho otca a verím, že bude úžasným otcom pre naše dieťa.
Nechcem zlahcovat vaše trápenie, ale aj omnoho horšie veci sa dejú... Zabolí to, ale tie ideálne rodiny, ktoré spomínate boli dopriate len málokomu. Snad sa situácia trosku mení už. Ale napr. môj prípad - otec alkoholik, ktorý bil matku, kým sa nerozviedli. A v dospelom veku s nim radšej nekomunikujete, lebo by vás ťahal len dole (finančne okrem iného). O hanbe ani nehovorím. Pripadne otec, ktorý je neschopný sa postarať o seba a nemyslím zo zdravotnych dovodov (matku opustil keď ste boli dieta) a vy mu musíte vybaviť osobný bankrot, a tiež dôchodok, lebo žije skoro ako bezdomovec (horko ťažko naskrabete s pracovníčkou tých pár rokov co aj akože pracoval, aby ho dostal). A keď sa ozýva, tak potrebuje peniaze hlavne... Toto je zas prípad otca môjho partnera. Myslím, že človek práve i vďaka takýmto horším skúsenostiam z minulosti si vie viac vážiť co ma a zariadiť si budúcnosť lepšie (napr. výber partnera) . A i vďaka tomu sa možno budete vedieť viac vcítiť do utrpenia ostatných. Asi najdôležitejšie je pozerať sa dopredu, tešiť sa z toho co je a zbytočne sa neporovnavat, nepiplat v tom co uz nezmením.
Ja mam super otca, ale to co popisujes je pomerne bežne. Je to stratená generácia, sami prežili studený odchov, za komunizmu sa s deťmi nikto nebabral, odluceny od mami hneď po pôrode na cele dni, v jasliach už ako pár mesačný. Ich rodicia, boli generácia poznačená vojnou. Ženy otrokyne domácnosti a chlapi nezucasneny plodiči ktorý sa s deťmi takmer nevideli.
Tvoj otec sa nemal kde naučiť tomu vzťahu. Lebo ani jeho otec ho to nenaučil. Pred 30 tímy rokmi vziať sám dieta na ihrisko však by sa mu kolegovia smiali. Väčšina týchto mužov objaví svoj otcovsky cit až vo vyššom veku s vnúčatmi.
Nehnevaj sa na neho, odpustí mu. Skus ho mat rada a nájsť si cestu aspoň teraz v dospelisti.
Zi svoj život s teš sa ze máš pri sebe chlapa ktorý bude dobrým otcom pre vaše deti
Nieco na tom bude Videla som inscenaviu cesku z cias komunizmu, kde dcera zahriakla rodicov, ked si vzali 10mesacne babatko na ruky,, lebo bude rozmaznane.Kde si nesmel chvalit jednotlivca, lebo vzbudis v nom pychu.Spisovatelka Marothy- Soltesova odporucala detom neustale predhadzovat pred oci ich nedoststky, aby sa vykorenili.Inymi slovami kritika od rana do vecera
Fakt vtedy bola šialena vychova.Sa cudujem, ze to niekto prezil
Mna rodicia tiez nechvalili, otec mi nikdy nepovedal, ze ma ma rad
Vykrikmi si najhorsia na svete- a to som sa ucila na same 1* a ako jedina pomahala s domacimi pracami, chodila na 3 kruzky- chceli zo mna vybudovat osobnost a myslim si, ze boli uplne mimo
Chybu si nikdy nepriznali- to patrilo k ich rodicovskej autorite
Ahoj ja nemám s otcom žiaden kontakt už 20r a som veľmi spokojná. Môj "otec" bol (či ešte je neviem) alkoholik, ktorý podvádzal mamu kde sa dalo. Som veľmi rada, že sú rozvedení.
@karolinakr no presne ako píšeš ja som bola ako dieťa viac-menej "dokonalá" poslušná, jednotkárka, tichá, pomáhala som, ale nik to veru neocenil, všetci to brali ako samozrejmosť, či už rodičia, starí rodičia, ujovia, tety a tak dalej. Až ma to v puberte prestalo baviť a dosť som sa spustila, aby som sa snažila, bola dokonalá a každý to bral ako samozrejmosť. A to som pritom bola jedináčik, vytúžený po dlhých rokoch, ale proste oceniť ak sa snažím nedokázal nik
Ja s nim mam taky vztah, ze ked nemusim, nechcem ho vidiet. Nie žeby som ho neznasala alebo co, ale nemusim ho. Len ho akceptujem. Nejako mi nechýba. Cize ked idem k nasim, kusem si do pery aby som nepovedala nieco cim ho vytocim a potom by sme sa len pohadali atd .. A tiez sa nemam s nim o com bavit. 🤷🏻 No mna nemrzi to aky mame vztah narozdiel od teba. Ale zas o mamku sa stara, mne ked trebalo dost vela penazi pomohol, za co som mu vdacna, ale neviem si k nemu najst cestu. My sme sa velmi odcudzili v mojej puberte a on bol tomu na vine a uz sme si k sebe nedokazali najst cestu. Tak si ten nepodareny vztah so mnou vynahradza na mojom synovi - jeho vnukovi. Veľmi ho ľúbi. Dedko je úžasny, stara sa, prebalit vie maleho a vsetko ako spravny dedko, hold len ja s nim nevychadzam tak ako by sa patrilo. Ale stare rany neviem prekusit.
Kedysi maloktore dieta zazilo prijatie od svojho rodica a preukazovanie lasky a podpory a venovanie sa dietatu. Napodiv tato generacia sice zazila studeny odchov, ale je to celkom psychicky odolna a schopna generacia, samozrejme vynimky existuju.
Moj otec bol super, on mal ako dieta studeny odchov, ale nam detom sa venoval, nejako sa s nami nemuckal, ale citila som ze nas akceptuje vo svojej podstate, bol laskavy a chapajuci, u nas bola skor problem neakceptujuca matka
Presne viem o com hovoríš, ja tiež nemám žiaden vzťah s otcom, neviem o com sa s ním rozprávať, keď vidím môjho muža a dcérku, to je úplne o niecom inom, užíva si otcovstvo a všetko okolo toho, venuje jej každu voľnú chvíľu
Velmi zle na mňa pôsobilo ako sa správal k mame, facky a nadávky boli skoro na dennom poriadku, nechápala som a nechápem doteraz ako to vydržala! Nikdy sa o nás nestaral, naši chovali dobytok a skor ho zaujímali co zrali svine a koľko toho zožrali ako či sme jedli my alebo nie!
Áno, je to typ muža, ktorý pracuje v robote a na domáce sracky nemá kedy, nikdy neumyl riad, alebo žeby povysaval, to nehrozilo!
Zaprisahala som sa, že radšej žiadneho muža ako takého, našťastie mam úplný opak 😇
Takže nedokážem mu odpustiť veľa vecí a možno preto neviem ani veľakrát nemám chuť sa s ním rozprávať
Mm neprebaľoval, nekúpal. K malým deťom jednoducho nemal vzťah. Keď deti podrástli, čítal im rozprávky, chodil s nimi von, kým ja som robila domáce práce. Ako rástli, vytvorili si k nemu dôverný vzťah, pretože nebol prísny, ako ja. V tom čase som čítala jednú knihu od amerických manželov-psychológov, ktorí opisovali príbehy zo svojej praxe. Utkvelo mi v pamäti, že ženy sa upnú na svojich partnerov vtedy, ak v detstve nemali dosť otcovskej lásky. A to som mu často pripomínala a nabádala, nech našim dcéram lásku prejavuje. Myslím, že dcéry naviazané na partnerov nie sú a dávajú im veľa voľnosti. S otcom majú výborný vzťah, sme všetci denne v nejakom kontakte. A čuduj sa svete, s vnúčatami to mm vie už oveľa skôr, ako s vlastnými deťmi 🙂
Môj otec je moja najlepšia kamoška, my si hovorime všetko, ja už mám svoju rodinu ale pravidelne sa navštevujeme, naopak s mamou je náš vzťah taky vlažný? Sama neviem
Ja som sa narodila ako 4te dieťa po dlhšom čase.. mala som preto trocha starších rodičov na tu dobu (oco mal 35 😂) a myslím, že keď som sa narodila môj otec bol super.. tak isto aj nasledujúcich 8rokov, bol síce prísny, ale ľúbil má, hoci mi to nevravel, vedela som to.. mama bola zase tá mäkká, myslím, že ideálna kombinacia - boli sme ideálna rodina, aspon v mojich očiach, pretože medzičasom som sa dozvedela veci, čo.som ako mala nevedela a počúvalo sa to hrozne..
Keď som mala 8 dostal oco silnu mozgovu porážku, zmenilo to celú rodinu.. zasiahlo ho to nie len fyzicky, ale najmä psychicky a mozem povedať, že to bol doma psychicky teror, ktorý zničil hlavne mamu, ale v celej rodine to zanechalo velke traumy.. je to už 27r dozadu, dnes má otec 71r.. jeho.psych. aj fyz.stav sa zhoršil, mama zomrela zmorena pred 15rokmi.. po rokoch môžem povedat, že som otcovi odpustila, chodievam za ním aspon raz mesačne, žije v stacionari (nesudte, kým.s takým človekom nezijete)..
nevie mena mojich detí, krátkodobú pamäť má zlú, má ťažkú povahu.. ale zato.veci z minulosti si pamätá tak sa zväčša snažím baviť o dobách minulých aké to.bolo keď bol zdravý a ako.si spomína na mamu.. neviem ako mozem opísať náš vzťah kratšie, je to zlozite, ale vo svojej podstate ho mám rada a cítim že tu už dlho nebude..
Ono to je tak, ze by ste musela patrat este hlbsie, v minulosti vasho otca, preco sa stal taky mlcanlivy a vsetko ma v sebe skryte. Zrejme aj voci nemu sa niekto spraval tak, ze toto bolo naj riesenie. Aki boli vasi stari rodicia? Ak sa na to pozriete takto, tak ho ako ludsku bytost mozno hlbsie pochopite a prave tadial vedie cesta, aby to aj medzi vami bolo ine. Ked on nevie nahodit temy, mzono by ste vy mohli vediet. A koniec koncov, mozno prave vnucata vas zblizia. Takto je to len povzdych zraneneho dietata smerom k rodicovi. No uz ste dospela ako dospely clovek k dospelemu cloveku sa mozete spravat inak, prva objimat, prva rozdavat a byt stastna z toho, ze mozete spravit niekoho stastnym. Hoc aj mlcanliveho rezervovaneho otca.
No... Môj ocino býval na mňa dosť prísny, uprednostňovať mladších súrodencov, mala som pocit, že ma nemá rád, až som bývala nervózna v jeho prítomnosti, bála som sa ho... - toto boli Len moje pocity.... On to všetko vnimal inak... Nas vzťah sa začal budovať až narodením mojej prvej dcéry a mesiac, čo mesiac sa zlepšoval.... Volaval mi skoro každý deň az som mala pocit, že je to jediný človek na svete, ktorý mi dokonale rozumie... Veľmi sme sa zblizili az som nabrala odvahu mu o všetkých svojich detských pocitoch, krivdach povedat... Odpustili sme si navzájom a 1,5r na to nečakane zomrel...
Takže... Treba komunikovať a odpúšťať.... Kým je tu, na tomto svete, tak sa to všetko dá napraviť...
@mimibb ver ze niektore veci sa odpustit nedaju. Nebudem to tu rozpisovat, ale ja mojmu neodpustim nic. A to nebol ani alkoholik, gembler, nasilnik .. Proste len spravil veci, ktore mna dostali na kolena a to mu neodpustim. Aj keby lezal na smrtelnej posteli. No a on ma naucil byt tak chladnou, cize smola.
Som z generacie, ktorá má teraz 40+ a nepamätám sa, že by sa mi venoval, ucil a už vôbec nie maznal, pochvalil.Ale ani nekrical, netrestal nemal žiadne nároky, takže taký neutrál.Bol doma, ale ako keby len do počtu😀ja som sa o tomto rozprávala so psychologickou a povedala, že to je taká generácia kedy sa nechválilo nedbalo na nejakú empatiu, že oni to nedostali od rodičov a nevedeli podať ďalej.Ze deti našej generacie dostali starostlivosť opateru, ale nie extra lásku a prijatie a potom sme už boli celé dni na ulici medzi vrstovnikmi.
Mozno aj preto sme my tak zaťažené na naše deti, a vynahradzame čo sme nemali.Mame sa o čom rozprávať, ale vždy som mala pred ním zvláštny pocit rešpektu.S mamou som mala aj mám super vzťah, ale tiež si nepamätám nejaké objimanie, pusy a pod....
@0silvia0 máš pravdu teraz sú deti hyckane, ochranovane až príliš a potom jeden nezdar a sú psychicky zrutene.
@eliska13 napriklad s nami sa otec ucil, hlavne matematiku nam vysvetloval. Aj ma chcel pohladit, ale ja som bola odtazita. Mam par fotiek, kde sa od kazdeho odtahujem, lebo som neznasala byt hladkana po hlave a objimanie sa vtedy nenosilo🙈 Ja som bola divna, neviem preco som nevedela prijimat prejavy lasky od rodicov.
Moji rodicia boli velmi benevolentni, lebo oni mali prisnych rodicov, tak nechceli posuvat dalej tvrdu vychovu. Ale zas mama mala otca, bola nim hyckana a jeho oblubenkyna. Takze boli aj v minulosti laskavi rodicia, ale tych chladnejsich bolo asi viac...
@0silvia0 môj otec mal otca prchkeho a viem, že bol bity, ale aj sa toho navystrajal😀a moji rodičia ma nikdy nebili, nebola som okrikovana a aj tak som taká kvetinka, že niekto len zvýši hlas, či niečo vytkne a mám plač na krajíčku asi preto, že som to z domu nepoznala neviem?a to čo pises som sa presne pýtala mamy, že prečo som nebola objimana, pritulena a povedala, že už od nejakých 2,3 r som to nemala rada, že dovtedy som utekala k dverám každého privítať, vystiskat a zrazu som nechcela a odtahovala sa prec, že som nejak nemala rada fyzický kontakt.Napriklad mne dodnes robí problém niekomu gratulovať, dať pusu som tiež taký chladný typ neviem dať ani prijať okrem syna, tam by som sa mohla až krotiť😅
Môj otec bol alkoholik, jeho úmrtie vykúpenie z pekla.
Môj manžel má zas s otcom taký vzťah, že ten mu doteraz chlebíček na raňajky natrie a pod nos položí , manžel má 44 r. Obe príklady zlé.
Nám sa otec veľa venoval, dokonca najviac spomienok z detstva mám s ním a s mamou minimálne. Dokonca mi raz jedna pani povedala, že deti si vyberajú svojich rodicov, ale ja som si vybrala vraj otca, že mna mama mu “len” porodila a v podstate som v tom nasla vysvetlenie, prečo mám k otcovi tak blizko a k mame cely zivot až tak nie.. keď som sa pýtala, ako je to s našimi detmi, tak syn si vraj vybral mna s moja dcéra zas, že si vybrala môjho muza(a to puto a laska je medzi nimi neskutočne silná a viditeľná), takze tomu normálne verim a je to možné vysvetlenie, prečo mame k nejakému rodičovi bližšie..
Moj tatino zoje s mojou maminou 1400km daleko odoma...pred tyzdnom skoro zomrel nastastie doktory ho dali dokopy no skoro som zosalela...neviem nie som pripravena prist o nich 😢😢😢😢😢 ja ich tak lubim aj ocina aj maminku
@lula313 ja som čítala, že ak sa žene narodí syn má pochopiť zmýšľanie chlapov a pochopiť svojho otca a zase naopak.Deti prídu na svet nás niečo naučiť a v nich najviac čo nám vadí to sú naše nespracované utlacene pocity, hriechy....To, čo mi najviac vadí na synovi je môj veľký problém, takže u nás to sedí ako rit na server.
No ja som mala niečo podobné ale z oboma 😟to sa ani nedá nazvať otcom že niečo také ako pusu alebo niečo také že si nás vypočuje?😲to neexistovalo 😟len facka medzi dverami hneď po príchode zo školy 😒 za každú trojku zaucho také že má otočilo neviem kde🤨 a že porozprávať sa s nimi ? To tobôž nie tam boli na dennom poriadku len bitky nič iné😒bil všetkých aj matku ja sa ani nejdem vyjadrovať na adresu že otec ja žiadneho nemám ako by som ho tak mala nazvať 😯takže viem ako sa cítiš viem čo prežívas že ste si není taký blízky ako by si chcela 😟
Ja som mala super otca. Hrával ma na služobky, chodil so mnou na výlety a citovo sa mi intenzívne venoval. Od nejakej tretej triedy som vždy robila "zurku" na meniny (narodeniny mam v lete, všetci boli preč, tak som oslavovala meniny) a môj otec piekol pre pol triedy sisky s jahodovou penou. Keď sme mali po mnohých, mnohých rokoch stretnutie, spýtali sa ma spolužiaci, či ešte ujo Paľo pečie tie božské šišky. Nepecie, zomrel po spackanej banálnej operácii. Vzala som si muža podobného razenia a tiež (sám od seba, moje siskove spomienky som mu nezreferovala) pečie deckam pre celú triedu na narodeniny šialene pop cakey 💗
