Ako vychádzať s matkou pod jednou strechou?

@s_s_s ja som mala taky isty problem ako ty.jeden vecer som sa tak nastvala kvoli jej poznamkam ze som zbalila veci...moje a mojich 5 mesacnych dvojiciek a odstahovala som sa k mojmu bratovi.ako keby ma prepustili z vazenia! Fuuuuu....uz nikdy viac!

V dvojizbovom byte to je o drzku a s detmi absolutny zabijak radsej by som si na tu dobu prenajala co i len jednoizbovy byt ale bohuzial tvoja mama ma pravdu - i kdd asi spravila chybu ze pristupila na tento kompromis

@s_s_s akurat v skupine baby co chceli dievca su nestastne ked druhe je zase chlapcek a hovorim ze je jedno co to bude ale podstatne je mat dobre vztahy ze sa stava casto ze mama a dcera si zial nerozumeju... ale ber to tak ze aspon otec je v pohode 🙂
mozno lepsie ze ste u tvojej mami ako u jeho mami -takto tebe ide na nervy ale je to tvoja mama cize tym sa nemas o com hadat s muzom keby to bola svokra bolo by to horsie pre vas partnersky vztah..
Mame asi jednoducho ide na nevy ze ma plny dom..
vydrzala si snou v puberte mozno vydrzis aj teraz? 🙂 skus to vydrzat kym to vydrzi aj tvoj muz ked uz budete obaja na nervy tak skuste ten podnajom...pol roka ubehne rychlo..zatnes zuby mysli na to ze usetris a nechaj ju nech sa ventiluje nech frfle je to docasne..

Vasi evidentne od zaciatku vedeli,ze budu nervni ked tam budete byvat , i ked docasne :( ale potom privolili... No uplietli ste na nich i seba riadny bic :( odstahovala by som sa....

@s_s_s a to u rodicov nic neplatite? ved aj tam musite predsa investovat nejake peniaze. Isla by som rozhodne do podnajmu na ten cas. Toto vase rozhodnutie bola hlupost (prepac), ale dalo sa cakat, ze to nebude robit dobrotu. 5 ludi v 2 izbovom byte - to narobi problemy aj v tych najlepsich rodinach.

Ja som bývala u mojich rodičov, aj s rodinou a bývali sme v rod. dome. Mali sme spoločnú kúpeľku, WC, kuchyňu. a hádok bolo dosť. Najma ja s rodičmi. postavili sme si dom, sme na druhej strane pozemku, veľmi blízko seba, Naše vzťahy sa zlepšili. každý si robí čo chce. Ak sa niečo rodičom nepáči, vypočujem, pomyslím si a idem preč. do svojho domu.
My sme bývali u rodičov niekoľko rokov. 2 dospelí a 4 deti. Takže moja rada - zostaň bývať u rodičov, zatni zuby a po čase keď sa presťahujete do svojho, si budeš aspoň lepšie vážiť svoj domov.

@s_s_s Za pol roka, ale môže to trvať aj oveľa dlhšie.......ty prídeš o nervy, s mužom sa budeš hádať tiež, lebo budeš depresívna z mamy...takže jednoznačne podnájom 🙂 Ja by som sama skončila na psychiatrii, ak by sa ku nám nasťahoval syn aj so ženou a dieťaťom...a ešte k tomu do dvojizbáku 😢 Aj tebe je z toho nanič, aj mame, preto je podráždená a ty tiež....

@s_s_s Teda, aj naši majú dvojizbák a toto by mi v živote nenapadlo, nasťahovať sa ku nim kvôli stavbe, kúpe, hocičomu z tohto súdka. Chodíme k nim párkrát do roka na víkend a po dvoch nociach máme dosť (ja s manželom určite a myslím, že aj naši si odfúknu, keď odfujazdíme domov), hoci sa všetci máme radi a dobre sa znášame. Vôbec sa nečudujem tvojej mame, že je nervózna. Rodičia nakoniec asi privolili, lebo vás majú radi, ale to neznamená, že to na nich nedoľahne. Nechcem byť hnusná, ale toto k čomu ste ich de facto prinútili, mi príde od vás dosť bezohľadné. Dom staviate pre seba a nie pre nich a takto ich kvôli tomu obmedziť... 😒

@s_s_s pol roka vydrž aj s dýkou v chrbte, strihaj meter a teš sa, ako z neho každým dňom ubúda. Prípadne by som sa snažila presťahovať, aj keby nebolo ešte všetko dokončené, veď stačí jedna izba, kuchyňa, kúpeľňa a KĽUD. Ak by to však malo byť dlhšie ako pol roka, tak by som volila ten podnájom. Inak tvoju mamu nenapadlo, že o pár rokov bude možnom potrebovať pomoc ona? Ja tieto vzťahy nechápem. Keď som prerábala, tak sme boli u našich v štvorizbovom dome - mama, otec, ja, môj syn, môj brat manželkou. Síce iba dva mesiace, ale patria k najkrajším v mojom živote.

@s_s_s Radsej chodte do podnajmu. Pol roka to vydrzite aj v garzonke. Domov, hoci prechodny, by malo byt miesto kde ma clovek klud.

Vydrzala by som aj s dykou v chrbte. Trochu diplomacie a dosiahnes co chces. Este aj chrumkava z toho vyjdes.

@timea7 😀 to spojenie. 😀 Presne tak ak viem, ze je to na chvilu tak sa zatnem. Aj v praci sa mi to oplatilo.

@timea7 v 4 izbovom dome - kazda dvojica ste mali vlastnu izbu plus este ste asi mali obyvacku na spolocne stretnutia - ked chces utiahnes sa do svojho sukromia a ked nechces ta sa stretnete v obyvke - mozno to tak nevypada ale je to velky rozdiel

@timea7 Dvojizbový so štvorizbovým domom sa predsa nedajú porovnávať a matka ju už vychovala, snáď si zaslúži pomoc už len z tohto dôvodu, nemusí vo vlastnom dome trpieť ešte aj v dospelosti dieťa s myšlienkou "čo ak aj ja ju budem o pár rokov potrebovať".

@esterba my sme ich do ničoho nenutili..my sme sa spýtali či možme, že by to bolo pre nás aj malého jednoduchšie, suhlasili...reči mali okolo toho , ale prišlo mi to skôr len také podpichovanie...ale teda necítim sa ako nejaký príživník...a my tu kvazi len prespávame..kým sú v robote sme tu , ale ako maju prísť ideme preč, čiže nas v podstate ani nevidia...

@timea7 tíško v dobrom zavidim🙂 tak to ma byt...ja som uplne iny typ človeka nez je moja mama...ona okolo toho frfle, ale ja na jej mieste by som syna kludne prijala, ved sme rodina a komu pomozem ked nie jemu..ale hold asi nie kazdy to takto vnima:((

@hradnapani no praveže neplatíme nič,,teda stravu si platime sami,kuoujeme ranajky obedy aj kozmetiku a tak..ale co sa tyka najmu nechcu od nas nic, preto je to pre nas ,,vyhodnejsie´´ tym nechcem povedať že myslím len na seba , lebo ak by boli proti tak by sme sem nešli ale teda povedali že ok ale aj tak citime strašne dusno, takže tak:(

@esterba Máš pravdu, že dvojizbový byt sa so štvorizbovým domom nedá porovnať, ale rodina si predsa má pomáhať, či? Moji rodičia nás prijali s otvorenou náručou a neplatili sme nikto počas tých dvoch mesiacov nič. Považovali to za samozrejmé, pomohli nám vtedy, keď sme to potrebovali. Netušili, že o pár rokov budú našu pomoc veľmi potrebovať počas ich ťažkých chorôb a my sme považovali za samozrejmé postarať sa o nich. O tom rodina je, asi som sem nemala prispievať, nedokážem sa vcítiť do pocitov zakladateľky témy, moja mama bola totiž mojou najlepšou kamarátkou. A slovo "trpieť" svoje dieťa vo vlastnom byte nikdy nepochopím. Veď nejde o dcéru, ktorá chlastá, nikde nepracuje a mama ju musí živiť....a nie je to navždy, ale na pár mesiacov.

@prasiatko30 ako som písala, áno,je to rozdiel, ale jedna izba je priechodná, do ďalšej sa dá vojsť aj z chodby, aj z inej izby, takže až také súkromie to nebolo, kuchyňa je veľkosti väčšieho stola, ale u mojich rodičov sme boli vítaní vždy, aj keď s nimi ešte žili babka a dedko. Je to vždy o ľuďoch, nikdy by som neodmietla, keby sa ku mne chcel nasťahovať syn s priateľkou, kým si postavia dom. V mnohých témach sa tu píše, ako matky nosia deti celé dni v šatke, uspávajú na fitlopte, na prsníku, vyberaj najlepšiu škôlku a potom by mali tie deti "trpieť" pár mesiacov vo vlastnom byte? Už nie sú ich deťmi, len preto, lebo sú dospelé? Nie je to med lízať, keď je veľa ľudí v malom priestore, viem, bývala som nejaký čas aj u svokry, ale vždy je to o ľuďoch, ktorí tam žijú.

@s_s_s uplne ta chapem, zazila som to. presne ako pises. a ako to zvladnut? kedze je to na prechodnu dobu - zatat zuby, zahryznut si do jazyka, nekomentovat a mysliet si svoje. inak sa to prezit neda. su to rodicia, narusili ste im sukromie, pomahaju vam tym, ze mozete u nich byvat.... ber to tak. tu my mladi vzdy tahame za kratsi koniec. viem, ze si zufala, ale na vsetko sa da zvyknut - predstavuj si vas novy domcek a ako vam tam bude dobre. toto vydrzis! 😉
drzim palce 🙂

@timea7 Však to je v priadku, že si pomáhame. Ale aj ten, kto pomoc potrebuje, resp. o ňu žiada, by si mal uvedomiť, kam až môže zájsť. Lebo práve príbuzní často cítia potrebu pomáhať aj vtedy, keď na to vlastne ani nemajú priestor (v tomto prípade doslova). Napríklad moja svokra. Zlatá stvora, rozdala by sa. Mám ju rada. A tiež by nám so všeličím pomáhala, ale vidíme, že má svoje zdravotné problémy (ktoré nesúvisia vyslovene s vekom) a nebudeme ju žiadať, aj keď by sa niekedy zišlo, hoci sa sama núka. Lebo vieme, že by si to neskôr odniesol jej stav. Bolo by to od nás sebecké.
@s_s_s Vieš, možno to poznáš aj ty, možno nie, ale napríklad pre mňa je veľký rozdiel, či prichádzam po celom dni domov, kde je manžel, prípadne malé deti, alebo, či sú tam ešte ďalší 3 ľudia, na ktorých prítomnosť už nie som zvyknutá. Možno je taká aj tvoja mama a myslím, že by si to mala rešpektovať. Si síce dcéra, ale už dospelá, takže teraz si hosť. Napriek tomu, že určite vítanejší ako hocikto iný, ale predsa stále hosť.

@timea7 to je jedno ale predsa len rodiny dom je nieco insie ako nejakych chabych 50m2 pre 5 ludi - je to o drzku - ponorkova choroba ako vysita. Pomahat ako pomahat ale toto riesenie nie je to najstastnejsie. Tiez nevieme kolko prispievaju na domacnost, treba tiez brat do uvahy ze ti rodicia uz asi nie su zvyknuti na male deti na behanie hluk, su zvyknuti na klud a teraz zrazu maju frmol v dome ktory ani nevedia kedy sa skonci - ja tu jej mamu dost chapem

kazdy ma iste predstavy a zauzivane to svoje ako co robit, ty mozes aj najlepsie ako vies navarit, upratat a urobit vsetko, ale pokial to nie je podla predstav danej osoby je to na nic platne, toboz ak je to mama, lebo mama to vie najlepsie, mozno vnimat pozitivne, ale v niektorych pripadoch aj negativne...z mojho pohladu je vas vela na jeden priestor, aj ked ludia ziju aj viac na kope, ale musia sa jednoducho znasat a tolerovat...podla mna si vobec ten dom a to vsetko neuzijes, ked do toho budes vstupovat s nervami v koncoch..ak vase vztahy nie su take, aby ste spolu v zdravi vydrzali, to nie hanba, ale pozrite sa po niecom svojom, prenajatom a lacnejsom...vela stastia 🙂

@prasiatko30 nebavíme sa tu predsa o trvalom riešení, ale o pár mesiacoch. A čo sa týka veku jej matky, predpokladám, že môže mať okolo 50, to predsa nie je 75 ročná chorá babka, ktorej ide na nervy všetko a všetci, aj ona sama (aj to nemusí byť vždy pravidlom).Ja tú jej mamu teda nechápem, lebo už tiež nemám 30 a mám dospelého syna a kludne by sme sa tu nejaký čas potlačili. Kedysi, keď som bola malá, tu totiž v dvoch izbách žili takmer tri roky moji rodičia aj so mnou a spolu s nimi babka s dedkom, kým sa dom prestaval. Potom tu žili spolu bez akýchkolvek konflikov, až kým sa babka a dedko nepominuli, len vtedy bola asi na inej rovni láska, úcta a tolerancia. Tu totiž asi nebude problémom ani tak jej vek (otec je približne v tom istom a problém nemá). ani veľa ľudí na málo priestoru, ale jej povaha a snaha ofrflať všetko, čo dcéra urobí. Nikdy s ňou totiž jej dcéra dobré vzťahy nemala. Pozri, ty máš na to svoj názor, ja svoj. Ako trvalé riešenie by som to nikdy neschvaľovala, ale na na pár mesiacov? To z pohľadu matky. Z pohľadu dcéry - ak by som vedela popredu, že ma tam mama nechce, tak by som tam nešla, ale keď tam už je, tak by som vydržala toho pol roka a snažila sa presťahovať aj skôr, keby bolo spolužitie pre mňa neznesiteľné, volila by som ten podnájom.

Ked je vyhlad na pol roka, treba ratat s tym ze sa to min. tretinovo az polovicne predlzi tento cas, tak je to totiz pri stavbach VZDY, teda temer vzdy s odchylkou rovnajucou sa skor zazraku.
My sme boli v podobnej situacii u nasich a to "len" 3 mes odkedy sme predali byt a kym sa dostavia odvtedy domcek (co nakoniec bolo presne podla pravidla temer pol roka v reale)...chceli sme logicky usetrit, ale nedalo sa, ku koncu sme sa uz temer povrazdit sli. Ako to "s dykou v chrbte vydrzat" da sa, ale clovek zostarne o par rockov zavtedy, bez srandy...ked je to len trochu mozne, radim podnajom, na nervoch a zdravotnom stave sa neusetri...

@s_s_s My sme tak bývali u našich 2 roky a tiež to nebolo práve ružové, len s tým rozdielom, že moj muž pracoval v zahraničí, čiže on tam skoro vôbec nebol. Tiež som sa vedela s mamou sem tam poriadne posekat, ale vždy sme si to nejako potom vysvetlili. Chodila som vela vonku s malým alebo ku sestre, aby sme trochu zmenili vzduch. Tiež som mala niekedy chut zutekat, ale vydržali sme to a velmi nám to finančne pomohlo, teraz už bývame sami v novom dome a vzťahy s našimi sú výborné, lepšie ako kedykolkvek predtým.

staviame dom tiež na konci záhrady u našich, teraz sme v podnájme, aj keď viem, že nám to robí obrovský škrt cez rozpočet, nenapadlo ma ísť bývať k rodičom - načo si kaziť výborný vzťah. Predtým sme bývali u nich a aj keď si rozumieme, hádky boli. Za mňa jednoznačne podnájom. A ďalšia dôležitá vec naši majú 5izbový dom + letná kuchyňa, kde je aj práčovňa so sprchovým kútom, takže ako-tak by sme tam vedeli fungovať, ale v dvojizbovom dome? 😕

neviem si predstaviť bývanie s rodičmi alebo svokrovcami v jednom dome a to teda ani jedni nežijú v dvojizbáku. vždy sa potešia, keď na víkend prídeme, ale tiež sú radi, keď po víkende vypadneme a majú zasa svoj kľud. tak, ako by ten kľud chcela každá z nás vo svojej domácnosti. každý má nejaké svoje rituály a zvyky a potreby, a domov má byť miesto bezpečného útočiska.
napr. my máme tiež na byte spolubývajúcich, dohodli sme sa tak z finančných dôvodov a už teraz sa neviem dočkať, kedy konečne pôjdu preč. a to sme bývali doteraz vždy v byte s niekým, tak sme si nemuseli zvykať na novinku.
takže názor za mňa: k rodičom by som sa sťahovala, len ak by nebolo žiadnej inej možnosti,