Ako zvládať cholerikov, výbušných ľudí a podrývačov?
Ahojte,
asi v nadpise je to zhrnuté. Určite má každý v blízkom okruhu nejakých výbušných ľudí, ľudí, čo radi majú "sprosté pripomienky", podrývajú a každý má nejaké citlivé zranenia, kedy sa ho to dotkne.
Áno bolo by fajn, keby sa všetko dalo "nebrať osobne", ale som dosť citlivá povaha. Pokiaľ sa dá, tak s takými ľuďmi ani nezačínam povahu, ale ak sú to fakt blízki rodinní, ktorým sa nevyhnete, je to už ťažšie a o to viac sa to človeka dotkne.
Neviem mať tvrdú škrupinu. Neviem asi úplne ešte zahojiť všetko v sebe.
Neviem, dajte tipy, ako to vy zvládate a ja sa nechám inšpirovať 🙂
Použi na nich ich vlastné zbrane. Niekedy pomôže nastaviť takým ľuďom zrkadlo, aby okúsili na vlastnej koži, čo sú zač...
Tak ale pokiaľ je to vaše "citlivé miesto", tak je vám skôr do plaču, než že máte náladu a silu ešte odpálkovať človeka.
@unicornlady Chápem, no niekedy to chce tréning. Uvidíš, ako ťa to celkovo posilní, keď v sebe nájdeš tú silu a chuť zabojovať.
Len pokiaľ je to napr. vlastná rodina a prídu jej také poznámky normálne, neviem aký zaujať postoj. Nedá sa povedať si, že napr. sú to blbci, budem ich ignorovať.
A ťažšie sa prijíma fakt, asi sú už takí, ale to neznamená, že ťa nemajú radi. Len aj keď im poviem, neuvedomujú si. Nemajú tú sebareflexiu. Viete, že nedá sa vytvoriť si múry voči niekomu, koho máme radi už len z toho, že je to napr. rodič (resp. s kým chceme mať blízky vzťah)
@unicornlady ja by som mu povedala
Hladnému dam najest,ale hlupákovi rozum nedokážem dať
A potom teda ľudia, ktorí za všetko zvyšujú hlas, vybuchujú... viete sa voči tomu obrniť? Aby vás to nevysávalo z energie? Aby ste sa potom necítili unavenejší alebo sami podráždení?
@unicornlady Ja ti to poviem takto. Dotyka sa ta to pretoze nie si s urcitymi vecami sama vysporiadana. Take to podpichovanie a "rypanie" by sa ta nedotykalo resp by ti to mozno aj pripadalo smiesne pokial by si sama v sebe bola s vysporiadana s tou situaciu na ktoru sa poukazuje. Takze sa pozri dovnútra a popremyslaj preco ti to tak vadi.
Musíš to brať jedným uchom dnu a druhým von. Tiež mám na okolí takých. Moja výhoda je taká, že ma netrápi, čo si kto o mne myslí. Ľudia, ktorí ma poznajú a ktorých mám rád, vedia, aký som naozaj a ostatní sú mi u prdele... 🙂
@unicornlady neznášam keď po mne niekto kričí. Moja mama sa vie rozohnit pre úplne sprostosti. Vtedy pokladám telefón alebo sa otacam a odchádzam preč, keď nieje kam kľudne sa zavrem trebárs aj na WC. Postupne sa naučila že krikom u mňa nepochodi a dosť sa jej prejav zlepsil
@unicornlady najskor sa to s danym clovekom snazim riesit, ak nepomaha robim zrkadlo, ak aj tak nic rusim kontakty (hoc aj velmi blizkej rodine). Nie som totiz masochista, aby som si ublizovala stretavanim sa s niekym, komu nestojim ani za trochu sebaovladania.
Tu ti podla mna neostane nic ineho, ako len sa proti obrnit, albo im nastavit taku istu tvar ako oni tebe. Isto aj oni maju nejake to svoje slabe miesto
@ahoj0 v prvom rade zalezi ci je to tvoj sef alebo kolega, to dost meni situaciu. Kazdopadne, v pripade kolegu mas moznost to ignorovat, nastavit zrkadlo alebo odist z prace. Dohovaranie, vysvetlovanie a pod. nepomaha. V pripade sefa mas tie moznosti len dve - ignorovat alebo zmenit pracu.
@ahoj0 no vela moznosti ako to vyriesit nemas, ked uz si vycerpala viac menej vsetko. Kolegovia dokazu zneprijemnit pracu tak, ze jedine vychodisko je zmena prace. Ked zacnes mat psychosomaticke problemy, zvaz ci ta praca stoji za to. Ja som tiez zazila kadejakych kolegov a sefov. Jedna sefka bola doslova psychopatka, kočky čo s nou pracovali viac mali poznacene, kedy ma MS, lebo tesne pred vrieskala doslova po kazdom, tak sa snazili "zdekovat" z jej zorneho pola 🙈 Ja som s nou nastastie az v takom castom kontakte nebola. Väcsina z kočiek skor ci neskor dali vypovede, lebo ten stres nezvladali.
@unicornlady hovorí sa, že ak niekto na teba zvyšuje hlas, je posmesny, vlastne Ti pomáha v tvojom rozvoji, lebo je tvojím učiteľom, aby si sa konečne zmobilizovala a zaujala voči nemu postoj.Takze zranuje Tá to a jediný spôsob ako sa s tým vyrovnať je konečne mu oponovať, ísť do hadky, vyrozprávať si to a nie stiahnuť chvost a byť z toho smutná.mas byť asertivna bude to skutočne skusat dovtedy, pokým nezasiahnes, teraz je to niekto z rodiny, potom šéf z roboty, môže to byť vlastne dieťa......
Ja som v takej skupinke psychosomatika a etikoterapia na FB a rieši sa to dosť často
@unicornlady neviem aký máš vek, či máš deti atď.. Ja ti poviem, už som stará koza a takto s odstupom času keď hodnotím veci minulé, lebo žila som v podobnom ak nie horšom prostredí :veľmi záleží ako až blízky ti dotyčný "jedoš" je. Pokiaľ je to dieťa, tvoj rodič, kamarátka, pripadne manžel, priateľ.. Treba ostrý rozhovor medzi 4mi očami, jednoducho naber odvahu, vysvetli mu asertivne, že ťa to trápi, ubližuje ti to a nech to rešpektuje. Pokiaľ nie, odstrihnut sa ako len to ide. U nás v rodine to dospelo k tomu, že som ostala sama s dvomi deťmi a je mi supeeeer. Podryvacom a rypacom bola svekra aj partner. Nepomáhalo fakt nič. Ale boli aj iné problémy samozrejme. Pokiaľ to ide aj u vás do extrému, proste urob rýchle a rázne riešenia. Lebo trápiť sa budeš vždy a oni to nepochopia nikdy
veď o takéto veci (psychológia, psychosomatika...) sa aj zaujímam (vďaka za ten tip s fb skupinou). A viem, že to sa opakuje, až kým sa človek v danej veci neposunie ďalej.
A aj si uvedomujem, že vlastne keď sa to človeka vnútorne dotkne, tak dačo nemá spracované alebo s tou vecou akoby súhlasí, napr. že poznámka, kedy budem mať deti a mňa sa to dotkne. Je akoby možno súhlas s tým, že sama pochybujem o tom? Ten strach?
Lebo keby si vnútorne nejak pomyslím, jasné, že budem mať deti a rodinu suprovú... tak by sa ma tá poznámka nedotkla, nie?
Len tam chýba asi taká vnútorná stabilná viera. (asi nás je tu veľa, čo sme vyrastali vo veľmi nefunkčných rodinách a pomaly sa z toho dostáva)
Ja som si už na to tak akosi zvykla. Proste celý život sa budeš stretávať s takými ľuďmi, tomu sa nevyhneš. Keď ma to fakt zamrzí tak si doma chvíľku poplačem ale potom si poviem, že proste treba to pustiť z hlavy. Mne veľmi pomáha keď mi aj drahý povie, že to proste nie je pravda alebo sa spolu o tom porozprávame, že si uľavím na duši a hotovo
@unicornlady tak tá skupinka na FB bude pre teba prínosom.Vraj to je dosť o sebavedomi ...a ano pokým to nevyriešis bude sa Ti ta situácia vracať vždy v niečom inom a vždy Ta to bude mrzieť.Je to o pocite, ktorý vtedy máš...a ten si už niekedy zažila napr v detstve, že si nemohla prejaviť svoj názor, že niekto rozhodoval za teba....ak sa Ťa dotkla zmienka o tom kedy budeš mať dieťa možno nechce, aby Ťa niekto do niečoho tlačil a pod...chces sama rozhodovať, alebo sa toho bojíš a stále to odklad ty si odpovedz....
Často sa v skupinke rozoberá, že ľudia mali prísnych rodičov boli stále okrikovani, nepodporeni a tak sú celý život ustráchaní
@eliska13 A je to tá slovenská skupina či česká?
@unicornlady ceska
@eliska13 vďaka, pozriem, čo je to zač.
@unicornlady V prvom rade ide o to, kto je taký a kto je tá blízka osoba, to že je ešte z bližšej rodine nič neznamená, môj krstný otec je rýpak, keď rýpne on vrátim mu to, zasmejeme sa v duchu si pomyslím a idem ďaľej. Moc sa nestýkame.