V polovici septembra ma opustil manžel. Vyhlásil že takto sa žiť nedá, zbalil si veci, buchol dverami a odišiel. Ostali sme s dcérou 12 r. samé, prekvapené z jeho reakcie, bez konkrétneho vysvetlenia, ktoré do dnešného dňa vlastne ani nemáme. Po troch mesiacoch zrejme už podal žiadosť o rozvod, s tým však ja nesúhlasím. Neviem sa s tým vyrovnať, neviem ako zvládnuť túto situáciu. Je to pre nás obe veľmi ťažké. Nedokážem byť dcére takou oporou akú by potrebovala. Jednoducho to celé nezvládam, plieskajú mnou všetky možné emócie. Dcéra stratila svojho hrdinu a ja nemám silu jej povedať že bude dobre, keď to ja sama tak necítim. Poraďte mi, kto máte podobnú skúsenosť ako ste to zvládali, Vaše osobné skúsenosti.
Žena , prosím, trosku hrdosti . Boli ste minimálne 12 rokov , ON podal žiadosť o rozvod a pokial sa nezaplietlol do niečoho či neprenasleduje ho chorobne žiarlivá ženská ako v amerických či španielskych telenovelach a nedrží mu nôž pod krkom a nezavrela ho v pivnici , tak zrejme to chcel on . Ja viem , mne sa to veľmi ľahko píše a naozaj s tebou súcitim . Ale ak raz ON nechce a CHCE od teba odísť z akéhokoľvek dôvodu , nesúhlas s manželstvom čo pomôže ? Nerozvedu vás a ty budeš šťastná že je nasilu s tebou aj keď myšlienky má inde ? Podľa mna platí staré známe “klišé” - čo k tebe patrí nestratis , čo nie neudrzis . Nikde nie je napísané že sa vaše cesty jedného dňa nestretnú opäť ani to , že niekde na teba necaka ešte ten “pravejsi” . Držím moc palce !
Keď ti prídu papiere, prečítaš si jeho dôvody, prečo podal návrh.
Niečo sa muselo diať, isto sa len tak nevzal.
A ze nesúhlasís, tak vás nerozvedu hneď Alena druhom, treťom pojednávaní.
Ale držať sa niekoho zubami nechtami?
je toho veľa.. nechcem to tu teraz rozpisovať, ide o pomoc, ako to zvládnuť a nezblázniť sa z toho
Len akceptovať,ak niekoho miluješ a on chce odísť,je jediná možnosť,lebo láska znamená sloboda a nie ja chcem a budem mať.Ak sa nechceš rozviesť kôli peniazom pýtaj si výživné aj na seba,kôli sexu,aj na ten si nájdeš niekoho,ale držať niekoho pri sebe nasilu a nesúhlasiť s rozvodom bude bolieť len a len teba a vlastne on už dávno není s tebou a toto si uvedom ,že len ty niečo chceš
Zrejme je to šok?
Nečakala si to?
Nedá sa s ním porozprávať, prečo odišiel?
Ak je to jeho def rozhodnutie, neurobíš nič.
Čas lieči, časom aj sok pominie.. Držím palce.
Bolo by dobre, keby aspoň vysvetli.. Ale zrejme, vieš, tušis, čo tomu predchádzalo.. Lebo žiaden muž nebuchne dverami a neodíde odniekiaľ, kde všetko fungovalo..
Áno bol to šok,nikdy by som to od neho nečakala, čo bolo medzi nami vieme a už je to jedno, už sa stalo a asi sa neodstane, teraz potrebujem pomoc zvládnuť to
Akú pomoc máš na mysli?
Počkať na papiere, ak teda trvá na rozvode, tak prežiť rozvod, poriesit praktické a dôležité veci ako je maloleta dcéra. Starostlivosť o ňu, treba sa dohodnúť na vyzivnom, bývaní.. Proste postaviť sa tomu celom.
Zrejme mu pretiekol pohar trpezlivosti..
@mk22 poradiť ako to zvládli iné ženy, z vlastných skúseností
Pozri, ak podal návrh, prídu papiere, prečítaš si dôvod.
Neplač mu do telefónu, nevzlykaj, nepros.. Možno ťa chce iba vytrestať, vystrašiť..
Tak skus s chladnou hlavou, dobre, prídu papiere vyjadrím sa. Co dcéra, výživné, starostlivosť o ňu?
Od odchodu, zapája sa, prispieva?
Kde býva, brava si dcéru?
Inak mňa udivujú ľudia ktorí sú prekvapení,že ten druhý tresne dvere a odíde a sú prekvapení,ako z čoho veď vždy je tam problém a asi nie dva týždne
Nesúhlasiš s rozvodom? Takže ty by si najradšej žila aj naďalej s človekom, ktorý s tebou žiť nechce? To by sa ti páčilo?
Opakujem sa, prosila som radu od iných žien s podobnými skúsenostami nie o komentáre čo by bolo keby …
Veď máš rady nechať ho ísť a žiť ďalej
Véd som ti napísala. Počkaj na papiere, prečítaš si aký dôvod uviedol. Môžeš, nemusíš sa vyjadriť.
Na termín sa dostavis na súd, je fajn predtým sa slušne dohodnúť na vyzivnom plus na zverene maloletej, dohodnúť si styk, stretávanie sa s otcom.
Odišiel v septembri, je december, to ste sa vbc nevideli?
Proste sa tomu postaviť celom, upratať všetko po právnej stránke, dohodnúť sa.. Riešiť bsm.. Aké chceš rady?
A sústrediť sa na seba, dcéru.. Život nekončí, skončil ti iba vzťah.
Žiješ ďalej, nemáš smrteľnú chorobu, máš zdravú dcéru, dôvod fungovať a žiť ďalej.
Neviem koľko máš rokov, čo ty vieš co ta ešte čaká?
Z vlastnej skúsenosti ti môžem povedať aj keď to veľmi bolí a si zmätena zo všetkého, ak sa tak rozhodol nič s tým neurobíš....ak sa cítiš, že bez neho život s dcérou nezvladneš možno práve preto sa to stalo...môžeš sa ho na to opýtať prečo sa tak rozhodol máš právo na odpovede, ale nemáš právo na silu sa ho držať ....osud je niekedy tvrdý a tvrdými spôsobmi nás núti na sebe makať ...niekedy nie je dôležité čo sa nám deje ale ako sa k tomu postavíme, skús to zobrať ako výzvu, výzvu do nového života , urob láskavosť sebe aj dcére že budeš pevne stáť na svojich nohách ...teraz to tak možno nevyzerá ale možno časom si povieš že nič lepšie sa ti stať nemohlo
no k tomuto by som potrebovala viac informacii. ak mas zaujem a chces to prebrat,kontaktuj ma v sukromnej sprave. inak prajem vela sil...
Vyhľadaj psychológa, keď to nezvladas. Vyrozprávas sa, určite sa ti uľaví. Asi ste mali nejaké problémy, keď odišiel. Stretáva sa aspoň s dcérou? Skús riešiť tie praktické veci, bývanie, výživné, atď.
Zvládneš ,ja som tiež bola rozvedená a mala som ročne dieťa ,síce som mala oporu u rodičov ,bolo to ťažké ale zvládla som to.
Kvôli ex dlhom som musela skoro odísť do práce ,veľmi som si chvíle s malým neužila ,ale za to máme teraz veľmi dobrý vzťah.
Má 12rokov.
Držím palce ❤️
Možno v tom bola iná. Dcéra je už pomerne veľká viem ze to bude ťažké ale po čase to určite pochopí. Aj ja mam rozvedených rodičov a neľutujem toho ze som nevyrastala s mojim otcom, je to ťažké aj pre teba aj pre malú a ešte horšie je ze neviete dôvod, obijmi dcéru a povec jej ze si tu pre ňu ze všetko bude tak ako ma a ze ty ju nikdy neopustís. Verím ze to dáte. Je to smutné keď vám toto človek spraví ale nebuď smutná je na svete veľa chlapov a odost lepších co by ti toto nespravili