Ako začať znovu pozitívne rozmýšľať?
Ahojte všetky mamičky, priateľky, radkyne,
Mám 18 rokov a vždy som mala pocit, že to rodinné šťastie je všetko. Odvždy som bola veľmi naviazaná na rodičov a každý deň som sa tešila zo všetkého čo som uvidela. Nikdy som nezažila, čo je to trápiť sa, pretože mne život dal všetko, čo potrebujem. V správach, na internete som vždy videla ako ostatní ľudia trpia a tak, no nikdy som to nebrala veľmi vážne pretože sa to netýkalo mňa trošku som nad tými ľudmi posmútila a išla som ďalej.
Lenže teraz som sa tak zabrala do všetkého utrpenia na svete, všetko som si to uvedomila a neviem sa pohnúť dalej. Stále si hovorím, že mám všetko a že mám byť šťastná, ale jednoducho začnem mať výčitky svedomia za to, že iní sú nešťastní, uzavriem sa a plačem. Rodičia sú zo mňa nešťastní, nevedia kam zmizlo ich veselé dievčatko a úprimne neviem to ani ja.
Neviem ako začať opäť rozmýšľať pozitívne a opäť si začať všímat môj život a život mojej rodiny. Ja viem, že nie som spasiteľ, ale chcem aby boli všetci šťastní a dobrí, ale je na svete toľko smútku a zla a ja to tak zle znášam a keď si predstavím tých ľudí ako to zle znášajú tak mi je zo seba ešte horšie, veď ja nemám ani práve vyroniť slzu... Cítim sa hlúpo, že ja plačem pre niečo také malé a iní bojujú o život...
Dúfam, že sa na mna nenahneváte aj keď si asi zaslúžim pár faciek. Prosím Vás o rady, o myšlienky, ktorých sa môžem držať.
Dakujem krásne
A este nieco kazdy je vynimocny....
Ja som na tom bola podobne...ked som videla starenkuako vlaci tazke tasky hned mi prislo smutno ze jej nik z rodiny nepomoze,alebo ked som videla ludi hrabat sa v kontajneroch,bolo mi ich luto ze to co ja vyhodim lebo mi je to uz na nic je pre nich ,,vsetko,, a mnoho ineho..ani neviem akoa co mi pomohlo prestat nato mysliet,jednoducho si poviem ze to asi tak ma byt a snazim sa to akceptovat,ak sa da pomozem..teraz mam maleho syna tak moje myslienky patria jemu ale aj teraz obcas myslim na inych.musis si najst nieco co ti zmeni myslienky..
@rosemagic daj sa dokopy lebo takýmto prístupom skončíš na liekoch u psychiatra a nebudeš ani vediet čo ti vlastne je. A najhoršíe je, keď sa stále budes pýtať ľudí, čo máš robiť, poradit, nedaj bože, chytíš muža priateľa, ktorý bude ťažiť z tvojej naivity a necháš sa im manipulovať, len aby bolo dobre tak koniec sláva... čítaj knihy, uč sa u od silných ľudí hlavne rob čo ty myslíš, že je správne a ako to ty cítiš!
@rosemagic Mas velky dar - hoci by si mohla byt rozmaznana, lebo si zazila len dobro a stastie a ziadne problemy, vidis a vnimas utrpenie okolo seba. Je to krok smerom k dospelosti, kazdy sa vtedy hlada 🙂 Neviem konkretnu radu - skus si najst knizku Hermanna Hesseho Siddharta. Mozno je to o comsi podobnom ako prezivas. Je v nej naznacena cesta? Neviem, vela citaj, maluj si alebo kresli, pis si dennicek, pomoze ti to upratat myslienky.
Poznas Buddhov zivot? Bol o tom pekny film Maly Buddha. Prip. si ho najdi a pozri. Ked bol historicky Buddha dietatom bol kralosvkym synkom a mal dostupny vsetok luxus, okrem toho sa jeho otec kral postaral aby synovi nikdy neprisli pred oci bieda, choroba, smrt, takych ludi hned pratali "za mury" kralovstva. Zil teda vo velkej iluzii. Nadisiel vsak cas, ked "vsetci zaspali" a on vykukol poza mury a vsetky tie upierane veci uvidel. Otriaslo to celou jeho bytostou a zacal to v sebe spracovavat. Je to cele symbolicke samozrejme, ale nieco na tom je. Uvedomit si pominutelnost, nespravodlive javy, biedu sveta, utrpenie, to je nieco co nas moze urobit sucitnejsimi. Ak tomu nepodlahneme. Plakat a trapit sa - to je prva reakcia. Ale len nou nikomu nepomozeme. Ked chces len zmiernit utrpenie sveta, lebo aby vsetci boli zdravi a statni je nerealne ako zistis, tak si mozes vybrat na dalsie zivotne smerovanie jednu z pomahajucich profesii, tvrdo sa zakusnut do studia, praxovat popri tom a v zvolenej oblasti "ulavovat svetu". To je pozitivne nasmerovanie energie ktora sa v tebe vybudila. Moc drzim palce, je to krasna zivotna napln.
PS: hlavne si nebran ronit slzy, si zena a mas v sebe tajnu tmavu komorku vo svojom vnutri kde je more slz, neboj sa vstupit do nej a poznat ju, dnes je nemoderne plakat, volakedy sa aspon chlapom hovorilo ze neplacu, aj to bolo nespravne, vsak dnes uz aj na zeny sa diva ako na chudery, pritom plac je zenska sila, ked ho vie spravne uchopit. Slzy ti ukazu cestu.
@dominika6.... Ja som mala veľmi ťažkú pubertu a áno nemala som také starosti ako teraz ale vtedy sa ti zdajú starosti tie čo máš najväčšie na svete....som rada že pubertu mám za.sebou.....nemenila.by som
Nepozerať spravy! To je moja rada. A nečítať na inernete aktuality zo sveta
@rosemagic Som na tom podobne, a to som o par rokov starsia a mam jedno dieta...paradoxne jeho narodenim sa tieto stavy este zhorsili, pretoze sa narodilo do "tohto zleho" sveta...tiez to vidim tak, ze necitat a nepozerat spravy, dat si vela uloh pocas dna aby nebol cas premyslat nad tym, co prave nemusis a ani nemozes vyriesit...chodim do fitka a tam cvicim vyslovene aby som si vyhnala zle myslienky z hlavy...tak tolko asi. Sustredit sa na svoj zivot a na to, aky chces, aby bol. Pomahat samozrejme mozes tiez, si mlada, je mnozstvo organizacii, ktore hladaju dobrovolnikov, mozno by ti to trochu pomohlo...
@rosemagic neviem preco mi tvoja situacia pripomenula rozpravku Inside out 🙂 a pritom zapletka je tam uplne ina, ale aj tam sa zrazu z veseleho dievcatka stalo smutne, ak si to nevidela tak si to kukni 🙂 a toto je podla mna len obdobie, ktore prejde 🙂 aj mne je tiez luto inych ludi co trpia a tak, ked kukam smutny film alebo video aj si poplacem...mozno ked sa zalubis do nejakeho chalana a budes s nim stastna tak tychto smutnych chvil bude cim dalej tym menej...tym ti ale nechcem povedat, ze sa nemas tesit zo zivota uz teraz ;) proste obcas mozno sa len tak usmej na svet a bud stastna a vdacna za to co ti zivot dal a dava 🙂
Nielen nepozerať správy a internet ale hlavne začať niečo robiť - dievčatá vy sa musíte fakt nudiť! Mať vaše problémy a prezidentov plat.
@rosemagic verím ti, tiež som niečim podobným prešla... som dosť citlivá povaha a vo všeobecnosti sa neviem pozerať ak sa niekomu krivdí, trpí a pod. ALE - tým, že sa ja budem pre to trápiť mu nepomôžem. Takisto ty tým, že budeš oplakávať nešťastie hladných detí v Afrike, ich nezasýtiš, ale svojim rodičom spôsobuješ žiaľ. Naopak keď budeš radostná a pozitívna, tiež hlad v Afrike nevyriešiš, ale tvoje blízke okolie obšťastníš. Chápeš rozdiel?
Ak si nevidela film Pay it forward (Pošli to ďalej), veľmi odporúčam! Chlapec začal robiť dobré skutky vo svojom okolí a chcel, aby každý potom urobil dobrý skutok ďalším trom ľuďom. Nechcem prezradiť celý dej, ale stojí to za to, na konci som plakala, posolstvo je úžasné, ako maličkosť môže spôsobiť veľké veci. Šťastie je reťazová reakcia. Budeš šťastná ty, bude tvoje okolie, ľudia z tvojho okolia majú svojich známych a tí ďalších a ďalších. Ja viem, že nevyriešime všetky problémy sveta, ale musíme začať od seba. Čo ty vieš, možno potešíš niekoho, kto niekomu inému zachráni život... 😉
vsetky vase komentare su uzasne, povzbudzujuce strasne vam dakujem, je krasne ako viete pochopit cudzieho cloveka, som si ista ze ste skvele matky, velmi sa tesim a dakujem za vsetky rady posluchnem Vas 🙂
@rosemagic Je v poriadku ze ti nie je lahostajne ako ziju a co citia druhy. Ale skus si uvedomit, ze aj keby si zila 100 zivotov a cele ich prezila pomahanim druhym, vzdy budu ludia, ktori sposobuju utrpenie. Nemozes pomoct vsetkym a im sa nebude zit lepsie z tvojich slz.
Zameraj sa na to, co urobit mozes. Stan sa dobrovolnickou a/alebo studuj alebo sa rovno zamestnaj tak aby si mohla pomahat. To naplni tvoju potrebu byt uzitocna a napomocna.
napriklad moj spoluziak je dobrovolnikom pre organizaciu, ktora sa zaobera bezbarierovostou pre invalidov - jeho ulohou je hlavne monitoring bezbarieroveho pristupu (parkoviska, vstupy, atd) a jeho praca je pokladom pre upravu a zmenu 🙂 a velmi ho to naplna lebo vie ze pomaha
@rosemagic zo správneho pristupu vznika spravna nalada. zo spravnej nalady vznika spravny den. zo správneho dna vznika spravny rok. zo správneho roku vznika spravny zivot.
spravny nie je vzdy pozivitny, ci vesely. je to taky, co pomoze. aj smutenie moze pomoct smutiacemu cloveku, ak si posmutite spolu a on sa preto upokoji.
(podobne to bolo v jednej scene tej rozprávky o zivote emocii v hlave)
mozes smutit pre cely svet, kam sa ruti, ale figu komu s tym pomozes.
mozes to mysliet uprimne, ale nakoniec z toho ostane len prazdna poza.
popravde, ked clovek zacne takto smutit, tak sa paradoxne stava sebcom. nakoniec zisti, ze riesi len seba. svoj smutok.
preto je z toho nakoniec prazdna poza.
staci zacat robit tie male drobne pomoci okolo seba. pozri - kto pomoze, ak nie ty (teda niekto, komu zalezi)? a ako pomozes, ak sa ty sama budes krenkovat smutkom?
je jedno, co budes robit. ci pojdes ako dobrovolnicka do afriky ockovat deti, zalozis samaritansky rad ako matka tereza, alebo len pozametas starej susede chodnik pred domom vzdy ked budes zametat ten svoj. dolezite je, ze to robis.
@moonlight1210 uplne s vami suhlasim, ani neviete kolko si nadavam za to co robim, ze takto uz duplom nikomu nepomaham, ale uz mam pocit ze je to so mnou na lepsej ceste vela veci som si tieto dni uvedomila a pomaly zacinam opat fungovat 🙂 posledna veta je velmi pekna
dakujem za radu a povzbudenie 🙂
Asi takto😊