Ako ste zvládli prvé roky s partnerom s dieťaťom, keď boli nezhody?
Ako ste zvládli prvé roky s partnerom s dieťaťom keď boli nezhody? Je to náročné, malo spánku,veľa nervozity,stekania jeden po druhom.. čo vám pomohlo? S partnerom sa ľúbime,mali sme pekný vzťah,aj máme,ale je iný ako pred dieťaťom. Obaja sme nervoznejsi, máme málo času na seba.. ďakujem
Rychlovky 😆
Osobne si myslim,ze ked do zivota pride dieta, je to velka zmena pre oboch. A aj my sme to tak mali, ale aj ked sme sa pohadali,tak sme si to vydiskutovali. Vela prebdenych noci a malo spanku, viem🙂. Bude lepsie uvidis. Tiez sme padali na hubu, ale dali sme to😉. Dnes mame partacku, ktora s mamou vari, a s tatinovi asistuje pri opravach😃
Lubim ta. Dakujem ti. Prepac. Si super Dakujem ze si mi oporou. Spolu to zvladneme. Bude to lepsie. A tak stale dookola (2.5 roka a 7 mesiacov aktualne 😵💫)
Jednoznačne nájsť si čas. U nás každý piatok sa uložia deti , samozrejme po celom byte hračky na zemi, plný prádlovvý kôš, taniere z večere ešte na stole ale my si radšej otvoríme víno , pokecáme v Tom neporiadku a sa pomilumeme. Naozaj si treba stanoviť jeden deň vecer rande a to dodržiavať
@heidy222 ďakujem,len dcérka je " neuspatelne" dieťa.. chodí spať tak neskoro že už po nej rovno my umyť zuby a spať
Je to náročné obdobie, my sme tiež mali ťažké chvíle a teraz za týždeň mám termín pôrodu druhého dietata (rozdiel 2 roky) takže rátame s tým že najbližšieho pol roka budeme na seba “zlí” ale určite ako tu už niekto písal, treba si nájsť čas na seba ako partnerov, dať si vínko, večer pohov, veľa sa rozprávať a nebyť ticho a netvarit sa te problémy neexistujú … aj jeden aj druh ma pocit že je ten kto robí viac je viac unavený alebo viac frustrovaný ale v skutočnosti obaja máte naložené viac než dosť a ťažko sa to porovnáva, skúste sa navzájom pochopiť a podporiť … a v neposlednom rade veľa pomohlo aj keď sme si nastavili vojensky režim a pravidla za ktorými obaja stojíme … nie že ty zložia dieťa o 20 ale muž keď to ma na starosti tak dovolí byt hore do 22 alebo že on zákaze sladkosti po obede a ty prídeš a dovolíš (to sú len príklady) ja viem že či je dcéra so mnou alebo s mužom ma rovnaké pravidla a že si nemame čo vyčítať keď by mala bola zlá alebo by začala niečo na nás skúšať
kazdy vztah do ktoreho sa narodi dieta sa istym sposobom zmeni, to si myslim, ze je uplne normalne a taketo nieco zazije proste kazdy vztah, kedze je to nieco uplne nove, ako bolo doteraz. hlavne stojte pri sebe a pomahajte si, isto to potom zvladnete
Ťažko. U nás teda až teraz po druhom dieťati. Jedine priamo komunikovať, ešte pred problémom - "dnes som fakt podráždená, prosím ťa neber si osobne, ak nechtiac nevhodne zareagujem", alebo "dnes sa necítim dobre, maj so mnou prosím trpezlivosť". Ale teda vyžaduje to aspoň čiastočnú kontrolu emócií, my sa to zrovna učíme 😄 a fakt asertivne komunikovanie, bez ironickych poznámok ("jasné, tu sa všetko spraví samé"), bez obviňovania ("prečo si tie riady zas nechal zaschnúť, no som zvedavá, kto to teraz bude čistiť ")... Ale je to sakra tazkeeeee, keď človek ide na 3 hodinách prerušovaneho spánku 😅
Ešte mi napadlo, u nás je najväčší problém pocit nedocenenia z oboch strán. Obaja máme pocit, že robíme pre rodinu veľa a ten druhý to nevidí a neváži si. Rozhovorom sme prišli na to, že obaja vidíme a vážime si toho druhého, len to zabúdame prejavovať 🙂 odkedy si na toto dávame bacha, veľa napätia opadlo.
Nutit sa do casu spolu. 🙂
Je to o sile lásky, ... Obaja to máte ťažké.. predpokladám ze partner pracuje, takže financuje dom domácnosť teba a dieťa.. ty poberaš matersku alebo rd .. staráš sa o dieta o domácnosť... No verím aj to ze obaja ste vyčerpaný aj unaveny ale co tak si sadnúť a porozprávať sa? Dieťa potrebuje šťastných rodičov.
Muž by mal tiež priložiť ruku k poriadku domacnosti a do výchovy dieťaťa..
Treba KOMUNIKOVAŤ
Mne pomohlo postarat sa o seba. Oddychnut si s dietatom. Nestarat sa nasilu o vsetko, ked nevldzem. Dopriat si kupel, kavu s kamoskami. Potom som kludnejsia a zvladam aj mojho muza😃
Sme si vraveli ze to casom prejde, nie je to navzdy, deti rastu, vyvijaju sa. A podrzali sme sa navzajom. Aj sme si to "narocnejsie" dieta spravodlivo striedali po 2h, v zaujme prezitia, jeho aj nasho 😁
No to je o tej sile. Vtedy sa ukáže aký ste silný pár. My sme to mali dosť ťažké, jednak sme dosť mladí, takže dosť veľká obeta a zodpovednosť v živote. Na takéto veci sa nedá pripraviť, takže pre mladých ľudí je to veľmi veľká zmena. Ďalšia vec je, že máme chlapcov s rozdielom 1,5 r. Čo je tiež náročné. A je to náročné do dnes. Štekneme si po sebe, sme unavení, niekedy frustrovaní, vystresovaní atď atď.. ale nato sú tu tie chvíle, keď si uvedomíte čo vlastne máte. A ak si to uvedomíte obidvaja, tak to zvládnete. Zmenili sme sa obidvaja, zmenilo sa nám všetko. Ale sme rodina a presne tak sa nato pozeráme. Vidíme hlavne tú budúcnosť. Deti sú malé je to ťažké..je to do riti ťažké. Ale poplačeme si jeden druhému a ideme ďalej. Koniec koncov je to len obdobie a treba si vedieť odpustiť. Je normálne že sa pohadate, ale potom si treba aj tú lásku ukazovať. Je to jak na hojdačke 👍😀