Zistili ste niekto niekedy že ste alebo nie ste si s určitým človekom sudení? Ako? Celkom ma zaujímajú takéto príhody
A občas uvažujem či sme si sudení práve my s partnerom
Však to musíš sama cítiť, či daného človeka lúbiš, či si s nim rozumieš, či máte nejaké spoločné aktivity.
Neviem, ci sme si sudeni, ani som nad tym nikdy nerozmyslala, lebo nase stretnutie bola nahoda, ale citim sa pri nom roky uzasne a to mi staci.
Áno. Cítila som neuveriteľný pokoj a všetko mi prišlo byť krásne a na svojom mieste. Vyrovnané dýchanie, s vedomím, že čokoľvek sa stane, stane sa práve vtedy a práve tak, ako sa má. Cítila som to v jeho prítomnosti a ak keď sme neboli práve pri sebe. Je to veľmi osobné, videla som akoby žiaru okolo neho, biele svetlo, modré či ružové a nešlo o klasické svetlo, len moje pocity pri vnímaní jeho obrazu, keď som si ho vyjavila, ako na mňa hľadí, keď som odchádzala. Vnútorný hlas mi hovoril, že budem dlho pamätať na chvíle s ním. Čas akoby sa zastavil, rozprávali sme sa dve hodiny a mne to pripadalo ako desať minút.
ked som mala 16r, myslela som si, ze sme s mojim frajerom sudeni... ked som mala 26r, zistila som, ze si urcite sudeni nie sme.. :D boli sme sice "soulmates", ale nas vztah by z dlhodobeho hladiska nefungoval...
stretla som ineho muza a verila som, ze s nim zostarnem.. podvadzal ma a v den, ked som to zistila, som ho opustila.. prestala som verit na osud a "byt si sudeni".. ;) sice je to krasny pocit, presne ako sa pise vyssie, clovek citi pokoj, akoby svet fungoval zrazu spravne, vsetko je nadherne.. ale su to len hormony a ked u jedneho vyprchaju, zrazu nefunguje nic..
teraz mam treti vazny vztah, nebola to laska na prvy pohlad, nemam pocit, ze sme si sudeni, ale verim, ze to tentokrat bude navzdy, lebo som sa riadila konecne aj rozumom, nie len pocitmi.. je to slusny chlap, vzdelany, obetavy, nevadia mu zavazky, naopak, je rodinne zalozeny a snad mi ostane verny po zvysok zivota, tak ako ja jemu.. ;) ak to tak bude, poviem si, ze sme si boli sudeni, lebo sme prezili krasny, pokojny vztah a hodili sme sa k sebe po vsetkych strankach (zaluby, vzdelanie, nazory, financie, sex, vychova dietata atd.)
Ja pri svojom manželovi cítim pokoj. Keď som pri ňom som uvoľnená a cítim sa ako doma aj keď sme hocikde po svete . Cítim lasku ktorá je veľmi hlboká, prepletena silným priateľstvom, nejde iba o hormonálnu lasku. Mame spolocne názory a rovnaký pohľad na svet. To stačí k môjmu šťastiu
No... 😅
Tak ja sa venujem duchovným veciam atď takže som vedela, že bude môj a že budeme spolu hneď ako som ho prvýkrát uvidela. Boli sme dohodnutí, že príde po mňa a pôjdeme sa niekam prejsť... hneď ako vystúpil z auta, usmial sa na mňa, objal ma hneď som cítila, že s týmto človekom chcem a hlavne budem! Celý svoj život. Slová "spriaznená duša" naozaj je. Cítiš to, že k sebe patríte. Je to taky ten pocit pokoja keď ste spolu, nezaujíma ťa nič iné len on, chceš mu dať aj nemožné.
Ak nad takýmito vecami uvažuješ či si stie vôbec súdení... tak ste vôbec? 😏 Ak by ste si súdení boli tak by si nad takýmito otázkami ani nerozmýšľala a nepomyslela na nich! 😊 Možno, že si súdení ste len ste už dlho spolu a tak občas zapochybuješ. Skúste si sprvait pekný večer. Nemyslím vínko, sviečky, sex, ale namiesto toho si skúste len tak ľahnúť spolu a len sa rozprávať úplne o hocičom... ❤️ Ja takéto dní milujem kedy sa len "mojkame" 😊 hneď sa potom cítiš viac zamilovane... tak ako prvé dni keď ste len spolu začínali... skus a uvidíš ❤️
U nas to bola laska na prvy pohlad. Hned, od prveho rande sme spolu zacali aj byvat. Boli sme ako puzzle. Co som nevedela/nemala ja, vedel/mal on. Pre mna bol dokonaly, bola som s nim od 19tich a verila, ze spolu ostaneme cely zivot.
Bohuzial, postupne vysvitlo, ze kym ja som si zila svoju rozpravku a videla nas spolocny zivot cez ruzove okuliare, tak on ma podvadzal, klamal a vyvrcholilo to uzivanim tvrdych drog.
Takze momentalne sa po 16 tich spolocne prezitych rokoch, rozvadzame.
Rozmyslala som, ci by to dopadlo inak, keby nezacal s tymi drogami. Ze ci by sme spolu zostarli. Myslim si, ze ano. Bohuzial, casom sa menia ludia aj ich priority. Tyka sa to oboch partnerov. Zalezi potom od viacerych faktorov, ci tieto vzajomne zmeny ustoja spolocne, alebo ich rozdelia.
My sme sa do seba za kukali cez strednú, nikdy sme však neboli partneri, len kamaráti ale vždy sme vedeli ze budeme mat spolu rodinu❤️samozrejme obaja sme mali vzťahy s niekym iným, ja dlhoročné manzel kratsie😂ale neviem stále nás to k sebe tahalo😍keď sme sa brali bolo to po roku chodenia, aj to z toho som bola viac než pol roka mimo sr😂vtedy sme sa poznali 7 rokov, už 8 rokov sme manželia a áno niekedy mám pocit že vzťah zovsednie, ale chvalabohu vždy to cítime rovnako porozprávame sa a zas sme spat🙂 a neviem proste som vedela ze s nim chcem byt🙂
@katkamatka7 Wow, presne som aj ja isla napisat to iste 🙂
@soldi och to mi je veľmi luto😪a mas pravdu, ľudia sa menia a niektoré veci sa ustáť nedajú. Inak niečo pod. sa stalo kamarátke, len pánko začal sypať kvôli svalom a veľmi mu to zmenilo osobnostné črty a povahu, takže jednoznačne všetky takéto veci sú hrozne, zvlášť keď sú vo vzťahu deti.drzim ti palce a prajem tebe aj detičkami veľa veľa lasky❤️
@biela_sova No tak teda máme rovnakého chlapa 😀 duševne či auricky
@katkamatka7 Ano asi to tak bude <3
Veríte na osud?