Ako ventilovať zlé vzťahy v rodine?

bývate v jednej domácnosti? Lebo ak nie, tak obmedziť návštevy...Ak spolu bývate - tak nájsť si svoj kútik kde nemá nikto prístup myslím svokrovci....a tam relaxovať...

Stretavat sa mimo domu. Kazdy moze prist a odist kedy mu to vyhovuje, nevznika stres z toho ze napatie je doma v byte/dome.

Akurat to riesim. Viac sa stretavam s inymi ludmi, s kamosmi. Proste mysliet na ine veci, riesit ine veci, robit ine veci. Ked si myslou stale inde, tak si potom na nich ani nezmyslis. Nebudes potom tak riesit, lebo to bude pre teba uz nepodstatne, a tu navstevu potom prezijes.

Nestretavat sa s nimi, jediná možnosť

Ak to nie je velmi vyhrotene, tak sa neprestat stretavat. Kvoli detom. Tie si mozu v buducnosti rozumiet. Neochudobnit ich o tuto moznost.
Akceptovat ich takych, aki su. Nekonfrontovat sa navzajom. Nepitvat problemy, nekomentovat, pri rozhovoroch sa venovat neutralnym temam. Chvalit, vyjadrit uznanie.., aj ked neuprimne. Byt diplomat. Pre pokoj v rodine.

@oli18 inak to nekomentovat ano. Ja bybsom to este uoravila ze ako ja to pouzivam: nevyjadrujem svoj nazor k roznym temam, na ktorych viem, ze sa nezhodneme. V hlave si myslim len svoje. Je to skoda energie a nervov.

Nemám zle vztahy v rodine, iba niektoré veci nechápem, nesúhlasím s nimi, občas sa ma ktosi dotkne.. riešim to tak, že pár dní ma to hnevá po navsteve a potom na to zabudnem a neriešim, nevidím v nejakom riešení zmysel.. to ako kto žije nechávam na nich, to mi je naozaj úprimne jedno a považujem to za ich vec aj keď sa nájde niečo s čím nesúhlasim.. hnevá má iba to dotknutie (lebo nie každý razí moju filozofiu nestarat sa do druhých) ale fakt mi je to po pár dňoch sumak.. a keďže sa nevidíme často, tak to hnevanie je len raz za čas..

@0silvia0 oslovili ma dve tvoje vety....druha a tretia. musim si ich zamapatat.

@terezka1947 no ja takto fungujem uz roky, nic ine sa neda robit. Hlavne vyhadzovat z hlavy sudiace a hodnotiace myslienky...

Ja mam presne to iste. Bývali sme u svokrovcov, narodil sa nám syn. A povedala som si prvý krát konečne dosť. Odišla som bývať s mesačným dieťaťom k mojej mamine a povedala som mu aj keď som nechcela no musela bud bude s nami alebo bude s jeho rodičmi. A to boli hádky... Aká som žena, že chcem ich rozostvat, že som utiekla k mamine,to by som sa rozpísala. A hlavne niektoré Vety co povedali im nikdy neodpustim pretože to boli ešte aj teraz Presťahovali sme sa tiež žiadna sláva no sme sami... Ale chodi iba svokor no nastala zase hádke a zase to bola podľa nich moja vina.. Niekedy mám pocit že priateľ sám nevie komu ma veriť. Vela krát sa s jeho rodičmi už pohádal no po tých rokoch si ja už po hlave skákať nedám