Ako zvládate partnerove odchody do zahraničia za prácou?
Dobré ránko prajem, možno trocha blbí nadpis ale sedí.
S partnerom sme obaja pracovali v zahraničí (NL), keďže som otehotnela a som riziková pacientka tam sme sa v podstate z donútenia lekárov rozhodli že ja ostanem tu na SK kde sme si vybrali zatiaľ podnájom keďže to bolo na rýchlo a on ostane pracovať s tým že bude častejšie chodiť domov. Teraz mal voľno na týždeň, lenže si roztrhol väzivo na členku tak sa mu to predĺžilo na dva týždne, dnes už musel odísť, celú noc sme nespali a iba sa rozprávali ako za starých čias čo bolo pre moju dušu pohľadzujúce keďže som ten čas kým je preč väčšinu času sama.
Otec mi zomrel keď som bola dieťa 9r, mama nás opustila keď som mala 6r, mimo mňa mám ešte dvoch súrodencov, všetkých nás vychovala babina s otcovým bratom (krstným otcom) ktorý nám bol ako otec, minulý čas preto že minulý rok v lete zomrel. Je to ako prekliatie ľudia ktorých milujem a sú v mojom živote dôležitý, boh mi ich vezme, súrodenci majú vlastné rodiny s deťmi, ale k veci, svojim spôsobom mám iba môjho partnera, keď nie je pri mne nie len že sa cítim sama, ale aj som, proste návštevu mám iba ak má nejaká kamarátka čas čo je málokedy keďže každá má svoj život, deti atď. Plus k tomu všetkému hormóny, ťažko sa mi to zvláda, žienky čo máte mužov, partnerov v zahraničí a ste väčšinu samé ako to zvládate? Máte nejaké koníčky alebo nejakú radu ako sa s tým zmieriť že proste nemôžeme byť už na seba až tak naviazaný? Chcem prestať revať, viem že to dieťatku dobre nerobí ale neviem si pomôcť. Celé tie roky čo sme spolu, keďže máme rovnakú minulosť, rovnaké detstvo bez rodičov v rukách starých mám nás dosť spájalo, celé tie roky sme fungovali všetko spolu,všade spolu, bez seba sme neboli ani na krok, možno sa to niekomu zdá blbé ale my sme žili jeden pre druhého, nezaujímali nás ostatní ako to vidia, samozrejme sme si vypočuli svoje ako máš to omrzí keď budeme stále spolu, atď ale nás to ani na sekundu neomrzelo pracovali sme spolu proste von keď sme išli tak iba spolu, a nie z donútenia proste mne sa nechcelo ísť nikam bez neho a jemu bezomna, vystacili sme si aj sami. A teraz je to pre mňa také ťažké
to byť stále aplli,
Tiež mi napadla otázka ,prečo si sa vlastne vrátila na Slovensko ? Keď podľa toho,čo píšeš ,tu nemáš ani rodinu ,ktorá by ti pomohla ,podržala ťa a trápiš sa tu sama .Asi by bolo naozaj lepšie byť s priateľom v zahraničí .Ak teda tam máš normakne zdravotné poistenie ,čo asi máš . Veľa aj mojich kamarátok ostalo žiť aj s dieťatkom v zahraničí ,ďalšia o týždeň cestuje A muzom do Talianska ,kde budú celú sezónu,kým on pracuje ,koncom júna sa im narodí bábätko a potom ,po sezóne sa spolu vrátia domov .
Poviem ti, je to veľmi ale veľmi ťažké a boli to, no my s mužom sa snažíme aspoň každú chvíľu co sme od seba co ma čas, že príde z prace volať a ak sa dá voláme aj celú noc s tým, že keď zaspíme necháme bežať hovor a spinkame ďalej, aspoň takto. Neskutočne to je na psychiku, keďže niekoho miluješ, chápem to ak chceš napíš ip kľudne a pokecame, je to o tom skôr byt jeden pre druhého, aj keď ďaleko 🙂
Ja zas nepochopím, že niektoré po rokoch vedia napísať, že nie, že mi chýba ale povedia,: mam pokoj, nech ide už.... tak neviem o com vtedy to je keď sa na svoju lásku netesia ale tešia sa keď im ide preč... 🤦🏻♀️👍🏻🙄
A prečo sa nevráti aj priateľ s tebou? Boli ste tam obidvaja, dvaja aj rýchlejšie zarobia, takže nemyslím si že by ste boli na nule...na mieste tvojho partnera nerevem do vankúša, ale ostanem pri partnerke ktorá ma potrebuje.
A to je v NL také zlé zdravotníctvo, že si sa vrátila na Slovensko?
Za mňa tiež divné.
Keď to zle znáša, nech príde za tebou. Na lepšie znášanie odchodov recept žiaľ nie je. Ženy si zvyknú.
Zvykneš si neboj, všetko je o zvyku.musis si trošku zariadiť svoj život aj sama, nebyť závislá psychicky na nikom. To je kameň úrazu. Moc sa na ľudí upinas, to síce na jednej strane nie je zle ale na druhú nájdi si viac kamosiek/ hobby. Niečo vyrábaj. Čítaj knihy. Maluj obrazy (existujú aj číselné pre nemaliarov 😀 ) , vytváraj si kozmetiku, kvaskuj chlebík, vyrábaj šperky, kup šijací stroj a nauč sa žiť pre babo atď atď... Možností je neúrekom popravde.
Je to závislosť na partnerovi ,tak ako každá iná.Vytvorila sa tým ,že ste lepili na sebe a nemali každé z Vás vlastný život .To je chyba vo vzťahu .Potom aj ten rozchod býva pre takéhoto človeka tragický.Ono sa to teraz zlepší ,aj keď zaciatky budú ťažké .No zvykneš si .Nájdi si hobby,kamošky a nikdy sa neupínaj na chlapa .Všetko vždy v zdravej miere .Po rokoch sa taký partner zunuje keď nemá vlastne záujmy ,okruh priateľov ,celý vesmír je len a len partner.
Zdravotné poistenie, všetko čo sa tyka tejto strany bolo v poriadku. Ale ako som už spomenula, som riziková pacientka, dva x potraty pôrodom čiže vysoký týždeň..mám dosť tucnu kartu čo sa týka iba tejto strany, podať tieto informácie novému lekárovi by bolo dosť náročné si myslím a finančne drahé keďže jedna A4 100€ za preklad. Ďalšia vec je že tam ak je žena tehotná musí pracovať celé tehotenstvo, po pôrode do prace, a žena tam nemá lekára ako u nás vlastného gynekológa.. Tam vás vyšetruje počas celého tehotenstva obvodný lekár a až keď je nehaky problém tak až od 24tt by ma poslal gynekológovi ktorý je iba v nemocnici ... Takto to chodí tam bohužiaľ, je to vytúžené bábätko pochopiteľne a nechceli sme riskovať ďalšie problémy keďže tu na SK ako som prišla ma hneď automaticky bez problémov začali riešiť aby som donosila mám nasadené injekcie, a kadejaké lieky, nemyslím si že tento prístup by ku mne malo aj v zahraničí.. Ďalšia vec je komunikácia síce komunikovať vieme ale s lekármi by to bolo ťažšie keďže tým odborným slovám by sme asi nerozumeli.
Nie každá zahraničná nemocnica je lepšia,,,, určite je ale nie vo všetkom, my tu na sk máme také vymoženosti ženy ze by sa o tom dalo rozprávať.. Priateľka v Nl tiež slovenka.. V 12 týždni začala silno krvácať poslali ju preč proste bez vyšetrenia bez všetkého .. Tu na sk čo viem z vlastných skúseností hneď sa snažia zastaviť krvácanie a o udržanie plodu.. Každá môžme mať názor ale toto je môj dôvod prečo sme sa rozhodli pre môj príchod na sk .
A po pôrode sa chces vrátiť? Či zostanes na Slovensku?
No ja som bola v podobnej situácii. Môj muž ostal v zahraničí a ja som išla domov tehotná presne kvôli podobným dôvodom ako spomínaš. Do 5. mesiaca tehu má žiadny gynekológ ani nevidel, skoro žiadne vyšetrenia nerobili, u nás teda ja som nemala žiadne problémy, ale tiež som mala obavy, či je všetko ok. Teraz skús len vydržať, kvôli bábätku. Určite to zvládneš. Potom už bude lepšie.
Nerozumiem prečo si sa vratila, ked si tam pracovala tak mas aj zdravotne poistenie v danej krajine. Plus ste nemaly žiadne zazemie vybudovane?