Ako vám dal najavo záujem?

My sme boli s mužom kolegovia a prišlo to prirodzene. On hovorí, že som sa mu páčila od prvej chvíle. Postupne bol čoraz viac pozorný, oveľa viac priateľský ako k iným ľuďom, zaujímal sa o mňa aj po súkromnej stránke a časom prišiel návrh na popracovnú večeru/pivo (pivo preto, lebo sme mali vedľa práce podnik-pivovar, kde sme radi chodili so všetkými kolegami). Tých popracovných spoločných momentov bolo viac a viac, až sa z toho stalo randenie, program a zážitky len medzi nami dvoma.
U nás to naozaj prišlo postupne, žiadny rýchly lov z jeho strany, ani z mojej strany žiadne rýchle pobláznenie...

V tomto smere som nevsimava. Takze keby to mm neponal tak, ze sa rovno opyta, tak si dodnes myslim, ze to bol len velmi dobry blizky kamarat (tipujem ze keby sa neopytal a vzdal to, tak dnes uz je s niekym inym a nie sme kamosi).
A o viacerych som sa takto dozvedela az neskor, ked mi kamosi povedali, ci som to nevidela, alebo co, ze dotycni mali zaujem a davali mi signaly (ktore na ine zeny funguju).
Nuz, nevidela. Mna treba v tomto smere tresnut padlom po hlave.

Ťažko povedať, tak ako on, aj ty môžeš cítiť, že s tým človekom už budeš navždy.... Ja som mala taký pocit pri mojom exmanželovi ....teraz riešim anulaciu manželstva... Oklamal ma. Ťažko sa spoliehať na pocity, hlavne treba mať otvorené oči a všímať si všetko, aj partnera aj jeho okolie... Môj terajší chlapec chodil ku mne do roboty, keď mi končila šichta s nachystanou večerou alebo rovno pripravil piknik 😊 vyvrcholilo to tým, že ma objal, keď sme sa lúčili... To som bola do neho už dávno zaľúbená 😊
Potom sa mi priznal, že sa do mňa zaľúbil hneď ako sme sa videl prvýkrát, len na to nechcel ísť zhurta 😃 sme spolu asi iba pol roka, .... Ale veľmi dobre si rozumieme, snáď nám to vydrží už navždy 🍀

nemyslím si, že vždy muž na prvý pohľad vycíti, že je to tá pravá a naopak, po pár stretnutiach nie vždy žena vycíti, že je to ten pravý. Len jedného na druhom skrátka niečo zaujme, my sme mali more spoločných tém na rozhovor, veľmi podobné názory na život, na trávenie voľného času. Stretli sme sa pri športe, pozval ma na kávu, priniesol originálny kvet, prekecali sme celý večer, ale myslím si, že to, že je to ten pravý a tá pravá u nás bolo jasné vtedy, keď sa ukázalo, ako reagujeme v záťažových situáciách. Na rande každý príde v dobrej nálade, dobre oblečený, upravený, usmiaty, tam ťažko odhadnúť človeka, hovoriť tiež môže len to, čo chce tá druhá strana počuť. Treba človeka spoznávať ďalej a aj keď sa zamiluje tak, že hodinu s prihlúplym úsmevom čumí do steny, treba potom zložiť ružové okuliare a pozrieť sa na toho druhého triezvo. A to, ako zistiť, že je to ten pravý ani vlastne neviem definovať, možno je to u každého iné, neviem. Cítila som, že ma ten muž zaujíma, že si želám byť s ním čo najčastejšie, mala som pocit, že sa poznáme roky, aj keď sme sa pred prvým stretnutím v živote nevideli. Nie je dokonalý, tak, ako ani ja nie som dokonalá, ale stále to tak cítim aj keď ťaháme už druhé desaťročie.

Poslal mi na 43 narodeniny 43 ruží. Vtedy som si uvedomila, že už cca 2 mesiace dával dosť jasné signály, ale bola som pomerne čerstvo po rozchode, tak som ho celkom ignorovala. Predtým to bol cca 3 roky môj klient. Pre mňa je dôležité cítiť, že si ma partner váži, že je vnímavý, že nemyslí len na seba, že s ním viem tráviť čas a smiať sa.
A súhlasím s @kkovacovak a som neustále znova a znova prekvapená, koľko žien tu je, ktoré roky neregistrujú jasné príznaky toho, že žijú s magorom, manipulátorom atď.

Presne tu niekto napísal, ze niekedy az po 2r zistis, ze mas vedla seba psychopata.Moj pripad s prvym vztahom,druhy po 7r tiez.Uz som staršia a vydata a poviem ti,manzel musel mat zo mna riadne nervy.Nechcela som ho,aj ked uz prvykrat ma niecim ocaril ako clovek.Nie ako aha,chlap.Stretavali sme sa pracovne.Potom cez deti a potom aj sami.Mal pochopenie a priblizoval sa opatrne a bol max slusny,ochotny,v noci utekal kvoli mojmu synovi na pohotovost,skratka nic take som predtym nezazila.A stale je taky.Casto sa rozpravame o tom ako sme sa dali dokopy a on,ze sa zamiloval hned prvy krat a vedel,ze budem s nim a on keď chce tak to dosiahne,tak si isiel za tym,ale nie hrr,ze musi byt,ale neskutocnou trpezlivostou a laskavostou a pochopením.Sme pre seba najlepší priatelia.Myslime rovnako,casto ani nemusim povedat a vie,jednoducho to tazko opísať.Asi je to šťastie takto niekoho stretnut a hned vediet,ze to je ono.

Neviem to opísať ale nejak som to cítila že pri ňom je to iné a že s ním chcem tráviť viac času a je mi s tým inak ako s ostatnými kamarátmi. Je to zvláštne :D

Môj muž bol 11(!!!) rokov môj kolega a kamarát, všetko v najväčšej počestnosti. Raz po jednej akcii, kedy sme si boli celá partia po práci sadnúť v meste, sa nám dvom ešte nechcelo ísť domov, tak sme zostali sami. Sedel vedľa mňa a zrazu sa ma pokúsil pobozkať. Vyletela som naňho a vynadala mu, čo to robí, či mu šibe. 😁 No a tak nejako to začalo. 😃

Je možné že je medzi vami nejaká chémia to ale nezaručí že by bol prípadný vzťah úžasný a on by bol ten pravý. Podľa mňa má veľa žien vo svojom okolí takého toho jedného chlapa z ktorého ide do kolien ale vzťah by s ním nikdy nemala. Ale ako píšeš si slobodná a on tiež takže uvidíš ako sa to vyvinie a možno z toho môže byť fajn vzťah. Ale možno aj nie. To zistíš neskôr. Teraz záleží na tom aká si povaha či počkáš či sa ozve on alebo preberieš iniciatívu a skúsiš či je to obojstranné. Nemáte čo stratiť.

Ja som vnútorne vycítila, že sa môjmu terajšiemu priateľovi páčim, no nebola som si tým istá na 100 %. To, že si tým istým u mňa nebol istý ani on, sa mi potvrdilo, keď mi šiel ukazovať nejaké video na youtube a medzi poslednými vyhľadávanými frázami mal: ,,Is she friendzoning me?” 🙈😂🤷🏻‍♀️

nechaj tomu voľný priebeh, uvidíš

@ivkazba nuž, každý nie je ako vy, pani riaditeľka, a koĺký v poradí to bol klient?

@daniela2202 riaditeľku nerobím už dávno, v podnikaní jedine keď tak sama sebe. A bol to prvý klient, s ktorým mám niečo viac ako pracovný vzťah. Inak som nikdy s klientmi iný ako pracovný vzťah nemala. Ale ďakujem za opýtanie.

@daniela2202 prepáč, môžem sa spýtať, čo sleduješ touto otázkou?

@monka105 podobne, ja niektoré veci potrebujem na rovinu podobne ako chlapi aby som vedela sa pohnúť ďalej, uvedomiť si, že o čo vlastne ide :D

@7lenka11 jeeej, dosť podobne sme to mali aj my 🙂

Pozeral na mňa, a vždy sa dlhšie zadíval a bolo mi jasné, že prečo. No a potom, že sme sa spolu rozprávali, inicioval rozhovor. Ak sme spolu neboli tak stále niečo písal.
Po prvom rande som ale nikdy nevedela, že je to ten pravý, až na takom ružovom obláčiku nesedím :D ono to všetko bolo milé, zlaté ale všetko sa ukáže časom. Aspoň u mňa je to tak. Sú ale samozrejme páry, ktoré vedia od začiatku že patria k sebe. Ja sa na vzťahy vždy radšej pozerám viac pragmaticky a s nadhľadom.

Môjmu som bola tá prvá vo všetkom. Čiže keď sme sa stretli, on mal 32 rokov a bol panic. Keďže bol nesmelý, nemal priateľku. Na prvý pohľad som vedela, že mi dvaja budeme mať spolu niečo. Strašne sa mi zapáčil, takže som chodila za ním. Po dvoch týždňoch si ma všimol a upiekol mi superne zákusky. Začali sme chodiť a o týždeň už nebol panic ☺️