Potrebujem nejake tipy a skusenosti ohladom stahovania sa s detmi.Rozhodli sme sa zmenit zivot a odist byvat do mesta kde byva cela nasa rodina ale mame 2deti ktore sa stahovat nechcu.Mame teraz vlastny domcek v malej dedinke blizko malého mesta,sliepky a milovaného psika,deti maju kazdy svoju izbu,kamaratov,dcera by musela menit skolu...stahovat sa budeme sice do mensieho ale mali by sme mat vyssi zivotny standard,viac moznosti na travenie volneho casu,vsetko blizko vratane rodiny takze plusy tam su ale deti maju z toho strach.Syn si asi lepsie zvykne,este je mensi,no dcera ma 8rokov a aj ked chape dovody preco sa chceme stahovat je z toho smutna a najhorsie je ze sa o tom odmieta rozpravat.Je citliva,tazko si zvyka na nove...potesia ma nejake rady ako to detom ale aj sebe ulahcit,aby sa to pre nas nestalo traumou.
Ani sa dcerke nečudujem prečo tak reaguje. Ja by som život v dome so zahradou nemenila za menší byt v meste. A nech mi nikto nehovorí, že "vyšší životný štandard". Ved máte predsa auto? Deti majú určite svojich kamarátov a zázemie v mieste kde teraz bývate. Vieš čo sa musí všetko v dcerkinej hlave premávať? Určite sa bojí, a vie, že všetko čo mala doteraz už nebude také ako predtým.
Ak ste už skalopevne rozhodnutý ísť do mesta do bytu, tak by ste to mali dcerke vysvetliť racionálne tak ako si to sem napísala, aj ked si myslím, že to nepochopí a nebude na to všetko brať ohlad.
Osobne by som musela mať ani neviem aký veľký dôvod na to aby som sa sťahovala z rodinného domu do nejakého štvorizbáku niekde na sídlisku......
Kto presne bude mať vyšší životný štandard? Ak deti prídu samostatné izby, možnosti dvoru a dokonca aj psa, tak z ich pohľadu sa životný štanard výrazne znižuje. Dcéra dokonca. Zmení školu. Z ich pohľadu je to zmena výrazne k horšiemu. Ak je "vyšší životný štandard" vašou jedinou motiváciou, tak konáte opak,ako deti cítia. Jediné, čo ma napadá, je skúsiť ich nadchnúť pre to, čo tam bude navyše. Napríklad kino, alebo ihrisko. Skúsiť tam s deťmi chodiť ešte pred nasťahovaním. Ale myslím si,že sú malé šance. Nakoniec sa deti budú musieť prispôsobiť a jednoducho budú chvíľu smutné.
@rumkolka Dcérke to asi nikaji neuľahčíš lebo sa to nedá. Naša dcérka má zase problém ten že už ako sa z nej stala školáčka nemôže cestovať s tatinom toľko ako kým bola len v škôlke. Dieťatu to teraz asi nevysvetlíš, na Slovenslku sme boli všetci vychovávaní k nejakým koreňom, miestu ktorému vravíme domov.
Ja osobne mám DOMOV tam kde mi je dobre a kde sú ľudia ktoráých milujem. S manželom sa chystáme tento rok na 3 mesiace do Talianska aj žiť aby nelietal každé dva týždne a naša dcéra sa teší, je vychovaná ináč ako veľa detí, ktoré poznáme a sme rza to radi
Skús jej navrhnúť, že za priateľmi bude cestovať, psíka bude mať aj v byte a pod. Životný štandard vyšší ako píšeš nemusíš mať ani v meste. Kam sa len pozriem všetko je spoplatnené a každá sranda niečo stojí.
@mimla
@evkakorcek
@sigma510 vazim si vase nazory ale ja neriesim ci sa mam alebo nemam stahovat.Stahovat sa proste musíme,rok sme sa tomu snazili vyhnut a najst ine riesenie aby sme sa nemuseli stahovat ale toto je jedina moznost v nasej situacii.Auto mame ale manzel denne precestuje 70km,skolu mame 12km daleko,synovu skolku 45km od domu.Naklady vysoke,vpodstate zijeme teraz zivot na ktory nemame prostriedky.Ano,deti maju psa,kazdy svoju malicku detsku izbu a dvor vonku ale dcera by uz chcela chodit na kruzky,na vylety a dovolenky,tuzi sa naucit jazdit na koni,obcas ist do kina a hlavne obe deti by chceli byt viac so svojimi starymi rodicmi a to im zial teraz neviem umoznit.Dvor a zahrada je super ale napr.dceru uz nebavi hrat sa na dvore v piesku alebo s bratom hladat chrobaky.Vidim ze pride doba ze bude chciet aktivne travit svoj cas a syn tak isto...Vyssim standardom rozumiem ja to ze im budem moct dopriat nieco po com tuzia teraz a ja im stale len rozpravam ze na to nemame peniazky.
@niki101988 tiez to vnimam tak ze domov nieje nehnutelnost ale domov je rodina a hlavne stastna rodina.Ja som cely zivot zila v meste a nemyslim si ze ten zivot je menej kvalitny pre deti,je v mnohých ohladoch jednoduchsi.
Je jasne ze deti si to nevedia predstavit,je to nad ich schopnosti.Dcere som to racionalne vysvetlila,poukazala som na to dobre co nas caka,vysvetlila podrobnosti...na jednej strane sa tesi ale ma aj obavy a ja by som rada tie obavy zminimalizovala.Ja nechcem aby sa deti fixovali na konkretnu vec ci miesto,clovek sa tak obera o nove prilezitosti ktore ho mozu vyrazne posuvat v zivote vpred.Proste nemozem ostat v dome len zo strachu a pohodlnosti a doslova len prezivat a vychovavat deti bez moznosti splnenia snov a cielov ktore ma kazdy clovek.Skor chcem deti naucit ze obcas treba aj nieco obetovat v prospech lepsej buducnosti a treba stale kracat vpred aby sny mohli stat skutocnostou.
@rumkolka áno máte to o hubu. Ak si to ale presne takto vysvetlila deťom, tak to pochopiť môžu. Ale majú právo smútiť za svojim doterajším životom. Ak chce dcéra krúžky,tak ju do nejakých zapíš, možno ju to bude motivovať. Ja som napríklad ešte nechala syna v tej istej škôlke, aj keď je to celkom slušná jazda autom. Ale to je úplne iná veková kategória. My keď sme sťahovali ako deti, tak mi stačila nová aktovka a rifle. Celkom to zabralo.
@rumkolka uplne chapem vase dovody, mozem ti povedat, ze napr. moj priatel sa za detstva casto stahovaval... ked mal 3roky, potom ked bol 3tiak na ZS, potom zase ked cca 8mak... mozno chvilu je to take "smutne", ale rychlo si zvyknu, neboj sa 🙂 ved budu mat aj ine starosti a povinnosti ako iba mysliet na to, ze uz nemaju zahradu (s kamaratkami si mozu pisat, mozete ist na navstevu cez vikend atd)... Urcite to dobre zvladnu nakoniec 🙂
Chapem vase rozhodnutie, verim, ze kazdemu sa dobre sniva o domceku, zahradke a neviem com, na konci sveta.. ale naozaj malokto vidi ake je to v realite a este ak treba dochadzat (ved to je nic... my dochaadzame iba cca 30km od domu k praci vsetci a teda lezie to riadne na nervy, je to zabity cas a to vobec nemusime riesit financnu stranku tohto presuvania sa!). U nas tiez konecne doslo k rozhodnutiu, ze musime byt medzi "ludmi" a teda dedinu sme uz zatrhli (bojovala som proti kupe domu na lazoch dlho dlho predlho..). Nie je to sranda.. dochadzat, dat detom kvalitne vzdelanie a kvalitne kruzky, kurzy, plavaren, kino... je to super, ze mi dieta moze behat po dvore v zahrade.. skoda len, ze ked realne prideme po praci a skole/skolke domov je tak 18hodin a cez vikend treba upratat/pokosit/obrobit/nakupit a vsetko co treba ;) A az potom sa da niekam ist (a to sa aj tak niekam IDE - neostava sa doma). Podla mna z dlhodobeho hladiska byvanie v meste dava aj detom vyssi standard ak sa vyberie vhodna lokalita.
@simca06022011 presne si to vystihla.Byvanie z zlatom domceku v tichej malebnej dedinke znie uzasne ale real je zial iny.Takto byvat je fajn pre ludi co nemaju financnu tiesen a neriesia kolko benzinu zozeru auta.Ja som musela startovat auto aj kvôli rozkom ktore som potrebovala kupit a to nehovorim o lekaroch a situáciách kedy potrebujem nieco vybavit bez deti ale nema mi ich kto postrazit...nemozem sa ani zamestnat lebo musela by som za pracou dochadzat co sa mi financne a casovo proste neda.
@mimla detom som to presne tak vysvetlila,nieje moj styl ich nejako zavadzat,vzdy im hovorim pravdu.Ano,slubila som dcere ze zacne chodit na kone a ako motivaciu ma slubenu vysnivanu poschodovu postel ale zasa nechcem ju podplacat a tym neprihliadat na jej nazor.Viem ze casom si zvykne ale bola by som nerada keby na tuto cast zivota spominala s trpkostou.
Asi nechces pocut taku odpoved, ale na vasom mieste by som to prehodnotila a ostala tam, kde zijete teraz. Vyssi zivotny standard je plus mozno pre vas, deti maju ine hodnoty a potreby a nieco take a vyssi zivotny standard je im u riti, Deti potrebuju hlavne kamaratov, stabilne prostredie, priestor na hru ( idealne vlastny dvor) a moznost mat domace zvierata tiez nie je zanedbatelne. Ak im nechcete sposobit traumu a ked oni su vyslovene proti, nestahovala by som sa...
@rumkolka este ma napada, neslo by sa prestahovat do mesta, ale nie do bytu, ale do domu niekde na periferii? Bol by to dobry kompromis, podla mna..
baby, ktore radite, aby zostali tam, kde su - zaujimalo by ma celkom, ze ako to vidite do buducnosti. To maju fakt zostat na dedine az dokial deti neodidu na vysoku skolu niekde na internat?
Ja neviem, vzdy sa ludia stahovali, aj deti v roznom veku. Skor ci neskor sa s tym nejako vyrovnali.
Myslim, ze v tomto veku ide najma asi o tych kamaratov, ale verim tomu, ze akonahle si najdu novych, tak sa s tym rychlo vyrovnaju. Ved nerobme traumu zo vsetkeho. Su situacie, kedy proste rodicia musia zavelit smer (lebo maju na to dovod) a zrozumitelne ho detom vysvetlit. Tiez si neviem predstavit, ako mat stastne deti a vystresovanych rodicov, ktori tam jednoducho nemozu ci nechcu zotrvat. Ved to nejde dokopy.
@rumkolka neviem co ine poradit, ako len to, ze ked budete v pohode by rodicia, tak sa to prenesie aj na deti. A hlavne vela empatie a porozumenia nad ich smutkom za starym domovom, ale aj nacrtnutie pozitivnej buducnosti v novom. Ale ved to asi aj uz robite. Tak drzim palce.
@rumkolka aj ja som mala obavy,syn naučený v meste,veľký dom,veľká záhrada,vek tiež 8 🙂 sťahovanie na dedinku,kde nikoho nepozná,kde je polovičná záhrada ,než tá predchádzajuca ,,všetko trebalo prerábať a ešte je tam kopec práce..museli sme sa uskromniť a ešte sme mali medzizastávku bývania u babky s dedkom
prebrať sa to s ním jednoducho nedalo,bol to pre neho jeho domov,jeho domček ,mal blízko do lesa,aj do mesta,do parku,všetko poznal,do školy na skok ...a my sme len teda rozprávali ,čo nové nás čaká tam a tam sami sme ostali prekvapení ako to zvládol ,až ked už v tom mori zmien plával ,sme si uvedomili,že my sme to prežívali viac než on a teraz je to tak,že on nás pohána ,veľmi sa teší ,kedy bude to a ono dokončené a spravil aj svoj plánik na izbu,či miesto pre budu,kde bude aký krík ,bol a je sučasťou tej premeny ,nevynechali sme ho z ničoho
z toho strachu z noveho,ineho,cudzieho..neostalo nič
@marionmarion mam velky zmysel pre zodpovednost co sa deti tyka.Stahujeme sa do mesta ktore poznaju,mame tam rodinu celu a do dcerinych 4rokov sme v tej lokalite aj byvali.Radis posluchnut deti a ostat tam kde chcu ony ale treba si uvedomit ze deti nedokazu realne zhodnotit situaciu.Asi tazko by som im vysvetlila ze pred vyplatou nemame co jest,ze oblecko si moze dcera vybrat len v bazari,ze more uvidia az ked si dovcu sami zaplatia,ze synovi nemozem kupit drahe lieky a proste musi tym padom znasat neprijemne dosledky svojho ochorenia...Ja chcem svoje deti podporovat v zaujmoch,chcem zit s nimi tu a teraz a nie prezivat a cakat kym uz konecne vyrastu.Mne za to ziaden dom nestoji,ved je to len vec a ja proste nepodriadim svoj zivot nejakej veci.
@hradnapani vdaka
@rumkolka Podla mna ak si to dcere uz vysvetlila, skratka z nic viac robit nemozes a musis pockat az to sama casom pochopi.
My sme sa stahovali sice opacne, z bytu do domceka, ale napriek tomu ze sme sli "do lepsieho", oni boli zvyknuti a dlho banovali, kym si oblubili nove vyhody. Potom si zvykli a prilnuli k novemu miestu, myslim si vsak ze to nebolo vobec pre to ako by to brala vacsina dospelych ze je to "lepsie" podla akychsi dospelackych komercnych meritok, ale preto ze sme tam vybudovali domov. Na nich vobec neurobil dojem vacsi priestor, zahradka, museli si dost zvykat a nezaobislo sa to bez dlhych romantizovanych spomienok na stare prostredie kde uz stihli zapustit korienky.
Podla mna vo vasej situacii sa neda nic nez vydrzat, oni to casom pochopia. A mozno az ako dospele budu vediet precit ze si urobila pre ne to najlepsie co v danej chvili slo. Na niektore pochopenia treba zrelost typu daleko prekracujucu vek deti. Nevadi, vnutri si stoj za svojim, neustale vysvetluj dokola ci chcu klesnut so zivotnym standartom atd..casom docvakne, aspon trochu. Aj ked soku sa zrejme nevyhnu tak ci tak, ale niektore veci skratka patria k zivotu a da sa na nich dokonca naucit. Nie je cielom cely zivot drzat v bavlnke a ochranovat pred realitou.
@rumkolka o dom tu vobec nejde...a tiez si nemyslim, ze to neberies zodpovedne...ale myslim ze sa na vec dokazes pozerat iba z tej tvojej zodpovednej roviny a malo myslis na pocity deti. Stale tu spominas zivotny standard, nuz deti nerobia stastnymi peniaze, ale nieco celkom ine. Pre mna je normalne ze nakupujem v bazari a vypredajoch, ze nemam prepchatu chladnicku, nemame ani auto, dieta vychovavam sama a moj mesacny prijem je 226 eur mesacne, ale mojmu dietatu nechyba nic, lebo som sa naucila setrit, nakupovat za lacne, niektore veci si pozicat, alebo si posuvame viacere medzi sebou oblecenie a viem ze moj syn je stastny, ked mu venujem svoju pozornost a cas a nie ked mu kupim nove oblecenie. Zjavne mame uplne odlisny pohlad na to, co dieta potrebuje a co nie, ty mas svoje hodnoty, ja svoje, preto ti uz radit nebudem...len aby ti to deti potom nevycitali, ze ti boli dolezitejsie peniaze nez ich vola...
moja dcera ma osem rokov a uz sa stahovala styrikrat a do toho aj rozvod..ale vzdy sme ju nejako motivovali niecim a uplacali samozrejme, bez toho to u deti proste nejde...drzim palce
Ked som ja bola mala tak sme sa stahovali 3x a nemali sme s tym nejaky problem,troska tam bol strach ci si najdeme kamosov a tak ale vsetko dopadlo v pohode a rychlo sme si zvykli.1x sme sa stahovali ked som bola sruhacka,potom ked som bola piatacka.Stahovali sme sa z mesta na dedinu a potom znova z dediny do mesta.Aj ked mi kamarati chybali tak som si nasla dalsich.
My sme sa nedávno presťahovali. Takmer 7ročná dcérka to niesla hrozne ťažko, aj keď sa tešila, že ideme do väčšieho. Až vtedy sa upokojila, keď bol nový byt uprataný, vyzdobený pre ňu a mala svoju vytúženú vyvýšenú posteľ a na ulici sa zoznámila s deťmi... a vtedy ma dostala hláškou: Ja som sa strašne bála, že budeme bezdomovci.
Napriek tomu, že byt bola pozerať so mnou, napriek tomu, že sme sa rozprávali o tom, čo ako bude, kedy bude... proste detské zmýšľanie.
Prečo to píšem? Asi pre tie dve-tri pointy, čo by mohlo pomôcť: a) opakovane ukazovať, kde budete bývať a že všetko potrebné tam bude; b) niečo, čo v bývalom domove nemohlo byť - to môže byť čokoľvek od nálepky na stenu, cez novú posteľ až po živého psíka; c) nájsť kamarátov (to je asi najťažšie, keďže tí sa nedajú "priplatiť".
Veľa šťastia.
@marionmarion ze trauma... keby to bola pravda vacsina ludi by bola traumatizovana niekolko krat za zivot... vobec to netreba brat ako katstrofu... to ze je niekto rodic neznamena, ze sa doma zavrie, bude vyvarat/vypekat, zabude na seba a ani naaahodou nepojde kam chce, lebo detom sposobi traumu.. lepsie je ked rodicia silami nestacia, nemaju cas sa detom venovat lebo cely den precestuju v aute a pol dna budu driet na dome... ano ty si sa naucila setrit a nejak prezit, neuraz sa, ale niekomu to nemusi stacit... lebo ja sa nepozeram iba na to co moje dieta momentalne potrebuje, ja hladim aj na to co potrebujeme my, my ako rodina, ja, moje dieta do buducnosti.. a v dnesnej dobe je podstatou dobre vzdelanie, zdravie a kvalitna strava, za ktorym bud budem cestovat a miniem majland, alebo sa tam prestahujem... nenasetrim na tom nic. Keby som musela tak ano, ale ked nemusim.. tak preco? 🙂
@macocha tiez si myslim, ze sa najviac boji, toho ze nebude mat kamaratov... ale to si urcite najde 🙂
@marionmarion prepacte, ze vam do toho vstupujem, ale nemozem si pomoct....podriadit svoj zivot tomu, co chcu deti - to je to spravne? deti predsa nie su rovnocenni partneri rodicov, nemaju rovnaku zodpovednost, postavenie v rodine, preco by mali mat rovnake rozhodovacie pravo resp. preco by sa im mali rodicia v takychto zasadnych otazkach podriadovat? v zivote sa im nebude podriadovat vsetko, tak nech si zvykaju aj na docasne nepohodlie....robit tu traumu zo stahovania do znameho prostredia nie je na mieste...ani vyzdvihovat otazku financii, kedze zakladatelka tu uviedla aj ine dovody, nie len peniaze....
vela mladych rodin dnes podriaduje vsetko detom...a tak to potom bohuzial aj vyzera...
@marionmarion ale ty si to vobec nepochopila.Stahujeme sa preto aby sme si zachranili aspon co-to a neostali s holym zadkom a napr.exekuciou na krku.Naozaj neviem preco musim svoje zrele rozhodnutie obhajovat.My zijeme 4ludia z jedneho platu a manzel nieje manazer ani riaditel.To co ty mas na zivobytie ja musim minut na benzin a ked zaratam hypoteku tak mi niekedy zostane mensia suma ako mas ty a my sme styria...malemu dietatu do 3rokov staci k zivotu kusok travy,pieskovisko a teplacky z bazaru,co myslis ale bude s tym tvoje dieta spokojne aj o par rokov? Ja niesom ziadna materialistka,vyrastla som skromne,mam 3surodencov a viem co je to uskromnit sa.Ale nieje podla mna fer vychovavat deti vo financnej tiesni ak je v mojich silach tu situaciu zlepsit a mam moznost detom dovolit rozprestriet kridla a plnit si sny.Opet opakujem ze vyssim standardom nemyslim znackove oblecko,kavicky a drahe mobili ale moznost rozvyjat ich zaujmy,ukazat im nieco zo sveta a poskytnut im tak istu davku slobody.
@rumkolka, ja by som v pohode dceru "podplatila". Isteze nie peniazmi, ale tym, ze by si napriklad mohla vybrat, kam a na ake kruzky bude chodit, ist obzriet novu skolu, ak je moznost, zoznamit sa s nejakou novou spoluziackou nez zacne skolsky rok (ak sa teda stahujete uz aj). Lenze nevidim to ako podplacanie ale ako motivaciu. Zvasty ako strasne dieta potrebuje vlastny dvor a treba sa uskromnit - to je akurat tak robenie z nudze cnost. Osemrocne dieta sa este mozno zahra na dvore ci v zahrade, mozno aj devatrocne, ale starsie sa ti na podobne napinave aktivity zvysoka vies co, budu ho zaujimat kamarati a spolocne aktivity, plavaren, kino ci skautsky kruzok alebo husle (napriklad), to teda budes kdesi na dedine tazko hladat. Mam dceru v tomto veku a hlavne kvoli nej by ma do takejto "idylky" nikto nedostal ani parom volov (nezavidim, mame dom, dvor aj zahradu. V meste) Normalne by som jej vysvetlila vyhody stahovania (z jej pohladu), aj napriklad take, ze budeme s otcom skor doma a budeme moct ist aj cez tyzden do kina - alebo kam rada chodi, jednoducho na detskej urovni prerozpravas, preco ste sa pre stahovanie rozhodli.
@rumkolka v tom pripade som ta naozaj zle pochopila...doteraz si nespominala exekuciu, ani to ze mate jeden prijem, ani to kolko miniete na benzin, preto mi to vyznelo tak, ako keby si sa iba chcela mat lepsie a nie ze je to takto akutny stav...v tomto pripade to stahovanie chapem...spominala som tu aj moznost byvat v meste ale v dome...to by neslo? Kedze si sa pytala ako to ulahcit detom, to by asi pomohlo, mali by aspon dvor, psa...
@rumkolka ahoj, moj syn je sice mladsi, ale od jeho narodenia sme sa stahovali uz 3 krat. Prve dva razy to az tak nevnimal, treti krat hovoril, ze on sa nevystahuje 😅.
Odporucam vybalit a zariadit detsku izbu ako prvu (vratane uprav este pred stahovanim, ak treba vymalovat atd) aby mali deti svoj kutik, aj ked zbytok bude este par tyzdnov 'hore nohami' .
@bajana
@macocha
@simca06022011 dik baby,tiez si myslim ze obcas dieta musi nasledovat rodicov.Viem ze to bude tazke ale z dlhodobeho hladiska je to dobre rozhodnutie.Aj financne,aj rodinne...
@rumkolka vobec sa neobhajuj, ked niekto dovody nechce chapat, tak ich nepochopi. Presne z tych dovodov ako pises sme kupili byt a nie dom. Sme z BA a velmi rada by som byvala v domceku miesto panelaku, ALE ked si predstavim, ze by som raz detom robila "taxikara" a vlastne cele poobedie po praci stravila tym, ze ich budem vozit na kruzky a pod., tak by ma asi porazilo. A nehovorim este o tom, ze si neviem predstavit kazdy den cestovat hodinu do prace, hodinu z prace a medzitym odviezt do skoly/zo skoly deti. To deti este ani nemam. Ale ten cas, ktory sa stravi v autach, sa da vyuzit aj zmysluplnejsie. Deti to pochopia a raz ti budu dakovat, vysvetli im to tak, ako pise @vroni. A ked sa Vam financne polepsi, mozete raz opat kupit domcek blizko mesta, kde sa teraz budete stahovat. Vela stastia! 😉
@rumkolka my sme sa ako deti stahovali z domu do panelaku. a nech to znie ako kolvek, nikto sa nas na nazor nepytal - mala som 10 rokov, sestra takmer 8 rokov. tiez sme sa nechceli stahovat, mali sme tam vsetkych kamaratov, kamosky... ale traumu z toho sme nemali. na prazdniny sme sa vracali k babke a uzivali sme si to.
moj syn by sa napr. chcel prestahovat, lebo hra hokej a ma to daleko (40km). tak som mu vysvetlila, ze kvoli hokeju sa stahovat nebudeme, pretoze ak ho to po roku prestane bavit, tak potom co? zas sa budeme stahovat niekam inam, kde bude dalsi konicek?
vy ste s muzom rodicia, mate zodpvoednost za buducnost vasich deti, viete si zratat vyhody a nevyhody. vase deti vidia len to svoje "teraz", ale to ostatne, co to stoji, aby to mali uz nie. a vo vasom pripade prevazuju vyhody sstahovania nad nevyhodami. chapem tvoju dcerku, aj mne bolo luto, ked sme sa stahovali, ale osobne by som teda nenechala rozhodovat deti a podriadila sa im. pretoze tym padom v podstate presuniete na ne zodpovednost. skratka by som im to oznamila, ze z tohoto a tohoto dovodu, sa stahujeme, urcite by som ich nepodplacala, ale skratka vysvetlila vsetky plusy - kruzky, rodina, etc.
synov najlepsi kamarat sa stahoval teraz cez prazdniny - tiez mu je to luto (mojmu synovi tiez). ale dohodli sme sa, ze ved nejdu na kraj sveta, ked bude syn mat zapas v ich okoli, ozveme sa a zas opacne, obcas pridu na vikend oni sem k nam 😉
a co sa ulahcenia tyka - ako uz bolo vyssie spominane - zariadit ako prvu detsku izbu. ak sa da nechat ich vybrat si vyzdobu, farbu na stenu, nabytok, atd. 😉 prosto ich aktivne zapojit 😉
Popravde, ani sa im nedivím, že sa im nechce a berú to ťažko, tiež by som si zle zvykala z dediny na mesto. Idete do mesta aspoň do domčeka? Tiež sme sa mali kedysi sťahovať, ja a brat sme boli ešte vtedy deti, a aj jeden aj druhý sme boli proti, tak sa naši nakoniec rozhodli, že sa sťahovať nebudeme, a dobre urobili, i keď mali sme sa sťahovať iba o pár km ďalej do dediny (z dediny), ale z bytu do bytu, no ja som si to nevedela ako dieťa predstaviť, nakoniec je to dobré tak, ako to zostalo. Domček na dedine by som ja osobne nikdy za mesto nevymenila, ale pokiaľ vás okolnosti nútia, je to na vás.