Ako vysvetliť trojročnému dieťaťu, že sa rodičia rozchádzajú?
Je to pre mna nesmierne tazke. Zijeme spolu 6 rokov, ale je to velmi zle. Co sa tyka starostlivosti o maleho mi nepomaha. Mam pocit, ze si mysli, ze je to len moja parketa..Kazdy vydavok si musim pytat ( neviem asi si mysli, ze si pojdem drahy kamen kupit..), pritom som sporohliva. O partnerstve tu uz nie je rec. Nemozem sa o neho psychicky opriet, dokonca som z neho zdeptana. Ide mi vsak o maleho. Viem,ze ho lubi, ale to je tak asi vsetko. Vadi mi, ze sa nedokaze kvoli nemu niecoho obetovat (pc hry, nehra sa s nim, netravi s nim cas). Dokonca ho zacal do nasich hadok zapajat ( napr. poviem mu po hadke rano, aby uz isiel do roboty, a on nato malemu: "vidis, maminka ma vyhadzuje prec..." Maly sa uz naucil, ze co ja mu nedovolim, otec naschval ano ( hovori tomu- "ocko, zachran ma od maminky". A ten sa tomu vytesuje, pritakava mu. Tak ako nerespektoval maly jeho, uz nerespektuje mna..
Ale vidim, ze ho velmi lubi a ocko by mu chybal. Preto mi je nesmierne luto, ze musime odist. Ine vychodisko nevidim ( nechce so mnou komunikovat, je to typicky extremny narcis, kt vidi chybu len v ostatnych alebo sa naopak obvinuje, vsetci mu robia zle. Prosto nic konstruktivne...) Stratila som pri nom vsetku sebauctu. Je ku mne hruby (nebije ma), vulgarny.
Ako to malemu vsetko vysvetlit?
ja som svojho manžela opuštala, ked mala dcérka tiež asi tri roky....jediné, čo viem poradit, je vela trpezlivosti a lásky....ich hlavička, aj srdiečko, je príliš citlivé, aby danu situáciu vedeli pochopit...a práve preto nás potrebuju....treba prejavovat ešte viac lásky, ešte viac nehy...niekedy su skutky viac ako slova....drobčekovia potrebuju čas na strávenie celej situácie...kolko?? to sa nedá povedat...hlavne treba stát za svojím, ak to tak citiš, treba ist vlastnou cestou, aj ked to bude tažké pre všetkých....ale nezabádajme, že radšej štasný od seba..ako neštastný spolu...moja mala to znášala tažko, mna odmietala, otca milovala....čo som robila? hlavne som chápala...a čakala..určite nie ,,kydat,, na tatina...treba vela trpezlivosti, lásky...
@deninka233 presne to iste, synovi nehovorim nic zle voci nemu. chudacik, ma v tom chaos... ☹ to s tymi amokmi, to je horznee
@kristinkazba len som chcela na to upozorniť, nedalo sa to dopredu predvídať, možno tvoj syn zareaguje inak... áno mali sme obdobia kedy sme vrieskali po sebe so synom obaja, ja nervózna zo situácie, on tiež.... ale proste rýchlo ma napadlo, že hádame sa o autíčku a pritom je to o tom rozchode.... dieťa nepovie, že trápim sa, že nie ste spolu, bude revať že nechce vystúpiť z autobusu.... treba sa vtedy nadýchať zprudka, expresne rýchlo upokojiť a uvedomiť si že aha to je totok.
Ale ako hovorím, u vás to vôbec nemusí nastať.
Bolo by dobré, ak sa dá - u nás sa moc nedalo - dohodnúť s čoskorobývalým na nejakých základných pravidlách typu, nekydať na seba navzájom, čo povedať synovi o rozchode atď ... lebo to len utvrdzuje chaos v hlavičke dieťaťa, keď maminka povie, že ste sa už nechceli hádať a už sa neľúbite a tatinko povie, že maminka si našla iného chlapa a toho teraz lúbi (a decko stres, že nový chlap rovná sa neľúbenie syna...)
Najlepšie ak to poviete dieťaťu naraz aby si mala kontrolu, čo tatinko hovorí. Toto je síce postup ako pri starších deťoch, ale bohužiaľ z vlastnej skúsenosti viem, že už aj 2,5 ročný (ako u nás) vníma rozchod veľmi bolestivo a hodne reálne.
@deninka233 nad tym premyslam intenzivne, mam vsak obavy, ze bude urazeny, nahnevany, ze vobec nebude chciet spolupracovat. skusim to urcite. dakujem ti za rady
@kristinkazba bude to ťažké obdobie, ale vo finále to bude stáť za to. Vždy lepšie ako keby ste to nejak proste spolu lepili a nerozchádzali sa kvôli dieťaťu....
Držím palce !
vek 3 roky.... je tazky... ta hlavka to este nevie spracovat...ani si nebude vediet vela veci odovodnit... ja to vidim na nasej 3 rocnej a maly ma za tyzden 6..... ten toho chape az az....ale ten je zase neskutocna citlivka ale ked sa s nim bavim na nejaku temu tak chape a vnima... mala nie... ona je este take tutu...
Že sa rodičia už neľúbia a bude lepšie ak sa rozídete. Že ho ľúbite, aj tatinko aj maminka, že uvidí aj jedného aj druhého.... ale spolu, tak ako doteraz už byť nemôžete, lebo sa len hádate, a ste obaja nešťastní a smutní. A že bude omnoho lepšie, aj preňho - pre syna, keď pôjdete od seba.
A potom sa už len priprav na dlhýýýýýýýý boj. Môj syn mával také záchvaty zlosti, (amoky), že sa dusil, modral a prestával dýchať. Celé okolie aj tetky v autobuse mi radili preňho psychiatra a lieky....
Pomohlo nám pevné objatie, hoci to bolo nesmierne ťažké, a keď sa príznaky zmiernili, tak už potom len každý večer babymasáž....
Bolo to psychicky veľmi náročné. Nielen že som "došla" o vzťah - bývalý sa rozišiel so mnou- ešte aj syn mi dával za vinu,že už nie sme s tatinkom, lebo my sme odišli z bytu, kde sme predtým všetci spolu žili.
A drahého bývalého len teraz nedávno popustilo to, že podpichovať, a hovoriť proti maminke. Ja som nepopustila, a na bývalého som synovi slovka zlého nepovedala - a syn si už dal dokopy dve a dve, že kto je ten "dobrý" a kto očierňuje. A keďže aj bývalý chce byť v očiach syna dobrý, tak s tým prestal....
Teraz sme dva roky od rozchodu, a až teraz sa to začína unormálňovať....