Ako začať žiť život?

Pozerám že zintenzívniť vzťah s mužom, vieš keď zinetenzivnis svoj život zintenzívni sa aj tvoj vzťah s mužom. Ale hľadajte spoločne záujmy, koľko máte rokov? Určite si priority. Komunikuj s partnerom.

Zo svojej vlastnej skusenosti ti odporucam zobrat si volno, oddychnut si, ist do prirody alebo niekam, kde ty citis pokoj a zamysliet sa co a ako skutocne chces a pomaly si za tym aj ist. Ci uz sama alebo s priatelom, nech si aj ten zoberie volno a v klude otvorene sa porozpravajte. Musis spomalit, ale odpoved, ze ake kroky postupne robit mas sama v sebe. Nikto tvoj zivot nezije, ani nie je v tvojej hlave. Pripadne sa mozes poradit so psychologom, ktory ti pomoze tie odpovede v sebe najst.
Vies, ja som tiez zila v tempe a sice som citila, ze nieco musim zmenit, nebol cas ani na zmenu. A potom ma normalne "vyplo". Niekolko tyzdnov som mala okolo seba temnotu. Robila som len to co bolo nutne a na viac som nemala silu. Bol to boj postupne sa vratit naspat do zivota. Ale nie do takeho ako predtym. Do pomalsieho zivota, v ktorom som sa zacala pozerat aj na svoje vlastne potreby, pocuvat sa co potrebujem. Uz by som to nikdy do takeho stadia nenechala zajst... A ano, tiez jeden z tych krokov bolo viac travit s muzom aktivny cas. Nie tak nasilu, ze mali by sme viac travit cas tak a tak. Ale postupne kazdy den, kazdy tyzden si vyhradit na seba cas (tak naozaj na seba, nie ze sme vedla seba a kazdy robi nieco ine) a skusat aj nove veci, ktore sme spolu nikdy nerobili - alebo sa vratit k tomu, co sme kedysi robili a prestali.

@ahoj0 asi vsetko z toho...na party velmi nie sme, ale i zatancovat s nim by som si uz isla...mame do 30...aj praca je nasa priorita a ssmozrejme aj to ostatne co spominam, co ale nemam...

@anonymanonym presne tak sa citim, uz akoby ma vyplo...necitim sa ok...s muzom sme toho este vela nezazili...

Vyber si nejaku pravidelnu cinnost a podriaduj tomu aj pracu. Proste bude to tvoja priorita a brzda pred pracou - pravidelne cvicenie, prechadzka, ist vencit psov do utulku. A postupne budes nachadzat balance a zlepsi sa to aj vo vztahu. Mne napr. pomohlo si stanovit, ze c nedelu nic nerobim. Je to cas pre rodinu a kamosov. Zacalo to uz ku koncu vysky, kedy som si uvedomovala, ze treba spomalit. Ucenie na statnice som si naplanovala tak, aby som sa v nedelu neucila, ale bola s kamosmi. Potom odchod do zahranicia, kde bol zivot veeeelmi drahy. Ale opat som mala, ze v nedelu nerobim. Casom som si pridala, ze ani v stredu doobeda, aby bol cas na dobrovolnictvo. A super mi to vyhovovalo. V ostatne dni som vela makala, ale bol tam priestor na ostatnych ludi, vylety.

Skús do pracovneho kolektívu vniesť lásku, pochopenie, spoluprácu. Malými krivkami to postupne od teba odpozoruju aj tí podkopavaci. Svet sa dá zmeniť svojim príkladom.
Zastať sa ukrivdení, nevhodnú poznámku na niekoho odbiť humorom, pomôcť odstrániť podložené pílenie, nevracat "zlo zlým". Jeden človek dokáže zmeniť kolektív.
Partnerovi ako domasedovi niečo fajn napiecť (varenie/pečenie je tiež učenie 🙂 ) , spraviť mu radosť. Na odplátku aj on ťa prekvapí tým, že niekam pôjdete.
Keď chces zintenzívniť vzťah, "prinut sa" na spoločné aktivity s tvojim milým. Ak sa vám to zapáči, fajn, ak nie, nevadí, časom sa to zmení, alebo nie. Na dovolenku si nevezmete žiadny pracovný notebook, aj keď bude hroziť ponorková nemoc 🙂 Predídete jej tak, že si naplánujete aj nejaké aktivity, na ktoré sa budete tešiť. Alebo spoznávaní zájazd spojený s odpocinkom

*krokmi, nie krivkami
*polená, nie pílenie
A ospravedlňujem sa za ďalšie autokorekty