Ako zahojiť rany z detstva?

Ak sa nechas ovplyvnovat minulostou tak nebudes nikdy stastna. Zi pre pritomnost a uzivaj si kazdy krasny den, a neobzeraj sa za seba, pretoze to aj tak nezmenis. Nikdy nebudes nikoho vlastnit a je logicke ze priatel chce venovat cas s dcerou sam, bud rada ze sa o nu stara. Ak mu nechas priestor tak casom sa spojite ako jedna rodina, nesmies si robit vycitky a nedaj boze jemu on za nic nemoze. A najlepsie ti pomoze psychoterapeut cez to vsetko sa povzniest alebo zacni citat knizky motivacne a pozitivne

Osobne si myslím, že v Tvojom prípade bude najideálnejšie vyhľadať odbornú pomoc.

Nájdi si dobrého psychológa a dá sa s tým pracovať.

A okrem odbornej pomoci psychologa si nájdi prosím bezdetného a nie taký čo má dcéru.Jeho dcéra alebo dalšie deti budu vždy na prvom mieste to mi ver a je nejaký divny keby ťa miloval tak ťa berie aby si spoznala aj jeho dcéru tu a na spoločne výlety.Jeho dcéra -deti si to neželajú tak sa s tebou nestretne blbosť ako traky.Vykašli sa na takého nájdi si bezdetného toto je moja rada.Chcela by som od neho vysvetlenie na tvojom mieste prečo ked mu dcéra povie že aby sa s tebou nestretol tak trpiš prečo ved sa dá aj rozisť a najsť si bezdetného.Tvoj priateľ je ženatý,rozvedený, dcéru mal za slobodna či ako.Po Slovensku beha milion bezdetných chlapov.Ved si nájdi takého s ktorým utvoriš plnu rodinu spolu z detmi a nie s takým čo ked si zapiska ty pribehneš cela šťastná.

Skus kineziologiu,tam sa cez nu casto odblokuju prave zranenia z detstva.

regresna terapia

V prvom rade nechapem, preco ti tvoja mama dala citat nejake osobne listy, ktore si pisala s tvojim otcom. Na vine su vzdy dvaja. Co ked si ho tvoja mama "poistila dietatom" aj ked on v tej dobe dieta nechcel, co ked zviedla, ked on bol zadany...Iba konstatujem, ked ma vyslovene taky postoj, aky ma, tak sa medzi nimi asi nieco stalo...ako vravim, na vine su vzdy dvaja.

Tvoj vztah akosi napadne pripomina vztah tvojich rodicov. Mama uhana otca, ktory ma ine deti a bojuje o jeho pozornost. Nuz, pozor, aby si nedopadla rovnako. Ak tvoje detstvo v tebe zanechalo traumu, tak je na mieste riesit psychologa, ktory ta nasmeruje v zivote. Potrebujes sa vybrat vlastnou cestou a nie kopirovat chyby rodicov, co zial, zda sa, ze robis.

Kazdopadne ti drzim prsty, aby si nasla v zivote pokoj a rovnovahu a zila plnohodnotne. Nezabudaj vsak, ze kazdy si nosi svoju tarchu...ide len o to, ako sa k tomu postavi.

Ja som volakedy strasne davno raz citala taku studiu… ze deti podvedome vsetko nasavaju ako spongia, a potom v dospelosti chtiac nechtiac opakuju tie iste vzorce. Na spravani a charaktere osobnosti sa podiela nielen genetika ale aj prostredie a vztahy v akom dieta vyrastalo. Vsimla som si to aj na sebe.
Ako bolo uz vyssie spominane, tiez mas partnersky vztah podobny ako tvoja mama. Je super, ze si tento svoj problem uvedomujes, preto nevahaj vyhladat odbornu pomoc. Verim, ze to prekonas a najdes klud

@dilino presne nad tym som premýšľala... Ze ja potrebujem staršieho partnera bez záväzkov, co mi ozdravi dušu otcovskou láskou.

Neviem ci je správne hľadať otcovsku lásku u partnera. Ten vzťah by potom bol dosť nevyrovnany a potom co by ti poskytol co potrebuješ, uzdravil ta, je vysoká šanca ze by sa skončil. Skôr by som to riešila terapiou

Ano ale sú aj taký starši ktorý sú slobodný nie všetci ktorý majú viac rokov sú ženaty sú aj bezdetný.Načo ti je ked žiaden osoh a ked si jeho dcéra rozkaže ide za ňou teba má prepáč na saláme a ešte pride ked chce ON nie TY čo máš s toho načo naňho čakať zariad sa podľa seba a nájdi si bezdetného aj ked staršieho partnera.A hlavne slobodného ktorý by chcel deti a utvoriť spoločnu rodinku a tomu dať úplne zbohom.Porozmýšľaj nad tým.

otcovskou laskou? tak podla toho komentaru si naozaj zrela na terapiu a nemyslim to v zlom. okrem toho to trosku zavana incestom, ked spajas partnera s otcom

Psychoterapia...vie velmi pomoct pri takych zraneniach aby ti to dalej nenicilo zivot. Potrebujes zahojit ranu a ist dalej svojim zivotom.

Ono deti si hrozne idealizuju rodičov, ked vas okašlal nebol taky svaty a nemožeš ho mat na piedestali a ničiť si život kvoli otcovi. Tazko sa to počuva, ale pomože ti to ist vpred, že tvoj otec spravil nejake chyby, ktore sa podpisali na tvojej duši a partnerovi by som vysvetlila ako to cíťiš, aby sa vedel orientovat a možno skorigovať spravanie pripadne skus terapiu

Rozumiem Ti a dokážem sa vžiť do Tvojich pocitov a potrieb. Celé detstvo Ti chýbal otec a chýba Ti pravdepodobne stále. Ten deficit by tu bol bez ohľadu na to, či by si tie mamine listy čítala, alebo nie. Akurát po ich prečítaní je naviac umocnený pocitom akoby žiarlivosti, zrady a odvrhnutia (otcove manželské deti áno - Ty nie). K tomuto by som povedala asi len jedno. Otec nie je ten, kto dieťa splodí, ale ten, kto ho vychová - postará sa oň, dá mu lásku, a ktorý sa pre to dieťa obetuje. Častokrát cudzí muž je dieťaťu viac otcom, než ten biologický. Ty si otca nemala a nemáš - nie si prvá ani posledná. A vlastne dnes, keď si už dospelá, ho ani nepotrebuješ. Ten deficit je len v hlave. Urob hrubú čiaru a nehecuj sa zbytočne vecami z minulosti, ktoré jednoducho nezmeníš. Čas nevrátiš. A keby si ho aj vrátila, tak tie vzťahy v rodine neovplyvníš. Ži v súčasnosti a pozeraj do budúcnosti. Minulosť je fuč. A hlavne - prosím Ťa! - nehľadaj otca v partnerovi! Nebol by to zdravý vzťah a buď si istá, že by si v ňom bola skôr či neskôr nešťastná. Možno by Ti spočiatku vyhovoval - náplasť na ranu z detstva. Lenže postupom času by Ti to začalo prekážať a po naplnení tohto Tvojho "otcovského deficitu" by si chcela mať po boku partnera, nie fotra. Ten vzťah by Ti prestal vyhovovať, cítila by si sa nedocenená, nerešpektovaná, frustrovaná,... skrátka - jak malé decko. No - a - ostali by Ti len dve možnosti - buď z toho vzťahu odísť, alebo partnerovi suplovať dcéru do důchodu. To chceš? Pochybujem...

Ako to tu už bolo viackrát napísané - v prvom rade ísť za psychoterapeutom. Následne by som sa skúsila na ten tvoj vzťah pozrieť z iného uhla - ak si si už vybrala partnera s dieťaťom, tak je úplne jasne, že dieťa je prvorade a navždy zostane. Keby máš dieťa ty, tiež by to tvoje dieťa bolo pre teba celým vesmírom. Nečuduj sa, že keď ho dcéra zavolá, tak pribehne - ty by si snáď spravila opak keby šlo o tvoje dieťa ? Najskôr si musis upratať v hlave svoju minulosť, to sa ti bez odborníka bohužiaľ nepodarí, pretože trauma z detstva pretrváva a sama ju zvládnuť nedokážeš.

Ty si prebrala nejaky chybny program od mamy, ktory musis v hlave vymazat. Tu pomoze iba psycholog/terapeut. Zaroven musis urobit hrubu ciaru za minulostou a vsetkymi traumami. Preboha, ziadne hladanie partnera, ktory Ti bude suplovat chybajuceho otca. Partner je partner. Hra v Tvojom zivote ulohu partnera, ci bude mat od Teba o 20 rokov menej alebo o 20 viac alebo bude rovesnik. NIE rodica, dieta, kamarata ani ziadnu inu ulohu.