Ako ste zvládali odlúčenie od partnera na dlhší čas?
Ahojte, chcela by som vsetky vaze nazory a postrehy, ako ste zvladli odlucenie od partnera na dlhsi cas, dovodom je to ze odysiel za hranice koli praci, aby sme sa mali lepsie, je to na par mesiacov, je mi dost tazko teraz samej doma, som aj smutna z toho, pomozte mi, ako ste sa s tym vysporiadali vy ? a ako ste to zvladali 🙂 dakujem za vsetky rady
Aj nam ocko robi "vonku. Chodi domov menej ako predtym. Hlavne teraz ako som tehu,tak mi viacej chyba,hlavne v noci. Poriesila som to nastastie tymto "nahradnikom.
http://www.dedra.cz/cz/produkty/?detail=FC5573
Bez neho by som sa uz ani nevyspala,stale sa citim,ze je pri mne ocko a drzi ma v objati-bez strpnutej ruky,heh
Internet tam nemaju,tak aspon SMSkujeme cez den a vecer si chvilku zavolame.
Môj manžel robil vonku pred 17 rokmi .Syn 7 a druhý necelý rok. Bolo samozrejme s finančných dôvodov a v tom čase každý čakal ,že zárobok vonku je mimoriadny a rodina si za krátky čas vyrieši finančnú situáciu.
Starosti s prváčikom a malým synom mi zabrali toľko času, že týždeň bežal jeden za druhým. V spojení sme boli telefonicky , lebo vtedy ešte internet nebol bežný....
Chodil domov po 3 mesiacoch a keď mal mladší syn 2,5 roka zostal doma natrvalo . Viac menej som ho k tomu dotlačila ja a bolo to najlepšie rozhodnutie v živote. Cítila som ,že je bez nás nešťastný a mne sa zdalo ,že takto fungovať dlho je riziko...
Ostal na voľnej nohe a zarábať sa mu darilo viac ako vonku. Rodina fungovala pokope a pre dvoch chalanov bol ocino nenahraditeľný 🙂
To že práca v Nemecku nespĺňala očakávanie beriem ako potrebné usmernenie v živote , aby sme prehodnotili čo je dôležité.
Viem ,že keby bol viac rokov zostal vonku pracovať ,stal by sa len sponzorom rodiny , ale asi by sa odcudzil aj chlapcom a mne.
Dnes na to len spomínme a stále má pocit ,že nevidel dôležité momenty vo vývine mladšieho syna. Na ich vzťahu to chvála Bohu nezanechalo ,žiadne stopy , len ho dlho volal krstným menom a dnes keď má už 18 tak je to bežné , ale tak volá aj mňa..... 🙂
..no ťažko, ťažko........ ale dakuj za vymozenosti ako je skype a webkamera....... kazdy den mozete byt hodinku spolu aspon tak a vidiet sa.....
Ťažko, takmer vôbec..... ak by sme nemali skype, tak to nezvládneme. Po troch mesiacoch sme sa sťahovali za tatom, pretože synátor to strašne zle zvládal, resp. nezvládal 😔
Držte sa....
Ahoj. Tak moj manzel chodi do zahranicia pravidelne.....stale na 6 tyzdnov a potom je doma 3 tyzdne. Prve mesiace boli strasne....som sa naplakala, naprosila aby sa vratil....potom som sa snazila za ten cas co je prec najst si cas pre seba a robit take aktivity, ktore s nim nerobim.....a tak mi cas ubiehal. Potom sa nam narodila dcerka a teraz moj cas naplna ona.....no stale je nam strasne smutno ked ide prec....stale si poplacem....neviem, ja si na to nikdy nezvyknem.....ale ako pisu baby skype a ostatne vymozenosti su super....Drzim place aby to rychlo preslo.....
ahoj, fungovali sme tak ked som bola tehotna s prvou dcerkou a jej prvy mesiac zivota. kazdy den sme ale skype-ovali, takze som ani nemala pocit, ze je niekde prec. nastastie pri dolezitych veciach vzdy doletel za mnou, bol aj pri porode a nakoniec sa to vsetko vyriesilo a sme spolu. neviem, ako by to bolo dlhodobo, asi by som to velmi nedavala, aj ked pravdou je, ze ten skype prudko pomahal.
drzim vam palce, nech sa vam to cim skor poriesi, nech ste spolu a hlavne stastni.
Ja som bola akosi kazde tehu sama... pri malej 22 tyzdnov, kym som odmakala skusky a prestahovala sa za drahym... pri malom 35 tyzdnov, co som chodila do prace a stahovala sa az potom za nim... pri tomto krpcovi len 15 tyzdnov, co bol drahy v anglicku a my uz v nemecku 😝 Idealne je nieco ineho 😝 Ale v podstate da sa zvladnut vsetko, len pre deti je to odlucenie este horsie, tie prve mesiace potom ho neakceptovali ako autoritu, vzdy hadzali spytavy pohlad na mna, ze ci ano alebo nie... Ale nastastie sa to vzdy zasa utriaslo.
Ty sa niecim zamestnaj, u mna to bola vyska, praca, potom dieta a praca, teraz dve deti a praca, nuda mi nebola 😀 Aj ked tie vecery doma su paradne smutne, aj ten pocit, ze proste vsetko musis zvladnut sama, lebo zo zahranicia si domov len tak neodskoci :( Som rada, ze je to uz za nami.
Ahoj ja takto s manzelom fungujeme 6 rokov pracuje v Uk chodi domov po troch mesiacoch na cca 2 tyzdne zo zaciatkuto bolo neskutocne tazkekedze odisiel ked mal syn ani nie tri roky ale musela som sa venovat syynovi a aj ked bol maly tahal ma dopredu a nedovolil mi mysliet na to ze som bez mojej lasky a tak roky plynuli a my sme sa bohuzial naucili zit bez seba aj ked sa milujeme je to tak mame spolu dve krasne deti a aj ked sme odluceni je to skuska nasho vztahu bud alebo a ked pride domov sme si tisic krat vzacnejsi ako keby sme boli spolu kazdy den tak fungujeme cez skype aj s detmi na vsetko sa da zvyknut drzim palce nech to zvladnes co najrychlejsie
Odlúčenie sa dá zvládnuť, žena si program urobí aj sama a samozrejme má aj povinnosti a hlavne kde sú deti tak to ubehne. Peniaze samozrejme treba, situácia doma je zúfala a treba žiť . No ide o to kto uprednostňuje aké hodnoty, či sú peniaze nadovšetko, to znamená, že odlúčenie sa dá prežiť, len otázne je či sa dá aj potom spolu žiť. No pustite sviňu k válovu., Nikdy by som to nepripustila, viem čo hovorím, a poznám ženy, ktoré majú radšej zahraničné platy, ako svojich mužov a proste neriešia. Ale netreba všetkých hádzať do jedného vreca, stačí takých 99%.
aj u nas lo tak, dcera mala rok ked chodieval na 3 tyzdne prec a potom bol 10 dni doma, skype a internet dnes vsetko ulahcuje, my sme sa videli a poculi kazdy vecer. trvalo to dva roky a ked to vezmes tak, ze je to nevyhnutne a nic sa s tym neda urobit len preckat tak sa to bez problemov da zvladnut. Je to to tom ako sa k tomu postavis. je pravda, ze vela urobi aj tvoje okolie a rodina, ci pomozu a podporia. Nasi boli vsetci velmi zlati. Teraz uz chodi prec len raz za cas na sluzobku 🙂
U nas pohoda, spoznala som ho ked uz to tak bolo, chvíľu doma, potom preč. U nás to nieje o hodnotách, jesť musíme, hypo platiť tiež. Skúsil byť aj doma, no nevyplatené faktúry ho vyhnali. Hneď upomienky, exekutori. Nepomohla nám ani láska ani kompletná rodina.a nežijeme si na vysokej nohe len preto že je vonku. Proste ma takú prácu. Ked si spomeniem na otca že po práci ležal na gauči tak môj príde a týždeň sa od nás nepohne, venuje nám kazdy voľnú chvíľku, je od nás oddychnuty a prácu nerieši. V práci sa zas môže sústrediť len na ňu. S jediným s čím mám problém bude práca, na jednu zmenu aby mal kto ísť pre deti.
da sa to zvladnut v pohode a po case si zvyknete a uz vam ani nepride, ze ste spolu boli..
V priebehu roka je bud 3 alebo 6 mesiacov prec. manzel mi teraz odisiel na pol roka do zahranicia, kvoli financiam. Chcem dostavat domcek a obaja sme si povedali, ze ked budeme byvat vo svojom , taketo ponuky odmietne. Pre mna to nie je taky problem, som casovo vytazena (chodim na vysku, byvam u rodicov, kde je prace az dakedy moc _ kedze mamina uz nevladze), no najhorsie to je pre malu. Zo zaciatku aj desat, a viac krat vravela,z e chce ocka a nech pride domov. No najviac ma ubija,z e strasne mala chyba muzovi. Teraz sme ho boli na tyzden pozriet a slzy v ociach, ked mala sa len ku mne tisla. Spadla, tak len ja, nieco chcela len ja.
ja som chodila do prace a potom sa zabavala s kamoskami mam super kamky takze mi ten cas perfektne vyplnili a bolo leto takze sa stalo nieco dalo robit. Prve tyzdne boli tazke ale potom uz to bolo ok 🙂 clovek si na vsetko zvykne a este horsi bol tyzden pred prichodom som myslela ze ten tyzden trva vecnost tak som sa nevedela dockat 🙂